So I was privileged to train in transplantation under two great surgical pioneers: Thomas Starzl, who performed the world's first successful liver transplant in 1967, and Sir Roy Calne, who performed the first liver transplant in the U.K. in the following year. I returned to Singapore and, in 1990, performed Asia's first successful cadaveric liver transplant procedure, but against all odds. Now when I look back, the transplant was actually the easiest part. Next, raising the money to fund the procedure. But perhaps the most challenging part was to convince the regulators -- a matter which was debated in the parliament -- that a young female surgeon be allowed the opportunity to pioneer for her country. But 20 years on, my patient, Surinder, is Asia's longest surviving cadaveric liver transplant to date. (Applause) And perhaps more important, I am the proud godmother to her 14 year-old son.
Mala som tú výsadu učiť sa transplantovať pod vedením dvoch skvelých priekopníkov v chirurgii: Thomas Starzl, ktorý vykonal prvú úspešnú transplantáciu pečene na svete v roku 1967, a Sir Roy Calne, ktorý vykonal prvú transplantáciu pečene v Spojenom kráľovstve v nasledujúcom roku. Vrátila som sa do Singapúru a v roku 1990 som vykonala prvú úspešnú transplantáciu pečene od mŕtveho darcu v Ázii, napriek zlým vyhliadkam. Keď sa teraz obzriem späť, transplantácia bola vlastne tou najjednoduchšou časťou. Ťažšie už bolo získavanie peňaží pre financovanie operácie. Ale asi najnáročnejšou časťou bolo presvedčiť zákonodarcov -- vec, ktorá sa prejednávala v parlamente -- či mladej chirurgičke poskytnúť príležitosť urobiť priekopnícky čin pre jej vlasť. Po 20-tich rokoch, je až dodnes moja pacientka Surinder, najdlhšie prežívajúcou pacientkou v Ázii s transplantovanou pečeňou od mŕtveho darcu. (Potlesk) A čo je ešte dôležitejšie, je fakt, že som hrdá krstná mama jej 14-ročného syna.
(Applause)
(Potlesk)
But not all patients on the transplant wait list are so fortunate. The truth is, there are just simply not enough donor organs to go around. As the demand for donor organs continues to rise, in large part due to the aging population, the supply has remained relatively constant. In the United States alone, 100,000 men, women and children are on the waiting list for donor organs, and more than a dozen die each day because of a lack of donor organs. The transplant community has actively campaigned in organ donation. And the gift of life has been extended from brain-dead donors to living, related donors -- relatives who might donate an organ or a part of an organ, like a split liver graft, to a relative or loved one.
Avšak nie všetci čakatelia na transplantáciu sú takí šťastlivci. Pravdou je, že jednoducho nie je dosť darcovských orgánov pre všetkých. S pokračujúcim vzrastom dopytu po darcovských orgánoch, z veľkej časti z dôvodu starnúcej populácie, však ich dostupnosť zostáva relatívne rovnaká. Len v Spojených štátoch je 100 000 mužov, žien a detí na čakacej listine na darcovské orgány, a viac ako tucet z nich denne umiera pre nedostatok darcovských orgánov. Táto komunita aktívne viedla kampaň za darcovstvo orgánov. A dar života sa rozšíril z darcov s odumretým mozgon na živých, príbuzných darcov -- príbuzných, ktorí môžu darovať orgán alebo jeho časť, ako je časť pečene, príbuznému alebo milovanému.
But as there was still a dire shortage of donor organs, the gift of life was then extended from living, related donors to now living, unrelated donors. And this then has given rise to unprecedented and unexpected moral controversy. How can one distinguish a donation that is voluntary and altruistic from one that is forced or coerced from, for example, a submissive spouse, an in-law, a servant, a slave, an employee? Where and how can we draw the line? In my part of the world, too many people live below the poverty line. And in some areas, the commercial gifting of an organ in exchange for monetary reward has led to a flourishing trade in living, unrelated donors.
Avšak pre strašný nedostatok darcovských orgánov sa dar života rozšíril od živých príbuzných darcov na živých nepríbuzných darcov. Z toho povstala bezprecedentná a neočakávaná morálna kontroverzia. Ako môžeme odlíšiť dobrovoľné a altruistické darcovstvo od vynúteného od, napríklad, submisívneho partnera, príbuzného, poddaného, otroka, alebo zamestnanca? Kde a ako môžeme vyznačiť hranicu? V časti sveta, odkiaľ som, žije príliš mnoho ľudí pod hranicou chudoby. V niektorých oblastiach, komerčné darcovstvo orgánov výmenou za peňažnú odmenu vedie k prekvitajúcemu obchodu u živých, nepríbuzných darcov.
