(Potlesk)
Thank you. I have to tell you I'm both challenged and excited. My excitement is: I get a chance to give something back. My challenge is: the shortest seminar I usually do is 50 hours.
Ďakujem. Musím povedať, že som nadšený z výzvy, ktorú mám pred sebou. Moje nadšenie: mám šancu niečo vrátiť. Moja výzva: najkratší seminár, ktorý obvykle robím, má 50 hodín.
(Laughter)
(Smiech)
I'm not exaggerating. I do weekends -- I do more, obviously, I also coach people -- but I'm into immersion, because how did you learn language? Not just by learning principles, you got in it and you did it so often that it became real.
Nezveličujem. Pracujem aj cez víkendy a to, čo robím -- a robím viac ako len vediem ľudí -- záleží mi na ponorení sa do problému. Pretože ako sa naučíte jazyk? Nenaučíte sa ho len naučením princípov, musíte sa do neho dostať a dostávať sa tak často, až sa stane reálnym.
The bottom line of why I'm here, besides being a crazy mofo, is that -- I'm not here to motivate you, you don't need that, obviously. Often that's what people think I do, and it's the furthest thing from it. What happens, though, is people say to me, "I don't need any motivation." But that's not what I do. I'm the "why" guy. I want to know why you do what you do.
A skutočným motívom toho, prečo som tu, okrem toho, že som bláznivý, je, že som naozaj v pozícii -- nie som tu, aby som vás motivoval, vy to nepotrebujete. A častokrát si ľudia myslia, že ja motivujem, a to je pritom od skutočnosti na míle vzdialené. Čo sa predsa len stáva, je, že mi ľudia hovoria: "Ja nepotrebujem motiváciu." A ja im poviem: "Nuž, to je zaujímavé. To nie je to, čo ja robím." Ja som "prečo" chlapík. Chcem vedieť, prečo robíte to, čo robíte. Čo je vašou motiváciou pre konanie?
What is your motive for action? What is it that drives you in your life today? Not 10 years ago. Are you running the same pattern? Because I believe that the invisible force of internal drive, activated, is the most important thing. I'm here because I believe emotion is the force of life. All of us here have great minds. Most of us here have great minds, right? We all know how to think. With our minds we can rationalize anything. We can make anything happen.
Čo je hnacím motorom vo vašom terajšom živote? Nie pred 10 rokmi. Alebo sa správate rovnako? Pretože ja verím, že neviditeľná sila vnútorného pohybu, aktivovaná, je najdôležitejšou vecou na svete. Som tu, pretože verím, že emócie sú silou života. Všetci z nás majú skvelé mysle. Viete o tom? Väčšina z nás sú hlavičky, však? Neviem o žiadnej inej kategórii, ale všetci vieme, ako sa rozmýšľa. A s našimi mysľami môžeme uvažovať o všeličom. Môžeme dokázať všetko. Môžeme -- súhlasím s tým, čo tu bolo opísané
I agree with what was described a few days ago, that people work in their self-interest. But we know that that's bullshit at times. You don't work in your self-interest all the time, because when emotion comes into it, the wiring changes in the way it functions. So it's wonderful to think intellectually about how the life of the world is, especially those who are very smart can play this game in our head. But I really want to know what's driving you.
pred pár dňami, o tej myšlienke, že ľudia pracujú vo svojom vlastnom záujme. Ale všetci vieme, že to je občas nanič. Nepracujete vo svojom záujme stále, pretože keď do toho príde emócia, prepojenia v mozgu zmenia spôsob, akým fungujú. A tak je pre nás úžasné myslieť intelektuálne o tom, aký je život sveta, a hlavne tí z nás, ktorí sú veľmi šikovní, my môžeme hrať túto hru vo svojej hlave. Ale ja chcem vedieť, čo vás poháňa.
What I would like to invite you to do by the end of this talk is explore where you are today, for two reasons. One: so that you can contribute more. And two: that hopefully we can not just understand other people more, but appreciate them more, and create the kinds of connections that can stop some of the challenges that we face today. They're only going to get magnified by the very technology that connects us, because it's making us intersect. That intersection doesn't always create a view of "everybody now understands everybody, and everybody appreciates everybody."
A možno by som vás chcel pozvať. ku koncu tejto prednášky preskúmať, kde ste dnes, pre dva dôvody. Prvý: aby ste mohli prispieť viac. A druhý: aby sme, dúfajme, mohli ostatným nielen viac rozumieť, ale možno ich viac oceniť a vytvárať typy spojení, ktoré môžu zastaviť niektoré z výziev, ktorým dnes v spoločnosti čelíme. Lebo tie sa budú len zväčšovať s každou technológiou, ktorá nás spája, pretože nás núti pretínať naše cesty. A to prelínanie nevytvára vždy názor "každý chápe každého, a každý uznáva každého." Som tým posadnutý vlastne už 30 rokov a táto posadnutosť bola,
I've had an obsession basically for 30 years, "What makes the difference in the quality of people's lives? What in their performance?" I got hired to produce the result now. I've done it for 30 years. I get the phone call when the athlete is burning down on national television, and they were ahead by five strokes and now they can't get back on the course. I've got to do something right now or nothing matters. I get the phone call when the child is going to commit suicide, I've got to do something. In 29 years, I'm very grateful to tell you I've never lost one. It doesn't mean I won't some day, but I haven't yet. The reason is an understanding of these human needs.
"Čo spôsobuje rozdiely v kvalite ľudských životov? Čo spôsobuje rozdiel v ich výkonoch?" Pretože to je to, na čo ma najali. Teraz musím predložiť výsledok. To je to, čo robím 30 rokov. Zavolajú mi, keď športovec vyhorí v národnej televízii a oni vedú piatimi údermi a teraz sa nemôžu vrátiť späť k predošlému spôsobu hry. A ja musím vtedy niečo hneď urobiť, aby som dosiahol výsledok, lebo na ničom inom nezáleží. Zavolajú mi, keď chce dieťa spáchať samovraždu, a ja musím vtedy niečo hneď urobiť. A počas 29 rokov -- som veľmi vďačný, že som nikoho nestratil za tých 29 rokov. To neznamená, že už nikoho nestratím. Ale nestratil som, a dôvodom je pochopenie tých ľudských potrieb, o ktorých vám chcem porozprávať.
