Thank you. Two years ago, I stood on the TED stage in Arusha, Tanzania. I spoke very briefly about one of my proudest creations. It was a simple machine that changed my life.
Ďakujem. Pred dvoma rokmi som stál na javisku TED v Arushi, v Tanzánii. Veľmi stručne som povedal o jednom z mojich výtvorov, na ktorý som veľmi pyšný. Bol to jednoduchý stroj, ktorý zmenil môj život.
Before that time, I had never been away from my home in Malawi. I had never used a computer. I had never seen an Internet. On the stage that day, I was so nervous. My English lost, I wanted to vomit. (Laughter) I had never been surrounded by so many azungu, white people. (Laughter)
Predtým som nikdy nebol preč z domu v Malawi. Nikdy som nepoužil počítač. Nikdy som nevidel Internet. Na javisku ten deň, bol som taký nervózny. Moja angličtina stratená, chcelo sa mi vracať. (Smiech) Nikdy som nebol obklopený tak veľa azungu, bielymi ľudmi. (Smiech)
There was a story I wouldn't tell you then. But well, I'm feeling good right now. I would like to share that story today. We have seven children in my family. All sisters, excepting me. This is me with my dad when I was a little boy. Before I discovered the wonders of science, I was just a simple farmer in a country of poor farmers. Like everyone else, we grew maize.
Bol tu príbeh, ktorý by som vám vtedy nepovedal. Ale teraz sa cítim dobre. Chcel by som sa o ten príbeh podeliť dnes. V mojej rodine je nás sedem detí. Všetky sestry, okrem mňa. Toto som ja s mojim otcom, keď som bol ešte malý chlapec. Predtým, ako som objavil zázraky vedy, som bol len jednoduchým farmárom v krajine chudobných farmárov. Ako všetci ostatní, pestovali sme kukuricu.
One year our fortune turned very bad. In 2001 we experienced an awful famine. Within five months all Malawians began to starve to death. My family ate one meal per day, at night. Only three swallows of nsima for each one of us. The food passes through our bodies. We drop down to nothing.
Jeden rok sa nám štastie otočilo chrbtom. V roku 2001 sme zažili hrozný hlad. Počas piatich mesiacov všetky Malawčania začali umierať od hladu. Moja rodina jedla jedno jedlo denne, v noci. Iba tri hlty nsima pre každého z nás. Jedlo prešlo našimi telami. A nič z nás nevychádzalo von.
In Malawi, the secondary school, you have to pay school fees. Because of the hunger, I was forced to drop out of school. I looked at my father and looked at those dry fields. It was the future I couldn't accept.
V Malawi, na strednej škole musíte platiť školné. Kvôli hladu som bol nútený odísť zo školy. Pozrel som sa na svojho otca, a pozrel som na tie suché polia. To bola budúcnosť, ktorú som nemohol prijať.
I felt very happy to be at the secondary school, so I was determined to do anything possible to receive education. So I went to a library. I read books, science books, especially physics. I couldn't read English that well. I used diagrams and pictures to learn the words around them.
Bol som šťastný, že som mohol chodiť na strednú školu. A tak som bol odhodlaný urobiť všetko, čo bolo v mojich silách, aby sa mi dostalo vzdelania. Tak som šiel do knižnice. Čítal som knihy, vedecké knihy, hlavne fyziku. Nevedel som čítať po anglicky tak dobre. Používal som diagramy a obrázky, aby som sa naučil slová okolo nich.
Another book put that knowledge in my hands. It said a windmill could pump water and generate electricity. Pump water meant irrigation, a defense against hunger, which we were experiencing by that time. So I decided I would build one windmill for myself. But I didn't have materials to use, so I went to a scrap yard where I found my materials. Many people, including my mother, said I was crazy. (Laughter)
Ďalšia kniha vložila vedomosti do mojich rúk. Hovorilo sa v nej, že veterný mlyn pumpuje vodu a vyrába elektrinu. Pumpovanie vody znamenalo zavlažovanie. Obranu proti hladu, ktorý sme vtedy zažívali. Tak som sa rozhodol, že postavím jeden veterný mlyn pre seba. Ale nemal som potrebný materiál, ktorý by som použil. Tak som šiel na sklad šrotu, kde som našiel svoj materiál. Veľa ľudí, vrátane mojej matky, hovorilo, že som blázon. (Smiech)
I found a tractor fan, shock absorber, PVC pipes. Using a bicycle frame and an old bicycle dynamo, I built my machine. It was one light at first. And then four lights, with switches, and even a circuit breaker, modeled after an electric bell. Another machine pumps water for irrigation.
Našiel som ventilátor z traktora, tlmič otrasov, plastové rúrky. Použitím rámu z bicykla a starého bicyklového dynama som postavil svoj stroj. Na začiatku to bolo jedno svetlo. A potom štyri žiarovky so zapínačmi, a dokonca prerušovač vedenia podľa predlohy z letáku o elektrine. Ďalší stroj pumpoval vodu na zavlažovanie.
Queues of people start lining up at my house (Laughter) to charge their mobile phone. (Applause) I could not get rid of them. (Laughter) And the reporters came too, which lead to bloggers and which lead to a call from something called TED. I had never seen an airplane before. I had never slept in a hotel. So, on stage that day in Arusha, my English lost, I said something like, "I tried. And I made it."
Rady ľudí sa začali zbiehať pred mojím domom, (Smiech) aby si nabili mobily. (Potlesk) Nemohol som sa ich zbaviť. (Smiech) A prišli aj reportéri, čo viedlo k blogerom, čo viedlo k telefonátu od niečoho nazvaného TED. Nikdy predtým som nevidel lietadlo. Nikdy som nespal v hoteli. A tak, na javisku ten deň v Arushi, moja angličtina stratená, povedal som niečo ako, "Pokúsil som sa. A dokázal som to."
So I would like to say something to all the people out there like me to the Africans, and the poor who are struggling with your dreams. God bless. Maybe one day you will watch this on the Internet. I say to you, trust yourself and believe. Whatever happens, don't give up. Thank you. (Applause)
A tak by som chcel povedať niečo všetkým ľuďom tam vonku, ľuďom ako ja, Afričanom a chudobným, ktorí bojujú o svoje sny, Boh Vám žehnaj. Možno si jedného dňa pozriete toto na Internete. Hovorím vám, dôverujte si a verte. Čokoľvek sa stane, nevzdávajte sa. Ďakujem. (Potlesk)