Shortly after I performed the first liver transplant, I received my next assignment, and that was to go to the prisons to harvest organs from executed prisoners. I was also pregnant at the time. Pregnancies are meant to be happy and fulfilling moments in any woman's life. But my joyful period was marred by solemn and morbid thoughts -- thoughts of walking through the prison's high-security death row, as this was the only route to take me to the makeshift operating room. And at each time, I would feel the chilling stares of condemned prisoners' eyes follow me. And for two years, I struggled with the dilemma of waking up at 4:30 am on a Friday morning, driving to the prison, getting down, gloved and scrubbed, ready to receive the body of an executed prisoner, remove the organs and then transport these organs to the recipient hospital and then graft the gift of life to a recipient the same afternoon. No doubt, I was informed, the consent had been obtained.
Krátko po vykonaní prvej transplantácii pečene som dostala poverenie ísť do väzníc a vziať orgány popravených väzňov. V tom čase som bola tehotná. Tehotenstvo by malo byť šťastným a naplňujúcim obdobím v živote každej ženy. Ale moje obdobie radosti bolo ničené vážnymi a morbídnymi myšlienkami -- myšlienkami o prechádzaní vysoko zabezpečenými čakárňami na popravu, keďže to bola jediná cesta do provizórnych operačných miestností. A zakaždým som cítila hrôzostrašné pohľady odsúdených väzňov. A dva roky som zápasila s dilemou vstať o 4:30 v piatok ráno, ísť do väznice, zísť dole v rukaviciach a vydrhnutá, pripravená prevziať telo popraveného väzňa, odstrániť orgány a transportovať ich do nemocnice, a transplantovať dar života príjemcovi v to isté popoludnie. Bez pochýb, bola som informovaná, že súhlas bol daný.
But, in my life, the one fulfilling skill that I had was now invoking feelings of conflict -- conflict ranging from extreme sorrow and doubt at dawn to celebratory joy at engrafting the gift of life at dusk. In my team, the lives of one or two of my colleagues were tainted by this experience. Some of us may have been sublimated, but really none of us remained the same. I was troubled that the retrieval of organs from executed prisoners was at least as morally controversial as the harvesting of stem cells from human embryos. And in my mind, I realized as a surgical pioneer that the purpose of my position of influence was surely to speak up for those who have no influence. It made me wonder if there could be a better way -- a way to circumvent death and yet deliver the gift of life that might exponentially impact millions of patients worldwide.
Avšak jedna zo schopností, čo ma v živote naplňuje, teraz vyvolávala konfliktné pocity -- konflikt od extrémneho zármutku po oslavnú radosť pri transplantácii daru života za súmraku. V mojom tíme boli životy jedného alebo dvoch kolegov touto skúsenosťou poznačené. Niektorí z nás sa nad to možno povzniesli, ale v skutočnosti nikto už nie je ako predtým. Bola som ustarostená, pretože získavanie orgánov z popravených väzňov je morálne aspoň tak kontroverzné, ako je získavanie kmeňových buniek z ľudských embryí. A v mysli sa mi vyjasnilo, že účel môjho vplyvu ako priekopníčky v chirurgii, je určite hovoriť za tých, ktorí vplyv nemajú. Zaujímalo ma či jestvuje lepší spôsob -- spôsob ako obísť smrť, a predsa poskytnúť dar života, ktorý by exponenciálne ovplyvnil milióny pacientov na celom svete.
Now just about that time, the practice of surgery evolved from big to small, from wide open incisions to keyhole procedures, tiny incisions. And in transplantation, concepts shifted from whole organs to cells. In 1988, at the University of Minnesota, I participated in a small series of whole organ pancreas transplants. I witnessed the technical difficulty. And this inspired in my mind a shift from transplanting whole organs to perhaps transplanting cells. I thought to myself, why not take the individual cells out of the pancreas -- the cells that secrete insulin to cure diabetes -- and transplant these cells? -- technically a much simpler procedure than having to grapple with the complexities of transplanting a whole organ.