When I get those calls about performance, that's one thing. How do you make a change? I'm also looking to see what is shaping the person's ability to contribute, to do something beyond themselves. Maybe the real question is, I look at life and say there's two master lessons. One is: there's the science of achievement, which almost everyone here has mastered amazingly. "How do you take the invisible and make it visible," How do you make your dreams happen? Your business, your contribution to society, money -- whatever, your body, your family.
Takže, keď dostanem ten telefonát o výkonoch, to je jedna vec. Ako dosiahnete zmenu? Ale taktiež sa pozerám, aby som videl, čo je to, čo formuje schopnosť osoby prispieť, urobiť niečo, čo ju presahuje. Takže možno skutočná otázka je, viete, pozerám sa na život a hovorím, že sú tu dve hlavné úlohy. Prvá: je tu veda dosiahnutia úspechu, v ktorej je takmer všetko dotiahnuté do neuveriteľnej dokonalosti. To je "Ako vziať neviditeľné a urobiť to viditeľným?" Ako vezmete to, o čom snívate, a uskutočníte to? Či už to bude váš biznis, váš prínos spoločnosť, peniaze -- čokoľvek -- vaše telo, vaša rodina. Ale ďalšou úlohou života, ktorú len zriedka ovládame je umenie naplnenia.
The other lesson that is rarely mastered is the art of fulfillment. Because science is easy, right? We know the rules, you write the code and you get the results. Once you know the game, you just up the ante, don't you? But when it comes to fulfillment -- that's an art. The reason is, it's about appreciation and contribution. You can only feel so much by yourself.
Pretože veda je ľahká, nie? Vieme pravidlá. Vy píšete kód. Nasledujete ich a máte výsledky. Keď raz viete, ako hrať, tak sa iba stále zlepšujete, nie je tak? Ale čo sa týka naplnenia, to je umenie. A dôvodom je, že je to o uznaní a o prínose. A tie môžete cítiť iba vy.
I've had an interesting laboratory to try to answer the real question how somebody's life changes if you look at them like those people that you've given everything to? Like all the resources they say they need. You gave not a 100-dollar computer, but the best computer. You gave them love, joy, were there to comfort them. Those people very often -- you know some of them -- end up the rest of their life with all this love, education, money and background going in and out of rehab. Some people have been through ultimate pain, psychologically, sexually, spiritually, emotionally abused -- and not always, but often, they become some of the people that contribute the most to society.
Takže, mal som zaujímavé laboratórium, kde som sa snažil odpovedať na otázku, skutočnú otázku, ktorá je, čo spôsobuje rozdiely v životoch ľudí. Pozrite na niektorých, ktorým bolo dané úplne všetko. Všetko, čo povedali, že potrebujú. Nedáte im 100 dolárový počítač, dáte im najlepší počítač. Dáte im lásku, dáte im radosť. Ste tam, keď potrebujú potešiť. A títo ľudia častokrát -- a som si istý, že nejakých poznáte -- nakoniec život so všetkou tou láskou, vzdelaním, peniazmi a zázemím, strávia prechádzaním medzi rehabilitačnými strediskami. A potom stretnete ľudí, ktorý prešli neskutočnou bolesťou -- psychicky, sexuálne, duchovne, emocionálne zneužívaní -- a nie vždy, ale často, sa z nich stanú tí ľudia, ktorí najviac prispejú do spoločnosti.
The question we've got to ask ourselves really is, what is it? What is it that shapes us? We live in a therapy culture. Most of us don't do that, but the culture's a therapy culture, the mindset that we are our past. And you wouldn't be in this room if you bought that, but most of society thinks biography is destiny. The past equals the future. Of course it does if you live there. But what we know and what we have to remind ourselves -- because you can know something intellectually and then not use it, not apply it.
Takže, otázka, ktorú sa musíme opýtať sami seba je, čo to má znamenať? Čo nás formuje? A my žijeme v kultúre terapií. Väčšina z nás to nerobí, ale kultúra je kultúra terapií. A tým myslím predstavu, že sme tým, čím sme boli. A každý v tejto miestnosti -- neboli by ste v tejto miestnosti, keby ste verili tej teórii -- ale väčšina spoločnosti si myslí, život je osud. Minulosť rovná sa budúcnosť. A to je pravda, ak v tej minulosti žijete. Ale, čo ľudia v tejto miestnosti vedia, a čo si musíme pripomínať, pretože môžete niečo vedieť intelektuálne, môžete vedieť, čo robiť a napriek tomu to nemusíte uplatniť.
We've got to remind ourselves that decision is the ultimate power. When you ask people, have you failed to achieve something significant in your life?
Takže, ideme si pripomenúť, že rozhodnutie je tou hlavnou sila. To je to, o čom to celé v skutočnosti je. Teraz, keď sa spýtate ľudí, viete, nepodarilo sa ti niečo dosiahnuť? Koľkým sa nepodarilo dosiahnuť niečo významné v živote? Povedzte "Hej".
Say, "Aye." Audience: Aye.
Publikum: Hej.
TR: Thanks for the interaction on a high level there. But if you ask people, why didn't you achieve something? Somebody who's working for you, or a partner, or even yourself. When you fail to achieve, what's the reason people say? What do they tell you? Didn't have the knowledge, didn't have the money, didn't have the time, didn't have the technology. I didn't have the right manager.
TR: Ďakujem za interakciu na vysokej úrovni. (Smiech) Ale keď sa spýtate ľudí, prečo ste niečo nedosiahli? Niekto, kto s vami pracuje, viete, partner alebo vy sami. Keď sa zlyhá v dosiahnutí cieľa, čo je tým dôvodom, ktorý vám ľudia povedia? Čo vám povedia? Nemali sme -- nevedeli sme dostatočne -- nemali sme -- vedomosti. Nemali sme -- peniaze, Nemali sme -- čas. Nemali sme -- technológiu. Viete, nemal som správneho manažéra. Nemali sme...
Al Gore: Supreme Court. TR: The Supreme Court.
Al Gore: Najvyšší súd. (Smiech)
(Laughter)
(Applause) (Cheering)
(Applause continues)
Tony Robbins: A --
TR: And --
(Potlesk) a --
(Applause)
(Potlesk)
What do all those, including the Supreme Court, have in common?
-- čo majú všetky tie, vrátane Najvyššieho súdu, spoločné?
(Laughter)
(Smiech)
They are a claim to you missing resources, and they may be accurate. You may not have the money, or the Supreme Court, but that is not the defining factor.
