I want to start by doing an experiment. I'm going to play three videos of a rainy day. But I've replaced the audio of one of the videos, and instead of the sound of rain, I've added the sound of bacon frying. So I want you think carefully which one the clip with the bacon is.
Chcem začať experimentom. Prehrám vám tri videá upršaného dňa. V jednom z nich som však zamenil zvuk a namiesto zvuku dažďa, som použil zvuk smažiacej sa slaniny. Chcem, aby ste popremýšľali, v ktorom klipe počujete slaninu.
(Rain falls)
(dážď)
(Rain falls)
(dážď)
(Rain falls)
(dážď)
All right. Actually, I lied. They're all bacon.
Dobre. Vlastne som klamal. V každom počujete slaninu.
(Bacon sizzles)
(prskanie slaniny)
(Applause)
(potlesk)
My point here isn't really to make you hungry every time you see a rainy scene, but it's to show that our brains are conditioned to embrace the lies. We're not looking for accuracy.
Nejde mi o to, aby ste pocítili hlad pri každej scéne s dažďom, ale chcem ukázať, že naše mozgy sa prispôsobujú, aby prijali lži. Nehľadáme presnosť.
So on the subject of deception, I wanted to quote one of my favorite authors. In "The Decay of Lying," Oscar Wilde establishes the idea that all bad art comes from copying nature and being realistic; and all great art comes from lying and deceiving, and telling beautiful, untrue things. So when you're watching a movie and a phone rings, it's not actually ringing. It's been added later in postproduction in a studio. All of the sounds you hear are fake. Everything, apart from the dialogue, is fake. When you watch a movie and you see a bird flapping its wings --
Takže na tému klamstva chcem citovať môjho obľúbeného spisovateľa. V diele Úpadok klamstva vyslovil Oscar Wilde myšlienku, že zlé umenie vzniká kopírovaním prírody a zo snahy byť realistický; a všetky veľké diela pochádzajú z lží a ilúzií, a rozprávania krásnych, nepravdivých vecí. Takže, keď pozeráte film a zazvoní telefón, v skutočnosti nezvoní. Zvuk bol pridaný neskôr v postprodukcii v štúdiu. Všetky zvuky, ktoré počujete sú falošné. Všetko, okrem dialógov, je falošné. Keď vo filme vidíte vtáky mávajúce krídlami –
(Wings flap)
(mávanie krídel)
They haven't really recorded the bird. It sounds a lot more realistic if you record a sheet or shaking kitchen gloves.
V skutočnosti to nenahrali vtáka. Znie to oveľa realistickejšie, ak nahráte prestieradlo či trasenie gumovými rukavicami.
(Flaps)
(mávanie)
The burning of a cigarette up close --
Zvuk horiacej cigarety zblízka –
(Cigarette burns)
(horiaca cigareta)
It actually sounds a lot more authentic if you take a small Saran Wrap ball and release it.
znie v skutočnosti autentickejšie, ak stisnete guličku z fólie a stisk uvoľníte.
(A Saran Warp ball being released)
(uvoľnenie zovretia guľky z fólie)
Punches?
Údery?
(Punch)
(úder)
Oops, let me play that again.
Ups, prehrám to znovu.
(Punch)
(úder)
That's often done by sticking a knife in vegetables, usually cabbage.
Často vznikajú vrazením noža do zeleniny, zvyčajne do kapusty.
(Cabbage stabbed with a knife)
(kapusta prebodnutá nožom)
The next one -- it's breaking bones.
Ďalej – lámanie kostí.
(Bones break)
(lámanie kostí)
Well, no one was really harmed. It's actually ... breaking celery or frozen lettuce.
Nikto sa naozaj nezranil. V skutočnosti ide o... lámanie stoniek zeleru alebo mrazeného šalátu.
(Breaking frozen lettuce or celery)
(lámanie mrazeného šalátu alebo zeleru)
(Laughter)
(smiech)
Making the right sounds is not always as easy as a trip to the supermarket and going to the vegetable section. But it's often a lot more complicated than that. So let's reverse-engineer together the creation of a sound effect.
Vytváranie správnych zvukov nie je vždy také jednoduché, ako cesta do supermarketu, do oddelenia zeleniny. Často je to oveľa komplikovanejšie. Tak poďme spolu spätne preskúmať vznik zvukového efektu.