Práve v tom čase sa chirurgické praktiky vyvinuli od veľkých k malým, od veľkých rezov k postupom cez otvory veľkosti kľúčovej dierky. A u transplantácií sa koncepty posunuli od celých orgánov k bunkám. V roku 1988 som sa na University of Minnesota podieľala na malej sérii transplantácií pankreasov. Bola som svedkom technickým ťažkostí. Toto ma inšpirovalo k posunu od transplantácií celých orgánov k transplantácii buniek. Premýšľala som, prečo nevziať jednotlivé pankreatické bunky -- bunky, ktoré vylučujú inzulín, liečiť nimi cukrovku -- a transplantovať tieto bunky? -- technicky omnoho jednoduchší postup ako zápasenie so zložitosťami pri transplantácii celého orgánu.
And at that time, stem cell research had gained momentum, following the isolation of the world's first human embryonic stem cells in the 1990s. The observation that stem cells, as master cells, could give rise to a whole variety of different cell types -- heart cells, liver cells, pancreatic islet cells -- captured the attention of the media and the imagination of the public. I too was fascinated by this new and disruptive cell technology, and this inspired a shift in my mindset, from transplanting whole organs to transplanting cells. And I focused my research on stem cells as a possible source for cell transplants.
V tom čase dostal výskum kmeňových buniek impulz, ktorý nasledoval po izolácii prvých ľudských embryonálnych kmeňových buniek v 90-tych rokoch 20.storočia. Zistenie, že kmeňové bunky môžu dať vznik celému radu rôznych typov buniek -- srdcových buniek, pečeňových, buniek pankreatických ostrovčekov -- získalo pozornosť médií a povzbudilo predstavivosť verejnosti. Tiež som bola fascinovaná touto novou a prieraznou bunečnou technológiou, a inšpirovalo to posun v mojom myslení od transplantácie celých orgánov k transplantácii buniek. Zamerala som svoj výskum na kmeňové bunky ako na možný zdroj bunečných transplantátov.
Today we realize that there are many different types of stem cells. Embryonic stem cells have occupied center stage, chiefly because of their pluripotency -- that is their ease in differentiating into a variety of different cell types. But the moral controversy surrounding embryonic stem cells -- the fact that these cells are derived from five-day old human embryos -- has encouraged research into other types of stem cells.
Dnes vieme, že je mnoho rôznych typov kmeňových buniek. Embryonálne kmeňové bunky zaujímali centrálne postavenie hlavne z dôvodu ich pluripotencie -- teda že sa ľahko diferencujú na rôzne bunečné typy. Avšak morálna kontroverzia okolo embryonálnych kmeňových buniek -- skutočnosť, že tieto bunky sú odvodené z ľudských embryí starých 5 dní -- povzbudil výskum iných typov kmeňových buniek.
Now to the ridicule of my colleagues, I inspired my lab to focus on what I thought was the most non-controversial source of stem cells, adipose tissue, or fat, yes fat -- nowadays available in abundant supply -- you and I, I think, would be very happy to get rid of anyway. Fat-derived stem cells are adult stem cells. And adult stem cells are found in you and me -- in our blood, in our bone marrow, in our fat, our skin and other organs. And as it turns out, fat is one of the best sources of adult stem cells. But adult stem cells are not embryonic stem cells. And here is the limitation: adult stem cells are mature cells, and, like mature human beings, these cells are more restricted in their thought and more restricted in their behavior and are unable to give rise to the wide variety of specialized cell types, as embryonic stem cells [can].
Na posmech mojich kolegov som inšpirovala moje laboratórium, aby sa sústredilo na to, čo považujem za najmenej kontroverzný zdroj kmeňových buniek, tukové tkanivo alebo tuk, áno tuk -- dnes dostupný v hojnom množstve -- ktorého by ste sa vy aj ja určite radi zbavili tak či tak. Kmeňové bunky odvodené od tuku sú dospelé kmeňové bunky. A dospelé kmeňové bunky sa vyskytujú vo vás aj vo mne -- v našej krvi, kostnej dreni, tuku, koži a iných orgánoch. A ako sa ukazuje, tuk je jedným z najlepších zdrojov dospelých kmeňových buniek. Ale dospelé kmeňové bunky nie sú embryonálne kmeňové bunky. A tu je obmedzenie: dospelé kmeňové bunky sú zrelé bunky, a podobne ako dospelé ľudské bytosti sú tieto bunky viac obmedzené v myslení, a obmedzenejšie v správaní, a nedokážu dať vznik rôznym druhom špecializovaných bunečných typov ako embryonálne kmeňové bunky.