Sú oznámením o chýbajúcich prostriedkoch, a možno sú správne. Možno ste nemali peniaze, možno ste nemali Najvyšší súd, ale to nie je zlomový faktor.
(Applause) (Laughter)
(Potlesk)
And you correct me if I'm wrong. The defining factor is never resources; it's resourcefulness. And what I mean specifically, rather than just some phrase, is if you have emotion, human emotion, something that I experienced from you the day before yesterday at a level that is as profound as I've ever experienced and I believe with that emotion you would have beat his ass and won.
A opravte ma, ak sa mýlim. Zlomovým prvkom nikdy nie sú prostriedky, ale vynaliezavosť. A čo pod tým myslím, špecificky, nielen ako nejakú frázu, je či máš emóciu, ľudskú emóciu, niečo, čo som pocítil od teba predvčerom na úrovni, ktorá je taká hlboká, akú som ešte nezažil, a ak budeš komunikovať s tou emóciou, verím, že mu nakopeš zadok a vyhráš.
Audience: Yeah!
(Potlesk)
(Applause) (Cheering)
Ale, ako ľahko sa mi hovorí, čo má robiť.
How easy for me to tell him what he should do.
(Laughter)
(Smiech)
Idiot, Robbins. But I know when we watched the debate at that time, there were emotions that blocked people's ability to get this man's intellect and capacity. And the way that it came across to some people on that day -- because I know people that wanted to vote in your direction and didn't, and I was upset. But there was emotion there. Do you know what I'm talking about?
Idiot, Robbins. Ale ja viem, že keď sme vtedy pozerali tú debatu, tak tam boli emócie, ktoré blokovali schopnosť ľudí pochopiť intelekt a spôsobilosť tohto muža. A spôsob, akým to narazilo na niektorých ľudí v ten deň -- pretože ja viem, že ľudia chceli hlasovať za teba a nehlasovali, a ja som bol smutný. Ale bola tam -- bola tam emócia. Koľko z vás vie, o čom hovorím? Povedzte: "Hej." Publikum: Hej.
Say, "Aye." Audience: Aye.
TR: Takže, je to o emócii. A ak do toho dáme správnu emóciu,
TR: So, emotion is it. And if we get the right emotion, we can get ourselves to do anything. If you're creative, playful, fun enough, can you get through to anybody, yes or no?
môžeme dokázať čokoľvek. Dostaneme sa cez to. Ak ste dosť tvorivý, dosť hravý, dosť zábavný, môžete sa dostať ku komukoľvek? Áno či nie?
If you don't have the money,
Publikum: Áno.
but you're creative and determined, you find the way. This is the ultimate resource. But this is not the story that people tell us. They tell us a bunch of different stories. They tell us we don't have the resources, but ultimately, if you take a look here, they say, what are all the reasons they haven't accomplished that? He's broken my pattern, that son-of-a-bitch.
TR: Ak nemáte peniaze, ale ste dosť tvorivý a odhodlaný, nájdete spôsob. Takže to je najdôležitejší prostriedok. Ale toto nie je príbeh, ktorý nám ľudia vravia, všakže? Príbeh, ktorý nám ľudia vravia, je viacero odlišných príbehov. Hovoria nám, že nemali prostriedky, ale napokon, ak sa tu pozriete -- posuňte to ďalej, ak môžete -- hovoria, čo sú všetky tie dôvody, prečo to nedokázali? Ďalší snímok, prosím. Narušil môj systém, darebák jeden.
(Laughter)
(Smiech)
But I appreciated the energy, I'll tell you that.
Ale oceňujem tú energiu, to vám poviem.
(Laughter)
(Smiech)
What determines your resources? We've said decisions shape destiny, which is my focus here. If decisions shape destiny, what determines it is three decisions. What will you focus on? You have to decide what you're going to focus on. Consciously or unconsciously. the minute you decide to focus, you must give it a meaning, and that meaning produces emotion. Is this the end or the beginning? Is God punishing me or rewarding me, or is this the roll of the dice? An emotion creates what we're going to do, or the action.
Čo určuje vaše zdroje? Povedali sme, že rozhodnutia formujú osud, na čo sa teraz sústredím. Ak rozhodnutia formujú osud, tak to, čo ho určuje, sú tri rozhodnutia. Na čo sa budete sústrediť? Práve teraz sa musíte rozhodnúť, na čo sa budete sústrediť. V túto sekundu, vedome aj nevedome. V tú minútu, ako sa rozhodnete na niečo sústrediť, musíte dať tomu význam a akýkoľvek ten význam je, vytvára emóciu. A to je koniec alebo začiatok? Trestá ma Boh alebo ma odmeňuje, alebo je to hod kockou? Emócia, potom vytvára, čo budeme robiť, ako budeme konať.
So, think about your own life, the decisions that have shaped your destiny. And that sounds really heavy, but in the last five or 10 years, have there been some decisions that if you'd made a different decision, your life would be completely different? How many can think about it? Better or worse. Say, "Aye."
Takže, rozmýšľajte o svojom živote. Rozhodnutia, ktoré vytvarovali váš osud. A to znie naozaj ťažko, ale v posledných piatich alebo desiatich rokoch, 15 rokoch, boli rozhodnutia, ktoré ste urobili, a ktoré, kebyže sa rozhodnete inak, úplne to zmení váš život? Koľkí z vás vedia, o čom hovorím? Úprimne, k lepšiemu alebo k horšiemu? Povedzte, "Hej".
Audience: Aye.
Publikum: Hej.
So the bottom line is, maybe it was where to go to work, and you met the love of your life there, a career decision. I know the Google geniuses I saw here -- I mean, I understand that their decision was to sell their technology. What if they made that decision versus to build their own culture? How would the world or their lives be different, their impact? The history of our world is these decisions. When a woman stands up and says, "No, I won't go to the back of the bus." She didn't just affect her life. That decision shaped our culture. Or someone standing in front of a tank. Or being in a position like Lance Armstrong, "You've got testicular cancer." That's pretty tough for any male, especially if you ride a bike.
