I'm talking to you about the worst form of human rights violation, the third-largest organized crime, a $10 billion industry. I'm talking to you about modern-day slavery.
Chcela by som vám dnes porozprávať o najhrubšej forme porušenia ľudských práv, svetovo tretí najväčší organizovaný zločin, priemysel, v ktorom sa ročne otočí 10 miliárd dolárov . Hovorím o novodobom otroctve.
I'd like to tell you the story of these three children, Pranitha, Shaheen and Anjali. Pranitha's mother was a woman in prostitution, a prostituted person. She got infected with HIV, and towards the end of her life, when she was in the final stages of AIDS, she could not prostitute, so she sold four-year-old Pranitha to a broker. By the time we got the information, we reached there, Pranitha was already raped by three men.
Chcela by som vám vyrozprávať príbeh týchto troch detí, Pranithu, Shaneen a Anjaliho. Pranithinova matka pracovala ako prostitútka, žena, ktorá sa predávala. Nakazila sa vírusom HIV a ku koncu svojho života, keď bola v poslednej fáze aidsu a už nebola schopná prostituovať sa, predala štvorročného Pranithu priekupníkovi. Kým sme dostali o ňom správu a našli ho, Pranithu už stihli znásilniť traja muži.
Shaheen's background I don't even know. We found her in a railway track, raped by many, many men, I don't know many. But the indications of that on her body was that her intestine was outside her body. And when we took her to the hospital she needed 32 stitches to put back her intestine into her body. We still don't know who her parents are, who she is. All that we know that hundreds of men had used her brutally.
Shaheeninu minulosť ani poriadne nepoznám. Našli sme ju na koľajniciach, znásilnenú mnohými, príliš mnohými mužmi, ani nie som schopná povedať koľkými. Ale dôkazom znásilnení na jej tele bolo hrubé črevo vychádzajúce z jej telíčka. Keď sme ju priniesli do nemocnice, potrebovala 32 stehov, aby jej doktori boli schopní vrátiť hrubé črevo tam, kam patrí. Stále nemáme ani tušenia, kto boli jej rodičia alebo kto je ona samotná. Vieme iba to, že ju brutálne zneužili stovky mužov.
Anjali's father, a drunkard, sold his child for pornography. You're seeing here images of three years, four-year-olds, and five-year-old children who have been trafficked for commercial sexual exploitation. In this country, and across the globe, hundreds and thousands of children, as young as three, as young as four, are sold into sexual slavery. But that's not the only purpose that human beings are sold for. They are sold in the name of adoption. They are sold in the name of organ trade. They are sold in the name of forced labor, camel jockeying, anything, everything.
Anjaliho otec, opilec, predal svoje dieťa na pornografiu. Na týchto obrázkoch môžete vidieť trojročné, štvorročné a päťročné deti, ktoré boli predané na komerčné sexuálne vykorisťovanie. V tejto krajine a tiež po celom svete, stovky, ba dokonca až tisíce detí, mnohé z nich len troj- štvorročné, sú predané do sexuálneho otroctva. Ale nie je to jediný účel, prečo bývajú ľudské bytosti predané. Sú predávané v mene adpocie. Sú predávané v mene obchodu s orgánmi. Sú predávané v mene nútených prác, jazdenia na ťavách, v mene čohokoľvek.
I work on the issue of commercial sexual exploitation. And I tell you stories from there. My own journey to work with these children started as a teenager. I was 15 when I was gang-raped by eight men. I don't remember the rape part of it so much as much as the anger part of it. Yes, there were eight men who defiled me, raped me, but that didn't go into my consciousness. I never felt like a victim, then or now. But what lingered from then till now -- I am 40 today -- is this huge outrageous anger.
Pracujem na probléme komerčného sexuálneho vykorisťovania. A hovorím vám príbehy, ktoré sa toho týkajú. Moja vlastná cesta k práci s týmito deťmi začala, keď som bola ešte tínedžerka. Mala som 15, keď ma znásilnila skupina 8 mužov. Nepamätám si znásilnenie samo o sebe tak, ako si pamätám hnev. Áno, bolo to 8 mužov, ktorí ma pošpinili, znásilnili, ale to sa do môjho vedomia nedostalo. Nikdy som sa necítila ako obeť, ani vtedy, ani teraz. Ale to čo pretrváva odvtedy dodnes - a dnes mám 40 rokov - je obrovský neutíchajúci hnev.