But in 2007, two remarkable individuals, Shinya Yamanaka of Japan and Jamie Thomson of the United States, made an astounding discovery. They discovered that adult cells, taken from you and me, could be reprogrammed back into embryonic-like cells, which they termed IPS cells, or induced pluripotent stem cells. And so guess what, scientists around the world and in the labs are racing to convert aging adult cells -- aging adult cells from you and me -- they are racing to reprogram these cells back into more useful IPS cells. And in our lab, we are focused on taking fat and reprogramming mounds of fat into fountains of youthful cells -- cells that we may use to then form other, more specialized, cells, which one day may be used as cell transplants. If this research is successful, it may then reduce the need to research and sacrifice human embryos.
Ale v roku 2007 dve pozoruhodné osoby, Shinya Yamanaka z Japonska a Jamie Thompson z USA učinili udivujúci objav. Zistili, že dospelé bunky, vzaté z vás a zo mňa, je možné preprogramovať naspäť na bunky podobné embryonálnym, ktoré nazvali IPS bunky, t.j. indukované pluripotentné kmeňové bunky. A hádajte čo, vedci na celom svete súperia s cieľom premeniť starnúce dospelé bunky -- starnúce dospelé bunky z vás a zo mňa -- súťažia s cieľom preprogramovať tieto bunky naspäť na užitočnejšie IPS bunky. A v našom laboratóriu sa sústreďujeme na preprogramovanie hromád tuku na zdroje mladých buniek -- buniek, ktoré môžeme využiť na vytvorenie iných, špecializovanejších buniek, ktoré môžu byť raz použité ako bunečné transplantáty. Ak sa tento výskum vydarí, môže zredukovať potrebu skúmať a obetovať ľudské embryá.
Indeed, there is a lot of hype, but also hope that the promise of stem cells will one day provide cures for a whole range of conditions. Heart disease, stroke, diabetes, spinal cord injury, muscular dystrophy, retinal eye diseases -- are any of these conditions relevant, personally, to you?
Je pravda že je veľa zveličovania, ale aj nádeje, že sľubnosť kmeňových buniek jedného dňa poskytne liečbu mnohých stavov. Choroby srdca, mŕtvica, cukrovka, zranenia miechy, svalová dystrofia, ochorenia očnej sietnice -- je niektoré z týchto chorôb relevantné pre vás osobne?
In May 2006, something horrible happened to me. I was about to start a robotic operation, but stepping out of the elevator into the bright and glaring lights of the operating room, I realized that my left visual field was fast collapsing into darkness. Earlier that week, I had taken a rather hard knock during late spring skiing -- yes, I fell. And I started to see floaters and stars, which I casually dismissed as too much high-altitude sun exposure. What happened to me might have been catastrophic, if not for the fact that I was in reach of good surgical access. And I had my vision restored, but not before a prolonged period of convalescence -- three months -- in a head down position. This experience taught me to empathize more with my patients, and especially those with retinal diseases.
V máji 2006 sa mi stalo niečo strašné. Práve som sa mala pustiť do robotickej operácie, ale ako som vystúpila z výťahu na jasné a oslňujúce svetlo v operačnej sále, som zistila, že moje ľavé zorné pole sa rýchlo ponáralo do tmy. V ten týždeň som sa dosť udrela počas jarného lyžovania -- áno, spadla som. Videla som hviezdičky, čo som však pustila z hlavy a pripísala to dlhému pobytu na slnku v horách. To, čo sa mi stalo, mohlo byť katastrofou, ak by som nebola v dosahu dobrej chirurgickej starostlivosti. Získala som naspäť svoj zrak, ale až po dlhom období zotavovania -- tri mesiace -- v polohe dole hlavou. Táto skúsenosť ma naučila viac súcitiť s mojimi pacientami a hlavne s tými s ochoreniami sietnice.
37 million people worldwide are blind, and 127 million more suffer from impaired vision. Stem cell-derived retinal transplants, now in a research phase, may one day restore vision, or part vision, to millions of patients with retinal diseases worldwide. Indeed, we live in both challenging as well as exciting times. As the world population ages, scientists are racing to discover new ways to enhance the power of the body to heal itself through stem cells.