TR: Takže, o vašom živote rozhodlo možno to, kam ste chodili do práce a tam ste stretli lásku svojho života. Možno to bolo rozhodnutie o kariére. Poznám Google géniov, ktorých som tu videl -- viete, rozumiem, že ich rozhodnutie bolo najprv predať ich technológiu. Čo keby urobili to rozhodnutie verzus budovanie ich vlastnej kultúry? V čom by bol svet iný? V čom by sa zmenili ich životy? Ich vplyv? História nášho sveta sú tieto rozhodnutia. Keď sa žena postavila a povedala: "Nie, nepôjdem do zadnej časti autobusu," tak neovplyvnila len svoj život. To rozhodnutie vytvarovalo našu kultúru. Alebo niekto stojaci pred tankom. Alebo byť v pozícii ako Lance Armstrong, keď ti niekto povie, "Máte rakovinu semenníkov." To je tvrdé pre hociktorého muža, hlavne ak jazdíte na bicykli.
(Laughter)
(Smiech)
You've got it in your brain; you've got it in your lungs. But what was his decision of what to focus on? Different than most people. What did it mean? It wasn't the end; it was the beginning. He goes off and wins seven championships he never once won before the cancer, because he got emotional fitness, psychological strength. That's the difference in human beings that I've seen of the three million I've been around.
Máte to v hlave, máte to v pľúcach. Ale aké bolo jeho rozhodnutie, na čo sa sústrediť? Iné ako väčšiny ľudí. Čo to znamenalo? Nebol to koniec, bol to začiatok. Čo budem robiť? Pustil sa do toho a vyhral sedem majstrovstiev, ktoré nikdy nevyhral pred rakovinou, pretože bol emocionálne zdravý, mal psychickú silu. To je rozdiel v ľudských bytostiach, ktoré som videl v troch miliónoch, okolo ktorých som sa motal.
In my lab, I've had three million people from 80 countries over the last 29 years. And after a while, patterns become obvious. You see that South America and Africa may be connected in a certain way, right? Others say, "Oh, that sounds ridiculous." It's simple. So, what shaped Lance? What shapes you? Two invisible forces. Very quickly. One: state. We all have had times, you did something, and after, you thought to yourself, "I can't believe I said or did that, that was so stupid." Who's been there? Say, "Aye." Audience: Aye.
Pretože o tom je moje labotarórium. Mal som tri milióny ľudí z 80 rozličných krajín, s ktorými som mal šancu sa strentúť za posledných 29 rokov. A po chvíli sa ukážu opakujúca sa schéma. Uvidíte, že Južná Amerika a Afrika môže byť určitým spôsobom spojené, nie? Iní ľudia hovoria, "Oh, to znie hlúpo." Je to jednoduché. Takže, čo sformovalo Lanca? Čo formuje vás? Dve neviditeľné sily. Veľmi rýchlo. Prvá: stav. Všetci máme čas. Takže ak ste zažili, že ste niečo spravili, a potom, čo ste to spravili, pomysleli ste si, neverím, že som to povedal, neverím, že som to urobil, to bolo také hlúpe -- kto to zažil? Povedzte, "Hej".
Publikum: Hej.
Or after you did something, you go, "That was me!"
TR: Urobili ste niečo, a potom vás prekvapilo "To som bol ja!"
(Laughter)
(Smiech)
It wasn't your ability; it was your state. Your model of the world is what shapes you long term. Your model of the world is the filter. That's what's shaping us. It makes people make decisions. To influence somebody, we need to know what already influences them. It's made up of three parts. First, what's your target? What are you after? It's not your desires. You can get your desires or goals. Who has ever got a goal or desire and thought, is this all there is?
Správne? To neboli vaše schopnosti, to bol váš stav. Váš model sveta je to, čo vás tvaruje dlhodobo. Váš model sveta je filter. To je to, čo nás tvaruje. To je to, čo núti ľudí robiť rozhodnutia. Keď začneme niekoho ovplyvňovať, musíme vedieť, čo ich už ovplyvňuje. Ja si myslím, že to tvoria tri časti. Prvá, čo je váš cieľ? Po čom idete? Čo, myslím si -- nie sú vaše túžby. Môžete dosiahnuť túžby alebo ciele. Koľkí z vás mali niekedy cieľ alebo túžbu alebo myšlienku?
Say, "Aye." Audience: Aye.
Koľkí z vás to zažili? Povedzte, "Hej".
Publikum: Hej.
It's needs we have. I believe there are six human needs. Second, once you know what the target that's driving you is and you uncover it for the truth -- you don't form it -- then you find out what's your map, what's the belief systems that tell you how to get those needs. Some people think the way to get them is to destroy the world, some people, to build, create something, love someone. There's the fuel you pick. So very quickly, six needs.
TR: Takže, máme potreby. Myslím si, že je tu šesť ľudských potrieb. Po druhé, keď už viete, čo je vaším cieľom, ktorý vás poháňa, a odhalíte jeho podstatu -- neformujete ho, odhalíte ho, vtedy zistíte, čo je vašou mapou: čo sú systémy myšlienok, ktoré vám hovoria, ako naplniť tie potreby. Niektorí ľudia si myslia, že spôsob, akým dosiahnuť tieto potreby je zničiť svet, niektorí postaviť niečo, vytvoriť niečo, milovať niekoho. A potom je tu palivo, ktoré si vyberiete. Takže veľmi rýchlo, šesť potrieb.
Let me tell you what they are. First one: certainty. These are not goals or desires, these are universal. Everyone needs certainty they can avoid pain and at least be comfortable. Now, how do you get it? Control everybody? Develop a skill? Give up? Smoke a cigarette? And if you got totally certain, ironically, even though we need that -- you're not certain about your health, or your children, or money. If you're not sure the ceiling will hold up, you won't listen to any speaker. While we go for certainty differently, if we get total certainty, we get what? What do you feel if you're certain? You know what will happen, when and how it will happen, what would you feel? Bored out of your minds. So, God, in Her infinite wisdom, gave us a second human need, which is uncertainty. We need variety. We need surprise. How many of you here love surprises? Say, "Aye."
Dovoľte mi povedať, ktoré to sú. Prvá: istota. Toto nie sú ciele alebo túžby, tieto sú univerzálne. Každý potrebuje istotu, že sa vyhne bolesti a bude aspoň trochu v pohodlí. Ako ich dosiahnete? Budete každého kontrolovať? Naučíte sa niečo? Vzdáte sa? Budete fajčiť? A ak dosiahnete úplnú istotu, ironicky, hoci to všetci potrebujeme -- ak sa nemôžete spoľahnúť na svoje zdravie alebo svoje deti alebo peniaze, tak nerozmýšľate o inom. Ak si nemôžete byť istý, že povala nad vami vydrží, nebudete počúvať žiadneho prednášajúceho. Ale, ak sa pozrieme na istotu inak, ak dostaneme úplnú istotu, čo dostaneme? Čo cítite, keď ste si úplne istý? Viete čo sa stane. Kedy sa to stane. Ako sa to stane. Čo by ste cítili? K smrti by sme sa unudili. Takže Boh, vo svojej nekonečnej múdrosti, (Smiech) nám dal druhú ľudskú potrebu, ktorou je neistota. Potrebujeme zmenu. Potrebujeme prekvapenie. Koľkí z vás milujú prekvapenia? Povedzte, "Hej".