One of my favorite stories comes from Frank Serafine. He's a contributor to our library, and a great sound designer for "Tron" and "Star Trek" and others. He was part of the Paramount team that won the Oscar for best sound for "The Hunt for Red October." In this Cold War classic, in the '90s, they were asked to produce the sound of the propeller of the submarine. So they had a small problem: they couldn't really find a submarine in West Hollywood. So basically, what they did is, they went to a friend's swimming pool, and Frank performed a cannonball, or bomba. They placed an underwater mic and an overhead mic outside the swimming pool. So here's what the underwater mic sounds like.
Jeden z mojich obľúbených príbehov pochádza od Franka Serafina. Prispieva do našej knižnice a vytvoril skvelé zvukové efekty pre filmy Tron, Star Trek a iné. Bol súčasťou Paramount tímu, ktorý získal Oscara za najlepší zvuk vo filme Honba na ponorku. Pre túto klasiku o studenej vojne mali v 90. rokoch vytvoriť zvuk vrtule ponorky. Mali však malý problém: nedokázali nájsť ponorku v Západnom Hollywoode. Takže v podstate urobili toto: zašli k bazénu jedného priateľa a Frank skočil bombu. Jeden mikrofón bol umiestnený pod hladinou a ďalší nad hladinou mimo bazén. Takto znie mikrofón pod vodou.
(Underwater plunge)
(zvuk skoku pod hladinou)
Adding the overhead mic, it sounded a bit like this:
Pridaním mikrofónu nad hladinou to znie takto:
(Water splashes)
(šplechot vody)
So now they took the sound and pitched it one octave down, sort of like slowing down a record.
Potom tento zvuk znížili o oktávu, ako keby spomalili nahrávku.
(Water splashes at lower octave) And then they removed a lot of the high frequencies.
(o oktávu nižší šplechot vody) Potom odstránili vysoké frekvencie.
(Water splashes) And pitched it down another octave.
(šplechot vody) A znovu znížili zvuk o oktávu.
(Water splashes at lower octave) And then they added a little bit of the splash from the overhead microphone.
(o oktávu nižší šplechot vody) Potom pridali trochu šplechotu z mikrofónu mimo bazéna.
(Water splashes) And by looping and repeating that sound, they got this:
(šplechot vody) A zacyklením a opakovaným tohto zvuku dostali toto:
(Propeller churns)
(vírenie vrtule)
So, creativity and technology put together in order to create the illusion that we're inside the submarine.
Takže spojením kreativity a techniky vytvorili ilúziu, že sa nachádzame v ponorke.
But once you've created your sounds and you've synced them to the image, you want those sounds to live in the world of the story. And one the best ways to do that is to add reverb. So this is the first audio tool I want to talk about. Reverberation, or reverb, is the persistence of the sound after the original sound has ended. So it's sort of like the -- all the reflections from the materials, the objects and the walls around the sound.
Keď už máte vytvorené zvuky a zosynchronizovali ste ich s obrazom, chcete, aby boli také živé ako samotný príbeh. Jeden z najlepších spôsobov, ako to urobiť, je pridať dozvuk. A to je prvý zvukový nástroj, o ktorom chcem hovoriť. Rezonancia alebo dozvuk je pretrvávanie zvuku, po tom čo originálny zvuk skončí. Takže je to niečo ako – všetky odrazy od látok, predmetov a stien okolo zvuku.
Take, for example, the sound of a gunshot. The original sound is less than half a second long.
Zoberme si, napríklad, výstrel. Originálny zvuk trvá menej než pol sekundy.
(Gunshot) By adding reverb, we can make it sound like it was recorded inside a bathroom.
(výstrel) Pridaním dozvuku môže znieť akoby bol nahratý v kúpeľni.
(Gunshot reverbs in bathroom) Or like it was recorded inside a chapel or a church.
(dozvuk výstrelu v kúpeľni) Alebo, akoby bol nahraný v kaplnke alebo kostole.
(Gunshot reverbs church)
(dozvuk výstrelu v kostole)
Or in a canyon.
Alebo v kaňone.
(Gunshot reverbs in canyon)
(dozvuk výstrelu v kaňone)
So reverb gives us a lot of information about the space between the listener and the original sound source. If the sound is the taste, then reverb is sort of like the smell of the sound.