37 miliónov ľudí na celom svete je slepých a ďalších 127 miliónov trpia pre zhoršený zrak. Sietnicové transplantáty z kmeňových buniek, v súčasnosti vo výskumnej fáze, jedného dňa môžu navrátiť zrak, alebo čiastočne navrátiť zrak, miliónom ľudí s ochoreniami sietnice na celom svete. Žijeme v náročnej dobe, ktorá je zároveň vrzušujúca. Ako obyvateľstvo starne, vedci súperia s časom, aby objavili nové spôsoby zvýšenia schopnosti tela uzdravovať sa prostredníctvom kmeňových buniek
It is a fact that when our organs or tissues are injured, our bone marrow releases stem cells into our circulation. And these stem cells then float in the bloodstream and hone in to damaged organs to release growth factors to repair the damaged tissue. Stem cells may be used as building blocks to repair damaged scaffolds within our body, or to provide new liver cells to repair damaged liver. As we speak, there are 117 or so clinical trials researching the use of stem cells for liver diseases.
Je faktom, že pri zranení našich orgánov alebo tkanív kostná dreň uvoľňuje kmeňové bunky do krvného obehu. Tieto kmeňové bunky plávajú krvným obehom a zamieria do poškodených orgánov, aby tam uvoľnili rastové faktory, a tak opravili poškodené tkanivo. Kmeňové bunky môžu byť využité ako stavebné prvky pri oprave poškodenej kostry alebo môžu poskytnúť nové pečeňové bunky, aby obnovili poškodenú pečeň. Zatiaľ čo hovorím, prebieha asi 117 klinických pokusov skúmajúcich využitie kmeňových buniek pri ochoreniach pečene.
What lies ahead? Heart disease is the leading cause of death worldwide. 1.1 million Americans suffer heart attacks yearly. 4.8 million suffer cardiac failure. Stem cells may be used to deliver growth factors to repair damaged heart muscle or be differentiated into heart muscle cells to restore heart function. There are 170 clinical trials investigating the role of stem cells in heart disease. While still in a research phase, stem cells may one day herald a quantum leap in the field of cardiology.
Čo nás čaká? Choroby srdca sú vedúcou príčinou smrti na celom svete. 1.1 miliónov Američanov ročne utrpí srdcový záchvat. 4.8 miliónov utrpí zlyhanie srdca. Kmeňové bunky môžu dopraviť rastové faktory pre obnovu poškodeného srdcového svalu alebo sa diferencovať na bunky srdcového svalu a obnoviť tak funkciu srdca. Prebieha 170 klinických pokusov skúmajúcich úlohu kmeňových buniek pri ochoreniach srdca. Aj keď sú ešte len vo výskumnej fáze, kmeňové bunky môžu raz ohlásiť veľký skok v odbore kardiológie.
Stem cells provide hope for new beginnings -- small, incremental steps, cells rather than organs, repair rather than replacement. Stem cell therapies may one day reduce the need for donor organs. Powerful new technologies always present enigmas. As we speak, the world's first human embryonic stem cell trial for spinal cord injury is currently underway following the USFDA approval. And in the U.K., neural stem cells to treat stroke are being investigated in a phase one trial.
Kmeňové bunky ponúkajú nádej nových začiatkov -- malé, postupné krôčky, bunky namiesto orgánov, opravy namiesto náhrad. Terapie kmeňovými bunkami môžu raz znížiť potrebu darcovských orgánov. Výkonné nové technológie vždy predstavujú hádanky. Zatiaľ čo hovorím, prvá ľudská embryonálna kmeňová bunka pre opravu poškodenej miechy je na ceste s odobrením USFDA. V Spojenom kráľovstve sú neurálne kmeňové bunky pre liečbu mŕtvice skúmané v prvej fáze pokusu.
The research success that we celebrate today has been made possible by the curiosity and contribution and commitment of individual scientists and medical pioneers. Each one has his story. My story has been about my journey from organs to cells -- a journey through controversy, inspired by hope -- hope that, as we age, you and I may one day celebrate longevity with an improved quality of life.
Vedecký úspech, ktorý dnes oslavujeme, je umožnený vďaka zvedavosti a prispeniu a odovzdaniu jednotlivých vedcov a medicínskych priekopníkov. Každý jeden má svoj príbeh. Môj príbeh je o ceste od orgánov k bunkám -- cesta vedúca cez kontroverziu, inšpirovaná nádejou -- nádejou, že raz vy a ja budeme môcť oslavovať dlhovekosť v zlepšenej kvalite života.
Thank you.
Ďakujem.