Audience: Aye.
Publikum: Hej.
TR: Bullshit. You like the surprises you want. The ones you don't want, you call problems, but you need them. So, variety is important. Have you ever rented a video or a film that you've already seen? Who's done this? Get a fucking life.
TR: Blbosť. Máte radi prekvapenia, ktoré chcete. (Smiech) Tie, ktoré nechcete, voláte problémy, ale potrebujete ich. Takže, rozmanitosť je dôležitá. Požičali ste si niekedy video alebo film, ktorý ste už videli? Kto to urobil? Začnite žiť svoj život! (Smiech)
(Laughter)
Why are you doing it? You're certain it's good because you read or saw it before, but you're hoping it's been long enough you've forgotten, and there's variety.
V poriadku. Prečo to robíte? Ste si istý, že je dobrý, pretože ste ho už čítali, už ste ho videli, ale dúfate, že to bolo už dosť dávno a už ste naň zabudli, takže je tam rozmanitosť. Tretia ľudská potreba: podstatná -- dôležitosť. Všetci sa potrebujeme cítiť
Third human need, critical: significance. We all need to feel important, special, unique. You can get it by making more money or being more spiritual. You can do it by getting yourself in a situation where you put more tattoos and earrings in places humans don't want to know. Whatever it takes. The fastest way to do this, if you have no background, no culture, no belief and resources or resourcefulness, is violence. If I put a gun to your head and I live in the 'hood, instantly I'm significant. Zero to 10. How high? 10. How certain am I that you're going to respond to me? 10. How much uncertainty? Who knows what's going to happen next? Kind of exciting. Like climbing up into a cave and doing that stuff all the way down there. Total variety and uncertainty. And it's significant, isn't it? So you want to risk your life for it. So that's why violence has always been around and will be around unless we have a consciousness change as a species. You can get significance a million ways, but to be significant, you've got to be unique and different.
dôležití, špeciálni, jedineční. To môžete dosiahnuť zarábaním peňazí. Môžete byť duchovnejší. Môžete na seba dať viac tetovaní a náušníc na miesta, o ktorých ostatní ani nechcú vedieť. Čokoľvek to stojí. Najrýchlejším spôsobom, ako byť dôležitý, ak nemáte žiadne zámezie, žiadnu kultúru, žiadnu vieru ani prostriedky, ani vynaliezavosť, je násilie. Ak položím zbraň k tvojej hlave, a som pod kapucňou, okamžite som dôležitý. Od nula do desať. Ako veľmi? Desať. S akou istotu viem, že mi odpovieš? Desať. Koľko neistoty? Kto vie, čo sa stane? Vzrušujúce. Ako vyliezť hore do jaskyne a robiť tie veci celú cestu tu dole. Úplná rozmanitosť a neurčitosť. A je to dôležité, nie? Takže chcete kvôli tomu riskovať svoj život. To je dôvod, prečo tu násilie vždy bolo a bude, kým sa vedome nezmeníme ako živočíšny druh. Môžete dosiahnuť dôležitosť milión spôsobmi, ale aby ste boli dôležitý, musíte byť jedinečný a odlišný. To, čo naozaj potrebujeme je: vzťah a lásku -- štvrtá potreba.
Here's what we really need: connection and love, fourth need. We all want it; most settle for connection, love's too scary. Who here has been hurt in an intimate relationship? If you don't raise your hand, you've had other shit, too. And you're going to get hurt again. Aren't you glad you came to this positive visit? Here's what's true: we need it. We can do it through intimacy, friendship, prayer, through walking in nature. If nothing else works for you, don't get a cat, get a dog, because if you leave for two minutes, it's like you've been gone six months, when you come back 5 minutes later.
Všetci to chceme. Veľa ľudí si vystačí so vzťahom, pretože láska je príliš hrozivá. Nechceme, aby nám ublížili. Komu tu niekedy ublížili, keď bol v intímnom vzťahu? Povedzte, "Hej". (Smiech) Ak nezdvihnete ruku, stane sa to aj vám, takže poďme. (Smiech) A znova vám ublížia. Nie ste radi, že ste prišli na túto pozitívnu návštevu? (Smiech) Ale tu je pravda -- potrebujeme to. Môžeme to získať cez intimitu, cez priateľstvo, modlitbu, cez prechádzku v prírode. Ak už nič nezaberá, kúpte si psa. Nie mačku. Kúpte si psa, pretože ak odídete na dve minúty, je to akoby ste odišli na šesť mesiacov, keď sa o päť minút neskôr vrátite, však? (Smiech)
These first four needs, every human finds a way to meet. Even if you lie to yourself, you need to have split personalities. I call the first four needs the needs of the personality. The last two are the needs of the spirit. And this is where fulfillment comes. You won't get it from the first four. You'll figure a way, smoke, drink, do whatever, meet the first four. But number five, you must grow. We all know the answer. If you don't grow, you're what? If a relationship or business is not growing, if you're not growing, doesn't matter how much money or friends you have, how many love you, you feel like hell. And I believe the reason we grow is so we have something to give of value.
Tieto prvé štyri potreby, každý človek nájde spôsob, ako ich nájsť. Aj keď si klamete, musíte mať rozpoltenú osobnosť. Ale posledné dve potreby -- prvé štyri sa nazývajú potreby osobnosti, tak ich ja volám -- posledné dve sú potreby ducha. A tu prichádza na rad naplnenie. Prvé štyri vás nenaplnia. Nájdete spôsob -- fajčenie, pitie, čokoľvek -- aby ste dosiahli prvé štyri, ale posledné dve -- číslo päť: musíte sa vyvíjať. Všetci vieme odpoveď. Ak sa nevyvíjate, tak ste čo? Ak sa vzťah nevyvíja, ak obchod nekvitne, ak sa vy nevyvíjate, tak nezáleží na tom, koľko máte peňazí, koľko máte priateľov, koľko ľudí vás miluje, cítite sa ako v pekle. A dôvod, prečo ,,rastieme", verím, je, že máme niečo hodnotné, čo môžme zo seba dať. Pretože šiesta potreba je prispieť k niečomu, čo nás presahuje.