Two years, I was ostracized, I was stigmatized, I was isolated, because I was a victim. And that's what we do to all traffic survivors. We, as a society, we have PhDs in victimizing a victim. Right from the age of 15, when I started looking around me, I started seeing hundreds and thousands of women and children who are left in sexual slavery-like practices, but have absolutely no respite, because we don't allow them to come in.
Dva roky som bola vylúčená zo spoločnosti, bola som označená, izolovaná, pretože som bola obeťou. A toto spôsobujeme všetkým, čo na vlastnej koži prežili obchod s ľuďmi. My, ako spoločnosť, my, čo máme doktoráty v diskriminovaní obetí. Od mojich 15 rokov, keď som sa začala dívať okolo seba, uvidela som stovky, ba až tisíce žien a detí, ktoré žili život sexuálnych otrokov, ale neexistovala pre ne žiadna pomoc, pretože im nedovoľujeme začlenit sa.
Where does their journey begin? Most of them come from very optionless families, not just poor. You have even the middle class sometimes getting trafficked. I had this I.S. officer's daughter, who is 14 years old, studying in ninth standard, who was raped chatting with one individual, and ran away from home because she wanted to become a heroine, who was trafficked. I have hundreds and thousands of stories of very very well-to-do families, and children from well-to-do families, who are getting trafficked.
Kde sa vlastne začal ich príbeh? Väčšina pochádza nie iba z chudobných, ale z rodín bez možností. Dokonca aj stredná vrstva sa niekedy stáva obeťou obchodu s ľudmi. Kedysi bola u nás tiež dcéra policajta, mala 14 rokov, bola v 9. triede a znásilnil ju chlapík, s ktorým si chatovala, a potom utiekla z domu, pretože sa chcela stať hrdinkou, ale následne ju predali. Môžem vám povedať stovky až tisícky príbehov, kde obeťami obchodu boli ľudia z rodín z vyššej až vysokej vrstvy, ale aj deti z bohatých rodín sa stávajú súčasťou obchodu s ľuďmi.
These people are deceived, forced. 99.9 percent of them resist being inducted into prostitution. Some pay the price for it. They're killed; we don't even hear about them. They are voiceless, [unclear], nameless people. But the rest, who succumb into it, go through everyday torture. Because the men who come to them are not men who want to make you your girlfriends, or who want to have a family with you. These are men who buy you for an hour, for a day, and use you, throw you.
Títo ľudia bývajú oklamaní, nasilu prinútení. 99,9 percent z nich sa ubráni prinúteniu k prostitúcii. Niektorí z nich za to zaplatia svojim životom. Zavraždia ich a my sa o nich ani nedozvieme. Sú to ľudia bez hlasu, bez mena. Ale zvyšok, ktorý tomu podľahne, prechádza dennodenným trápením. Pretože muži, ktorí k nim prichádzajú, nie sú mužmi, ktorí by ich chceli za priateľku, alebo ktorí by si s vami chceli založiť rodinu. Títo muži si vás kúpia na hodinu, na deň, použijú vás a potom odhodia.
Each of the girls that I have rescued -- I have rescued more than 3,200 girls -- each of them tell me one story in common ... (Applause) one story about one man, at least, putting chili powder in her vagina, one man taking a cigarette and burning her, one man whipping her. We are living among those men: they're our brothers, fathers, uncles, cousins, all around us. And we are silent about them.
Každé z dievčat, ktoré som zachránila - zachránila som ich viac ako 3200 - každé z nich mi rozpráva jeden príbeh, ktorý je spoločný ... (Potlesk) Príbeh o aspoň jednom mužovi, ktorý im do vagíny vopchal chili, o jednom mužovi, ktorý ich pálil cigaretami, o jednom mužovi, ktorý ju zbičoval. Žijeme medzi týmito mužmi, sú to naši bratia, otcovia, strýkovia, bratranci, sú všade okolo nás. Ale nikto o tom nehovorí.
We think it is easy money. We think it is shortcut. We think the person likes to do what she's doing. But the extra bonuses that she gets is various infections, sexually transmitted infections, HIV, AIDS, syphilis, gonorrhea, you name it, substance abuse, drugs, everything under the sun. And one day she gives up on you and me, because we have no options for her. And therefore she starts normalizing this exploitation. She believes, "Yes, this is it, this is what my destiny is about." And this is normal, to get raped by 100 men a day. And it's abnormal to live in a shelter. It's abnormal to get rehabilitated.