Dozvuk nám tak poskytuje mnoho informácií o priestore medzi poslucháčom a pôvodným zdrojom zvuku. Ak by sa zvuk dal ochutnať, potom dozvuk by bol niečo ako jeho vôňa.
But reverb can do a lot more. Listening to a sound with a lot less reverberation than the on-screen action is going to immediately signify to us that we're listening to a commentator, to an objective narrator that's not participating in the on-screen action. Also, emotionally intimate moments in cinema are often heard with zero reverb, because that's how it would sound if someone was speaking inside our ear.
Dozvuk však dokáže viac. Keď počujeme zvuk s oveľa kratším dozvukom než vyžaduje dej v zábere, je nám jasné, že počúvame komentátora, vecného rozprávača, ktorý nie je priamo v deji pred kamerou. Emocionálne, intímne momenty počujeme často v kine s nulovým dozvukom, akoby nám niekto šepkal do ucha.
On the completely other side, adding a lot of reverb to a voice is going to make us think that we're listening to a flashback, or perhaps that we're inside the head of a character or that we're listening to the voice of God. Or, even more powerful in film, Morgan Freeman.
Na druhú stranu, ak do hlasu pridáme príliš dlhý dozvuk, budeme mať pocit, že počúvame spomienky, alebo že sa nachádzame v mysli postavy, alebo že počúvame boží hlas. Alebo, vo filmoch ešte mocnejšieho, Morgana Freemana.
(Laughter)
(smiech)
So --
Tak –
(Applause)
(potlesk)
But what are some other tools or hacks that sound designers use? Well, here's a really big one. It's silence. A few moments of silence is going to make us pay attention. And in the Western world, we're not really used to verbal silences. They're considered awkward or rude. So silence preceding verbal communication can create a lot of tension. But imagine a really big Hollywood movie, where it's full of explosions and automatic guns. Loud stops being loud anymore, after a while. So in a yin-yang way, silence needs loudness and loudness needs silence for either of them to have any effect.
Tak aké ďalšie nástroje a triky používajú zvukoví inžinieri? Nuž, tento je skutočne dôležitý. Je to ticho. Chvíľka ticha upúta našu pozornosť. A my, v západnom svete, nie sme navyknutí na ticho počas rozhovoru. Považujeme ho za nepríjemné a neslušné. A tak ticho pred verbálnym vyjadrením môže vyvolať veľké napätie. Predstavte si však skutočne veľkolepý hollywoodsky film, plný výbuchov a strieľania zo samopalov. Hluk po chvíli prestane byť hlukom. Tak v štýle jin-jang, ticho potrebuje hluk a hluk potrebuje ticho, aby, či už jeden alebo druhý, mali nejaký efekt.
But what does silence mean? Well, it depends how it's used in each film. Silence can place us inside the head of a character or provoke thought. We often relate silences with ... contemplation, meditation, being deep in thought. But apart from having one meaning, silence becomes a blank canvas upon which the viewer is invited to the paint their own thoughts.
Čo však ticho znamená? Nuž to záleží na tom, ako je vo filme použité. Ticho nás môže vniesť do mysle postavy, alebo prinútiť zamyslieť sa. Ticho často spájame s... očakávaním, meditáciou, ponorením sa do myšlienok. No ticho je niekedy ako čisté maliarske plátno vyzývajúce diváka, aby naň namaľoval svoje vlastné myšlienky.
But I want to make it clear: there is no such thing as silence. And I know this sounds like the most pretentious TED Talk statement ever. But even if you were to enter a room with zero reverberation and zero external sounds, you would still be able to hear the pumping of your own blood. And in cinema, traditionally, there was never a silent moment because of the sound of the projector. And even in today's Dolby world, there's not really any moment of silence if you listen around you. There's always some sort of noise.
Chcem však, aby bolo jasné, že ticho vlastne neexistuje. Viem, znie to ako najohromnejší výrok zo všetkých TED výrokov. No aj keby ste vošli do miestnosti s nulovou rezonanciou a nulovým zvukom z okolia, stlále by ste počuli búšenie vlastného srdca. A v tradičnom kine nikdy nebol okamih ticha, kvôli zvuku projektora. A ani v dnešnom svete Dolby neexistuje chvíľka ticha, ak sa započúvate okolo seba. Vždy je tam nejaký zvuk.