Because the sixth need is to contribute beyond ourselves. Because we all know, corny as that sounds, the secret to living is giving. We all know life is not about me, it's about we. This culture knows that, this room knows that. It's exciting. When you see Nicholas talking about his $100 computer, the most exciting thing is: here's a genius, but he's got a calling now. You can feel the difference in him, and it's beautiful. And that calling can touch other people.
Pretože všetci vieme, hoci to znie otrepane, že tajomstvo žitia je dávať. Všetci vieme, že život nie je o mne, je o nás. Táto kultúra to vie. My v tejto miestnosti to vieme. A je vzrušujúce. Keď vidíte Nicholasa tam hore rozprávať o jeho 100 dolárovom počítači, najvášnivejšou vecou na tom je, je tu génius, ale teraz počúva svoje vnútorne volanie. Vidíte v ňom niečo iné, zvláštne, a je to nádherné. A to vnútorne volanie môže zasiahnuť iných ľudí. V mojom vlastnom živote,
My life was touched because when I was 11 years old, Thanksgiving, no money, no food, we were not going to starve, but my father was totally messed up, my mom was letting him know how bad he messed up, and somebody came to the door and delivered food. My father made three decisions, I know what they were, briefly. His focus was "This is charity. What does it mean? I'm worthless. What do I have to do? Leave my family," which he did. It was one of the most painful experiences of life. My three decisions gave me a different path. I set focus on "There's food." What a concept!
sa ma dotklo, keď som mal 11 rokov. Vďakyvzdanie: žiadne peniaze, žiadne jedlo. A nieže by sme mali hladovať, ale môj otec bol zničený. Moja mama mu dávala vedieť, ako veľmi to spackal. Až niekto prišiel k dverám a doviezol jedlo. Môj otec urobil tri rozhodnutia. Zbežne viem, aké boli. Sústredil sa na: "Toto je charita. Čo to znamená? Som bezcenný, čo budem robiť? Opustím svoju rodinu." A to aj urobil. To obdobie bolo jedným z najbolestivejších zážitkov v mojom živote. Moje tri rozhodnutia ma priviedli na inú cestu. Povedal som, "Sústreď sa na "je tu jedlo" -- aká silná myšlienka.
(Laughter)
(Smiech)
But this is what changed my life, shaped me as a human being. Somebody's gift, I don't even know who it is. My father always said, "No one gives a shit." And now somebody I don't know, they're not asking for anything, just giving us food, looking out for us. It made me believe this: that strangers care. And that made me decide, if strangers care about me and my family, I care about them. I'm going to do something to make a difference. So when I was 17, I went out on Thanksgiving, it was my target for years to have enough money to feed two families. The most fun and moving thing I ever did in my life. Next year, I did four, then eight. I didn't tell anybody what I was doing, I wasn't doing it for brownie points. But after eight, I thought I could use some help.
Po druhé -- ale toto je to, čo zmenilo môj život, čo ma vytvarovalo ako ľudskú bytosť -- "Niekto nám ho daroval, ani neviem kto." Môj otec vravieval, "Nikto sa nestará." A zrazu, niekto, koho som ani nepoznal, si nič nepýta na oplátku, iba nám dáva jedlo, dáva na nás pozor. Uveril som tomuto: "Čo to znamená, že cudzí sa starajú?" A rozhodol som sa, že ak sa cudzí starajú o mňa a moju rodinu, ja sa starám o nich. Čo budem robiť? Urobím niečo, čo bude znamenať zmenu. Takže, keď som mal 17, šiel som von na Vďakyvzdanie. Roky bolo mojím cieľom, mať dosť peňazí na zasýtenie dvoch rodín. Najzábavnejšia vec, akú som vo svojom živote urobil, a najviac so mnou pohla. Ďalší rok som zvládol štyri rodiny. Nikomu som o tom nepovedal čo robím. Ďalší rok osem. Nerobil som to kvôli odmene, ale po ôsmich, pomyslel som si, doparoma, zišla by sa nejaká pomoc. (Smiech)
So I went out, got my friends involved, then I grew companies, got 11, and I built the foundation. 18 years later, I'm proud to tell you last year we fed 2 million people in 35 countries through our foundation. All during the holidays, Thanksgiving, Christmas, in different countries around the world.
Takže som vyšiel a čo som urobil? Zahrnul som do toho svojich kamarátov a založil som spoločnosti a potom som mal 11 spoločností a založil som nadáciu. Teraz, 18 rokov neskôr, som hrdý, že vám môžem oznámiť, že minulý rok sme nakŕmili dva milióny ľudí v 35 krajinách prostredníctvom našej nadácie vždy cez sviatky: Vďakyvzdanie, Vianoce -- (Potlesk) -- v rozličných krajinách na celom svete. Bolo to fantastické.
(Applause)
(Potlesk) Ďakujem.
Thank you. I don't tell you that to brag, but because I'm proud of human beings because they get excited to contribute once they've had the chance to experience it, not talk about it.
(Potlesk) Nehovorím vám to, aby som sa chválil, ale pretože som pyšný na ľudské bytosti, pretože sú nadšené prispieť, keď už raz dostanú šancu zažiť to, a nielen o tom rozprávať.
So, finally -- I'm about out of time. The target that shapes you -- Here's what's different about people. We have the same needs. But are you a certainty freak, is that what you value most, or uncertainty? This man couldn't be a certainty freak if he climbed through those caves. Are you driven by significance or love? We all need all six, but what your lead system is tilts you in a different direction. And as you move in a direction, you have a destination or destiny. The second piece is the map. The operating system tells you how to get there, and some people's map is, "I'm going to save lives even if I die for other people," and they're a fireman, and somebody else says, "I'm going to kill people to do it." They're trying to meet the same needs of significance. They want to honor God or honor their family. But they have a different map.