Myslíme si, že sú to ľahko zarobené peniaze. Myslíme si, že je to skratka. Myslíme si, že tej osobe sa páči, to čo robí. Ale jediné čo dostane ako bonus sú rôzne infekcie, sexuálne prenosné choroby, HIV, AIDS, syfilis, kvapavku, čo vám len napadne, zneužívanie návykových látok, drogy, všetko, čo si len môžete predstaviť. Jedného dňa sa vykašle na vás aj na mňa, pretože pre ňu nemáme žiadne možnosti. A vtedy začne toto vykorisťovanie považovať za normálne. Uverí, že toto je jej osud. A že je normálne byť znásilňovanou stovkami mužov denne. A že nie je normálne žiť v útulku. A že nie je normálne podstúpiť rehabilitačný proces.
It's in that context that I work. It's in that context that I rescue children. I've rescued children as young as three years, and I've rescued women as old as 40 years. When I rescued them, one of the biggest challenges I had was where do I begin. Because I had lots of them who were already HIV infected. One third of the people I rescue are HIV positive. And therefore my challenge was to understand how can I get out the power from this pain. And for me, I was my greatest experience. Understanding my own self, understanding my own pain, my own isolation, was my greatest teacher. Because what we did with these girls is to understand their potential.
Toto je v prostredí, kde pracujem. Toto je v prostredí, kde sa snažím zachrániť deti. Zachránila som deti, ktoré mali len 3 roky, ako aj ženy, ktoré mali okolo 40. Keď som ich zachránila, najväčšou výzvou pre mňa bolo kde vlastne začať. Pretože mnohé z nich už boli HIV pozitívne. Až jedna tretina ľudí, ktorých zachránim je HIV pozitívna. A preto mojou výzvou bolo pochopiť, akým spôsobom môžem získať silu z tohto utrpenia. Bola som si sama sebe najväčšou skúsenosťou v živote. Porozumieť sama sebe, porozumieť mojej vlastnej bolesti, mojej vlastnej odlúčenosti, bolo mojou najlepšou učiteľkou. Pretože to, čo sme dokázali s týmito dievčatami bolo vlastne len, že sme porozumeli ich potenciálu.
You see a girl here who is trained as a welder. She works for a very big company, a workshop in Hyderabad, making furnitures. She earns around 12,000 rupees. She is an illiterate girl, trained, skilled as a welder. Why welding and why not computers? We felt, one of the things that these girls had is immense amount of courage. They did not have any pardas inside their body, hijabs inside themselves; they've crossed the barrier of it. And therefore they could fight in a male-dominated world, very easily, and not feel very shy about it.
Na tomto obrázku vidíte dievča, ktoré sa vyučilo zváračstvu. Pracuje pre veľmi veľkú spoločnosť, v dielni v indickom Hyderabade, kde vyrába nábytok. Zarába okolo 12 000 rupií. Toto dievča je analfabet, vyškolená a vyučená zváračka. Prečo zváranie a nie počítače? Cítili sme, že jednou z vecí, ktoré tieto dievčatá majú v sebe je neuveriteľná dávka odvahy. Nemali vo sebe žiadne pardy, ani hidžáby, povzniesli sa nad ne. A preto boli schopné bojovať vo svete, kde dominujú jedine muži, veľmi ľahko a nehanbiť sa za to.
We have trained girls as carpenters, as masons, as security guards, as cab drivers. And each one of them are excelling in their chosen field, gaining confidence, restoring dignity, and building hopes in their own lives. These girls are also working in big construction companies like Ram-ki construction, as masons, full-time masons.
Vyučili sme dievčatá za stolárky, murárky, za príslušníčky ochranky, vodičky taxíkov. A každá z nich je vo svojom povolaní vynikajúca, získavajú si dôveru ostatných, obnovujú si dôstojnosť a postupne si budujú nádej vo vlastnom živote. Tieto dievčatá tiež pracujú v obrovských stavebných spoločnostiach akou je Ram-ki, ako murárky, murárky na plný úväzok.
What has been my challenge? My challenge has not been the traffickers who beat me up. I've been beaten up more than 14 times in my life. I can't hear from my right ear. I've lost a staff of mine who was murdered while on a rescue. My biggest challenge is society. It's you and me. My biggest challenge is your blocks to accept these victims as our own.
A čo bolo mojou výzvou? Mojou výzvou neboli priekupníci, ktorý ma zmlátili. Za život ma zmlátili viac ako 14krát. Nepočujem na pravé ucho. Stratila som zamestnanca, ktorý bol zavraždený pri snahe niekoho zachrániť. Mojou najväčšou výzvou je spoločnosť. Ste to vy a ja. Mojou najväčšou výzvou sú vaše zábrany na prijatie týchto obetí naspäť do spoločnosti ako za vlastných.