Now, since there's no such thing as silence, what do filmmakers and sound designers use? Well, as a synonym, they often use ambiences. Ambiences are the unique background sounds that are specific to each location. Each location has a unique sound, and each room has a unique sound, which is called room tone. So here's a recording of a market in Morocco.
Ak teda ticho neexistuje, čo potom používajú tvorcovia filmov a zvukoví inžinieri? Ako náhradu tu používajú prirodzené zvuky daného prostredia. Sú to osobité zvuky v pozadí špecifické pre každé prostredie. Každé prostredie má špecifický zvuk, každá miestnosť má jedinečný zvuk nazývaný tón miestnosti. Tu je nahrávka trhu v Maroku.
(Voices, music)
(hlasy, hudba)
And here's a recording of Times Square in New York.
A tu je nahrávka z námestia Time Square v New Yorku.
(Traffic sounds, car horns, voices)
(doprava, trúbenie, hlasy)
Room tone is the addition of all the noises inside the room: the ventilation, the heating, the fridge. Here's a recording of my apartment in Brooklyn.
Tón miestnosti je súbor všetkých zvukov v miestnosti: ventilácia, kúrenie, chladnička... Tu je nahrávka môjho bytu v Brooklyne.
(You can hear the ventilation, the boiler, the fridge and street traffic)
(ventilácia, ohrievač vody, chladnička, zvuk dopravy z ulice)
Ambiences work in a most primal way. They can speak directly to our brain subconsciously. So, birds chirping outside your window may indicate normality, perhaps because, as a species, we've been used to that sound every morning for millions of years.
Prirodzené zvuky prostredia fungujú tým najprimitívnejším spôsobom. Priamo oslovujú naše podvedomie. Švitorenie vtákov za oknom vyvoláva pocit, že všetko je tak ako má byť. Možno preto, že ako živočíšny druh počúvame tento zvuk každé ráno už milióny rokov.
(Birds chirp) On the other hand, industrial sounds have been introduced to us a little more recently. Even though I really like them personally -- they've been used by one of my heroes, David Lynch, and his sound designer, Alan Splet -- industrial sounds often carry negative connotations.
(švitorenie vtákov) Avšak priemyselné zvuky sme spoznali len nedávno. Aj keď mne osobne sa tieto páčia – použil ich David Lynch, ktorého uznávam, a jeho zvukový inžinier, Alanom Spletrom – priemyselné zvuky často pôsobia negatívne.
(Machine noises)
(zvuky strojov)
Now, sound effects can tap into our emotional memory. Occasionally, they can be so significant that they become a character in a movie. The sound of thunder may indicate divine intervention or anger.
Zvukové efekty sa dokážu napojiť na našu emocionálnu pamäť. Niekdy môžu byť také výrazné, že sa stanú pre daný film charakteristickými. Hrom môže predstavovať boží zásah alebo hnev.
(Thunder)
(hrom)
Church bells can remind us of the passing of time, or perhaps our own mortality.
Kostolné zvony nám môžu pripomenúť plynutie času alebo našu vlastnú smrteľnosť.
(Bells ring)
(vyzváňanie zvonov)
And breaking of glass can indicate the end of a relationship or a friendship.
Rozbíjanie skla môže naznačovať koniec vzťahu alebo priateľstva.
(Glass breaks)
(rozbíjanie skla)
Scientists believe that dissonant sounds, for example, brass or wind instruments played very loud, may remind us of animal howls in nature and therefore create a sense of irritation or fear.
Vedci veria, že disharmonické zvuky, napríklad plechové dychové nástroje hrajúce veľmi hlasno, nám môžu pripomínať zavýjanie zvierat v prírode, a preto v nás vyvolávajú podráždenie alebo strach.
(Brass and wind instruments play)
(zvuk plechových dychových nástrojov)
So now we've spoken about on-screen sounds. But occasionally, the source of a sound cannot be seen. That's what we call offscreen sounds, or "acousmatic." Acousmatic sounds -- well, the term "acousmatic" comes from Pythagoras in ancient Greece, who used to teach behind a veil or curtain for years, not revealing himself to his disciples. I think the mathematician and philosopher thought that, in that way, his students might focus more on the voice, and his words and its meaning, rather than the visual of him speaking. So sort of like the Wizard of Oz, or "1984's" Big Brother, separating the voice from its source, separating cause and effect sort of creates a sense of ubiquity or panopticism, and therefore, authority.