Takže nakoniec -- zachvíľu mi vyprší čas -- cieľ, ktorý vás formuje -- to robí rozdiel medzi ľuďmi. Máme rovnaké potreby, ale ste zbláznení do istoty? Je to to, čo si ceníte najviac, alebo neistotu? Tento muž nemohol byť zbláznený do istoty, keď liezol tými jaskyňami. Poháňa vás dôležitosť alebo láska? Potrebujeme všetkých šesť, ale čokoľvek je vaším vedúcim systémom, nakláňa vás iným smerom. A ako idete tým smerom, máte cieľ alebo osud. Druhým kúskom je mapa. Myslite na to ako na operačný systém, ktorý vám hovorí, ako sa tam dostať. A mapa niektorých ľudí je "Idem zachraňovať životy, aj keby som mal umrieť za iných," a sú hasičmi. Niekto iný je "Idem zabíjať ľudí, aby som to dosiahol." Obaja sa snažia naplniť tie isté potreby dôležitosti, áno? Chcú si uctiť svojho Boha alebo svoju rodinu, ale majú inú mapu. A existuje sedem rozličných vier. Nemôžem ich vymenovať, pretože už končím. Posledným kúskom je emócia.
And there are seven different beliefs; I can't go through them, because I'm done. The last piece is emotion. One of the parts of the map is like time. Some people's idea of a long time is 100 years. Somebody else's is three seconds, which is what I have. And the last one I've already mentioned that fell to you. If you've got a target and a map -- I can't use Google because I love Macs, and they haven't made it good for Macs yet. So if you use MapQuest -- how many have made this fatal mistake of using it? You use this thing and you don't get there. Imagine if your beliefs guarantee you can never get to where you want to go.
Povedal by som, že jedna z častí mapy je ako čas. Pre niekoho je dlhý čas 100 rokov. Pre niekoho iného sú to tri sekundy, čo mi ostávajú,. (Smiech) A posledný kúsok, čo som spomínal, ... Ak máte cieľ a máte mapu a povedzme -- nemôžem použiť Google, pretože ja mám rád Mac a ešte ho neurobili dosť dobrým pre Mac -- takže ak použijete MapQuest -- koľko z vás urobilo niekedy tú osudovú chybu, že použili MapQuest? (Smiech) Použijete ho a nedostanete sa tam. Dobre, predstavte si, čo ak by vaše presvedčenia garantovali, že sa nikdy nedostanete tam, kam chcete ísť? (Smiech)
(Laughter)
Posledná vec je emócia.
The last thing is emotion. Here's what I'll tell you about emotion. There are 6,000 emotions that we have words for in the English language, which is just a linguistic representation that changes by language. But if your dominant emotions -- If I have 20,000 people or 1,000 and I have them write down all the emotions that they experience in an average week, and I give them as long as they need, and on one side they write empowering emotions, the other's disempowering, guess how many emotions they experience? Less than 12. And half of those make them feel like shit. They have six good feelings. Happy, happy, excited, oh shit, frustrated, frustrated, overwhelmed, depressed. How many of you know somebody who, no matter what happens, finds a way to get pissed off?
Toto vám poviem o emóciách. Existuje 6000 emócií, na ktoré máme slovo v angličtine, čo je iba jazyková reprezentácia, ktorá sa mení s jazykom. Ale ak vaše dominantné emócie -- Ak by som mal viac času, mám 20 000 ľudí alebo 1 000 a poviem im, aby zapísali všetky emócie, ktoré zažijú v priemernom týždni. A dám im na to dosť času. A na jednej strane napíšu emócie, ktoré ich posilňujú, na druhej tie, čo ich ťahajú ku dnu. Hádajte koľko emócií ľudia zažívajú. Menej ako 12. A pri polovici z nich sa cítia nanič. Takže majú päť alebo šesť dobrých pocitov, všakže? Je to akoby sa cítili "šťastný, šťastný, vzrušený, och dokelu, frustrovaný, frustrovaný, premožený, depresívny." Koľkí z vás poznajú niekoho, kto vždy, nech sa stane čokoľvek, nájde dôvod, aby sa naštval? Poznáte niekoho takého?
(Laughter)
(Smiech)
Or no matter what happens, they find a way to be happy or excited. How many of you know somebody like this?
Alebo, nech sa deje čokoľvek, nájdu dôvod, prečo byť šťastný. Koľkí poznajú niekoho takého? No tak.
When 9/11 happened, I'll finish with this, I was in Hawaii. I was with 2,000 people from 45 countries, we were translating four languages simultaneously for a program I was conducting, for a week. The night before was called Emotional Mastery. I got up, had no plan for this, and I said -- we had fireworks, I do crazy shit, fun stuff, and at the end, I stopped. I had this plan, but I never know what I'm going to say. And all of a sudden, I said, "When do people really start to live? When they face death." And I went through this whole thing about, if you weren't going to get off this island, if nine days from now, you were going to die, who would you call, what would you say, what would you do? That night is when 9/11 happened.
Keď bolo 11. septembra 2001 -- a s tým skončím -- bol som na Havaji. Bol som tam s 2 000 ľuďmi zo 45 krajín. Prekladali sme simultánne do štyroch jazykov program, ktorý som vypracovával týždeň. Noc predtým sa volala "Majstrovstvo v emóciách". Vstal som, nemal som žiadny plán, a povedal som -- všetci sme mali ohňostroje -- robievam bláznivé, zábavné veci -- a potom na konci som zastavil -- plánoval som, že niečo poviem, ale nikdy nespravím to, čo plánujem povedať. A zrazu som povedal "Kedy ľudia naozaj začnú žiť? Keď sa stretnú so smrťou." A potom som tým prechádzal, ak by ste odišli z tohto ostrova, ak by ste o deväť dní mali zomrieť, komu by ste zavolali, čo by ste povedali, čo by ste urobili? Jedna žena, bola to noc pred 11. septembrom --
One woman had come to the seminar, and when she came there, her previous boyfriend had been kidnapped and murdered. Her new boyfriend wanted to marry her, and she said no.
jedna žena prišla na seminár a keď tam prišla, jej bývalý priateľ bol unesený a zavraždený. Jej priateľ, nový priateľ, si ju chcel vziať za ženu, ale ona povedala nie.