A very supportive friend of mine, a well-wisher of mine, used to give me every month, 2,000 rupees for vegetables. When her mother fell sick she said, "Sunitha, you have so much of contacts. Can you get somebody in my house to work, so that she can look after my mother?" And there is a long pause. And then she says, "Not one of our girls."
Jedna kamarátka, ktorá ma veľmi podporuje, jedna z mojich priaznivcov, mi mesačne dávala 2000 rupií na zeleninu. Keď jej matka ochorela, povedala mi: „Sunitha, ty máš predsa toľko kontaktov. Nemohla by si mi niekoho zaobstarať, aby u mňa doma pracoval, aby som sa mohla ja starať o matku?" A tu prichádza dlhá pauza. Nato povedala: „Len nie jednu z tvojich dievčat."
It's very fashionable to talk about human trafficking, in this fantastic A-C hall. It's very nice for discussion, discourse, making films and everything. But it is not nice to bring them to our homes. It's not nice to give them employment in our factories, our companies. It's not nice for our children to study with their children. There it ends. That's my biggest challenge.
Je v móde hovoriť o obchode s ľuďmi v tejto prekrásnej A-C sále. Je to veľmi dobrá téma na diskusiu, prednášku, ako námet na film a ďalšie veci. Ale nie je dobré a prijateľné priviesť ich do našich domovov. Nie je dobré a prijateľné zamestnať ich v našich fabrikách, spoločnostiach. Nie je dobré a prijateľné, keď naše deti chodia do školy s ich deťmi. A tam to končí. Toto je mojou najväčšou výzvou.
If I'm here today, I'm here not only as Sunitha Krishnan. I'm here as a voice of the victims and survivors of human trafficking. They need your compassion. They need your empathy. They need, much more than anything else, your acceptance.
Dnes tu nie som iba ako Sunitha Krishnan. Som hlasom obetí a tých, ktorí prežili obchod s ľuďmi. Potrebujú naše pochopenie a súcit. Potrebujú, aby sme sa do nich vcítili. A tým najviac, čo od nás potrebujú je, aby sme ich akceptovali.
Many times when I talk to people, I keep telling them one thing: don't tell me hundred ways how you cannot respond to this problem. Can you ply your mind for that one way that you can respond to the problem? And that's what I'm here for, asking for your support, demanding for your support, requesting for your support. Can you break your culture of silence? Can you speak to at least two persons about this story? Tell them this story. Convince them to tell the story to another two persons.
Mnohokrát, keď sa zhováram s ľuďmi, im opakujem jednu vec. Nedávajte mi sto dôvodov, prečo nedokážete na tento problém zodpovedať. Môžete prinútiť svoju myseľ, aby vymyslela jediný spôsob, ako sa na tento problém dá zodpovedať? A preto som vlastne tu, žiadam vás o podporu, vyžadujem vašu podporu, dožadujem sa jej. Môžete prekonať vašu kultúru ticha? Môžete vyrozprávať tento príbeh aspoň dvom ľuďom? Povedzte im tento príbeh. Presvedčte ich, aby ho povedali ďalším dvom osobám.
I'm not asking you all to become Mahatma Gandhis or Martin Luther Kings, or Medha Patkars, or something like that. I'm asking you, in your limited world, can you open your minds? Can you open your hearts? Can you just encompass these people too? Because they are also a part of us. They are also part of this world. I'm asking you, for these children, whose faces you see, they're no more. They died of AIDS last year. I'm asking you to help them, accept as human beings -- not as philanthropy, not as charity, but as human beings who deserve all our support. I'm asking you this because no child, no human being, deserves what these children have gone through. Thank you. (Applause)
Nežiadam vás, aby ste sa tu všetci stali niekým ako Mahatma Ghándí alebo Martin Luther King, alebo Medha Patkar, alebo niekým podobným. Žiadam vás, aby ste vo svojom okolitom malom svete, otvorili svoju myseľ, otvorili svoje srdcia. Môžete aj vy jednoducho prijať týchto ľudí? Pretože sú tiež našou súčasťou. Sú súčasťou tohto sveta. Žiadam vás v mene týchto detí, ktorých tváre vidíte a už tu nie sú medzi nami. Minulý rok zomreli na AIDS. Prosím vás, aby ste im pomohli a prijali ich ako ľudské bytosti - nie ako filantropiu, ani ako charitu, ale ako ľudské bytosti, ktoré si zaslúžia našu podporu. Prosím vás, pretože žiadne dieťa, žiadna ľudská bytosť si nezaslúži to, čím prešli tieto deti. Ďakujem. (Potlesk)