Doteraz sme hovorili o zvukoch v zábere. Niekedy však zdroj zvuku nevidíme. Voláme to zvuk mimo záberu, alebo „akuzmatika“. Akuzmatické zvuky. Pojem akuzmatika pochádza od Pytagora z antického Grécka, ktorý roky učil pod závojom alebo za zástenou a neukázal sa svojim učeníkom. Tento matematik a filozof si myslel, že sa takto jeho študenti sústredia viac na jeho hlas, jeho slová a ich význam, než na jeho vzhľad počas prednášky. A tak ako pri Čarodejníkovi z krajiny Oz alebo Veľkom bratovi z knihy 1984, izolovaním hlasu od jeho zdroja, príčiny od následku, vytvoríme pocit všadeprítomnosti a celistvosti, a teda obraz autority.
There's a strong tradition of acousmatic sound. Nuns in monasteries in Rome and Venice used to sing in rooms up in galleries close to the ceiling, creating the illusion that we're listening to angels up in the sky. Richard Wagner famously created the hidden orchestra that was placed in a pit between the stage and the audience. And one of my heroes, Aphex Twin, famously hid in dark corners of clubs.
Akuzmatiké zvuky majú pevnú tradíciu. Rímske a benátske mníšky spievali v kláštoroch v galériach blízko stropu, aby vytvorili ilúziu, že to spievajú anjeli v nebi. Richard Wagner sa preslávil vytvorením skrytého orchestera, ktorý umiestnil do jamy medzi javiskom a publikom. A o mojom hrdinovi, Aphexovi Twinovi, je známe, že sa schovával v rohoch klubov.
I think what all these masters knew is that by hiding the source, you create a sense of mystery. This has been seen in cinema over and over, with Hitchcock, and Ridley Scott in "Alien." Hearing a sound without knowing its source is going to create some sort of tension. Also, it can minimize certain visual restrictions that directors have and can show something that wasn't there during filming. And if all this sounds a little theoretical, I wanted to play a little video.
Myslím, že oni všetci vedeli, že keď skryjete zdroj, vytvoríte pocit tajomna. V kinách to vidíme znovu a znovu, u Hitchcocka, Ridleyho Scotta vo Votrelcovi... Ak počujeme zvuk bez toho, aby sme poznali jeho zdroj, vytvorí to isté napätie. Takýto zvuk taktiež dokáže zminimalizovať isté vizuálne obmedzenia réžie a ukázať niečo, čo tam počas filmovania nebolo. Ak to znie trochu teoreticky, prehrám vám krátke video.
(Toy squeaks)
(pískanie hračky)
(Typewriter)
(písací stroj)
(Drums)
(bicie)
(Ping-pong)
(ping-pong)
(Knives being sharpened)
(ostrenie nožov)
(Record scratches)
(mixovanie hudby)
(Saw cuts)
(rezanie pílou a ženské výkriky)
(Woman screams)
What I'm sort of trying to demonstrate with these tools is that sound is a language. It can trick us by transporting us geographically; it can change the mood; it can set the pace; it can make us laugh or it can make us scared.
Týmto sa snažím ukázať, že zvuk je jazyk. Môže nás oklamať tým, že nás geograficky premiestni, môže zmeniť náladu; udávať tempo; môže nás rozosmiať alebo vyľakať.
On a personal level, I fell in love with that language a few years ago, and somehow managed to make it into some sort of profession. And I think with our work through the sound library, we're trying to kind of expand the vocabulary of that language. And in that way, we want to offer the right tools to sound designers, filmmakers, and video game and app designers, to keep telling even better stories and creating even more beautiful lies.
Ja osobne som sa pred pár rokmi do tohto jazyka zamiloval a nejak sa mi podarilo zmeniť ho na povolanie. Našimi príspevkami do knižnice zvukov, sa snažíme rozšíriť slovnú zásobu tohto jazyka. A týmto spôsobom chceme ponúknuť vhodné nástroje zvukovým inžinierom, režisérom a tvorcom videohier a aplikácií, aby rozprávali ešte lepšie príbehy a vytvárali ešte krajšie lži.
So thanks for listening.
Takže ďakujem za vypočutie.
(Applause)
(potlesk)