He said, "If you go to that Hawaii thing, it's over with us." She said, "It's over." When I finished that night, she called him and left a message at the top of the World Trade Center where he worked, saying, "I love you, I want you to know I want to marry you. It was stupid of me." She was asleep, because it was 3 a.m. for us, when he called her back, and said, "Honey, I can't tell you what this means. I don't know how to tell you this, but you gave me the greatest gift, because I'm going to die." And she played the recording for us in the room. She was on Larry King later. And he said, "You're probably wondering how on Earth this could happen to you twice. All I can say is this must be God's message to you. From now on, every day, give your all, love your all. Don't let anything ever stop you." She finishes, and a man stands up, and he says, "I'm from Pakistan, I'm a Muslim. I'd love to hold your hand and say I'm sorry, but frankly, this is retribution." I can't tell you the rest, because I'm out of time.
Povedal, "Ak odídeš a pôjdeš na ten Havaj, skončili sme." A ona povedala, "Skončili sme." Keď som skončil v tú noc, zavolala mu, a nechala mu správu -- skutočný príbeh -- na vrchole Svetového obchodného centra kde pracoval. V správe bolo: "Miláčik, milujem ťa, len som chcela, aby si vedel, že si ťa chcem vziať. Bola som hlúpa." Bola ospalá, pretože u nás boli tri hodiny ráno, keď jej zavolal späť a povedal: "Zlato, nemôžem ti povedať, čo to pre mňa znamená." Povedal: "Neviem ako ti to mám povedať," ale dala si mi ten najkrajší dar, pretože čoskoro zomriem. Púšťala nám tú náhravku v miestnosti. Neskôr bola u Larryho Kinga a on povedal, "Možno rozmýšľate, ako sa vám preboha mohlo stať to isté dvakrát. A povedal, "Všetko čo vám môžem povedať, musí to byť pre vás správa od Boha zlato. Odteraz, dávajte všetku svoju lásku, všetku. Nedovoľte, aby vás niečo zastavilo." Skončila, a muž sa postavil a hovorí, "Som z Pakistanu, a som moslim. Rád by som podržal vašu ruku a povedal, že mi je to ľúto, ale úprimne, toto je pomsta." Nemôžem vám povedať zvyšok, lebo mi vypršal čas.
(Laughter)
(Smiech)
Are you sure?
(Laughter)
10 sekúnd.
10 seconds!
(Potlesk)
(Laughter and applause)
10 sekúnd, to je všetko. Chcem byť zdvorilý. 10 sekúnd.
10 seconds, I want to be respectful. All I can tell you is, I brought this man on stage with a man from New York who worked in the World Trade Center, because I had about 200 New Yorkers there. More than 50 lost their entire companies, friends, marking off their Palm Pilots. One financial trader, woman made of steel, bawling -- 30 friends crossing off that all died. And I said, "What are we going to focus on? What does this mean and what are we going to do?"
To, čo vám môžem povedať je, že som pozval toho muža na javisko spoločne s mužom z New Yorku, ktorý pracoval vo Svetovom obchodnom centre, pretože som tam mal okolo 200 New Yorčanov. Viac ako 50 stratilo celé spoločnosti, svojich priateľov, -- jedna finančná obchodníčka, žena akoby z ocele, kričala -- a škrtala si 30 priateľov zo svojho PDA, všetkých tích, čo zomreli. Povedal som týmto ľuďom: "Na čo sa teraz zameriame? Čo to pre nás znamená a čo budeme ďalej robiť?"
And I got the group to focus on: if you didn't lose somebody today, your focus is going to be how to serve somebody else. Then one woman stood up and was so angry, screaming and yelling. I found out she wasn't from New York, she's not an American, doesn't know anybody here. I asked, "Do you always get angry?" She said, "Yes." Guilty people got guilty, sad people got sad. I took these two men and I did an indirect negotiation. Jewish man with family in the occupied territory, someone in New York who would have died if he was at work that day, and this man who wanted to be a terrorist, and I made it very clear. This integration is on a film, which I'd be happy to send you, instead of my verbalization, but the two of them not only came together and changed their beliefs and models of the world, but worked together to bring, for almost four years now, through various mosques and synagogues, the idea of how to create peace. And he wrote a book, called "My Jihad, My Way of Peace." So, transformation can happen.
A vzal som skupinu a zameral som ľudí na toto. Ak ste dnes nikoho nestratili, budete sa sústrediť na to, aby ste poslúžili niekomu inému. Sú tu ľudia -- potom sa jedna žena zdvihla a bola taká nahnevaná a kričala a vrieskala. Potom som zistil, že nebola z New Yorku, nebola Američanka, nikoho tu nepoznala. Povedal som, "Vždy sa takto nahneváte?" A ona, "Áno." Vinní ľudia sa budú cítiť vinne, smutní ľudia zosmutnejú. Vzal som týchto dvoch mužov a urobil som niečo, čo nazývam nepriame vyjednávanie. Židovský muž s rodinou v okupovanom území, niekto v New Yorku, kto by bol zomrel, keby šiel vtedy do roboty, a tento muž, ktorý chcel byť teroristom a dal to jasne najavo. A integrácia, ktorá sa tam uskutočnila, je na filme, ktorý by som vám rád poslal, aby ste mohli naozaj vidieť, čo sa tam vlastne stalo, namiesto môjho opisu. A oni dvaja nielenže našli cestu k sebe a zmenili svoje predvedčenie a mravné zásady sveta, ale spolupracujú už štyri roky cez rôzne mešity a synagógy, aby priblížili myšlienku toho, ako vytvoriť mier. A on napísal knihu, ktorá sa volá "Môj Jihad, Moja cesta mieru." Takže, zmena sa môže uskutočniť. Moje pozvanie pre vás je toto: preskúmajte svoje siete, svoju sieť tu --
My invitation to you is: explore your web, the web in here -- the needs, the beliefs, the emotions that are controlling you, for two reasons: so there's more of you to give, and achieve, too, but I mean give, because that's what's going to fill you up. And secondly, so you can appreciate -- not just understand, that's intellectual, that's the mind, but appreciate what's driving other people. It's the only way our world's going to change.
potreby, presvedčenia, emócie, ktoré vás kontrolujú. A to z dvoch dôvodov: aby ste sa viac rozdávali, aby ste viac dosiahli, a to všetci chceme. Ale mám na mysli dávať, pretože to vás naplní. A po druhé, aby ste mohli oceniť -- nie iba chápať, čo je intelektuálne, čo je myseľ -- ale oceniť to, čo poháňa iných ľudí. To je jediný spôsob, akým sa náš svet zmení. Nech vás Boh žehná. Ďakujem. Dúfam, že to poslúžilo účelu.
God bless you, thank you. I hope this was of service.
(Potlesk)
(Applause)