On March 14, this year, I posted this poster on Facebook. This is an image of me and my daughter holding the Israeli flag. I will try to explain to you about the context of why and when I posted.
14. marca tohto roku som dal na Facebook tento plagát. Toto je fotka, na ktorej ja a moja dcéra držíme vlajku Izraelu. Pokúsim sa vám vysvetliť prečo som to urobil.
A few days ago, I was sitting waiting on the line at the grocery store, and the owner and one of the clients were talking to each other, and the owner was explaining to the client that we're going to get 10,000 missiles on Israel. And the client was saying, no, it's 10,000 a day. (Laughter)
Pár dní predtým som čakal v rade v potravinách. Majiteľ a jeden zákazník sa spolu rozprávali. Majiteľ vysvetľoval zákazníkovi, že na Izrael bude odpálených 10 000 rakiet. A zákazník mu povedal, že nie, že je to 10 000 denne. (Smiech)
("10,000 missiles") This is the context. This is where we are now in Israel. We have this war with Iran coming for 10 years now, and we have people, you know, afraid. It's like every year it's the last minute that we can do something about the war with Iran. It's like, if we don't act now, it's too late forever, for 10 years now.
("10 000 rakiet") Toto je momentálna situácia v Izraeli. Vojna s Iránom nám hrozí už 10 rokov a chápete, ľudia majú strach. Každý rok je akoby poslednou minútou, kedy ešte môžeme niečo proti vojne s Iránom urobiť. Už 10 rokov máme pocit, že ak nebudeme konať teraz, bude neskoro navždy.
So at some point it became, you know, to me, I'm a graphic designer, so I made posters about it and I posted the one I just showed you before. Most of the time, I make posters, I post them on Facebook, my friends like it, don't like it, most of the time don't like it, don't share it, don't nothing, and it's another day. So I went to sleep, and that was it for me. And later on in the night, I woke up because I'm always waking up in the night, and I went by the computer and I see all these red dots, you know, on Facebook, which I've never seen before. (Laughter) And I was like, "What's going on?" So I come to the computer and I start looking on, and suddenly I see many people talking to me, most of them I don't know, and a few of them from Iran, which is -- What? Because you have to understand, in Israel we don't talk with people from Iran. We don't know people from Iran. It's like, on Facebook, you have friends only from -- it's like your neighbors are your friends on Facebook. And now people from Iran are talking to me.
V určitom bode som mal toho dosť. Som grafický dizajnér, tak som o tom vytvoril plagáty a uverejnil som ten, ktorý som vám pred chvíľou ukázal. Väčšinou dávam svoje plagáty na Facebook. Moji priatelia ich označia, väčšinou neoznačia, nezdieľajú, nerobia nič, a potom príde ďalší deň. Takže som potom šiel normálne spať. Neskôr v noci som sa zobudil, pretože sa vždy v noci budím, a šiel som k počítaču a zbadal všetky tie červené bodky na Facebooku, ktoré som nikdy predtým nevidel. (Smiech) A hovorím si, "Čo sa to deje?" Tak som si sadol za počítač a začal zisťovať a zrazu vidím, že so mnou komunikuje množstvo ľudí, väčšinu z nich som nepoznal, a pár z nich bolo z Iránu. Čože? Musíte pochopiť, že v Izraeli sa nerozprávame s ľuďmi z Iránu. My ani nepoznáme ľudí z Iránu. Na Facebooku máte priateľov len - vaši susedia sú vašimi priateľmi na Facebooku. A teraz sa so mnou bavia ľudia z Iránu.
So I start answering this girl, and she's telling me she saw the poster and she asked her family to come, because they don't have a computer, she asked her family to come to see the poster, and they're all sitting in the living room crying.
Začal som odpisovať jednému dievčaťu, ktoré mi píše, že videlo plagát a zavolalo celú rodinu, pretože oni nemajú počítač. Zavolalo rodinu, aby sa prišli pozrieť na plagát, a tak všetci sedeli v obývačke a plakali.
So I'm like, whoa. I ask my wife to come, and I tell her, you have to see that. People are crying, and she came, she read the text, and she started to cry. And everybody's crying now. (Laughter)
To ma prekvapilo. Zavolal som manželku a hovorím jej, že toto musí vidieť. Ľudia plačú, ona príde, prečíta si správu, a začne plakať. A zrazu všetci plačú. (Smiech)
So I don't know what to do, so my first reflex, as a graphic designer, is, you know, to show everybody what I'd just seen, and people started to see them and to share them, and that's how it started. The day after, when really it became a lot of talking, I said to myself, and my wife said to me, I also want a poster, so this is her. (Laughter) Because it's working, put me in a poster now.
Nevedel som, čo mám robiť. Môj prvý reflex, ako grafik, bol všetkým ukázať to, čo som práve videl. A tak ich ľudia uvideli a zdieľali, a tak to začalo. Na ďalší deň, keď sa o tom už začalo veľa hovoriť, ja aj moja žena sme si povedali, že tiež chceme plagát, takže toto je ona. (Smiech) Keďže to funguje, daj ma na plagát.
But more seriously, I was like, okay, these ones work, but it's not just about me, it's about people from Israel who want to say something. So I'm going to shoot all the people I know, if they want, and I'm going to put them in a poster and I'm going to share them.
Dobre, funguje to, ale dôležitejšie je to, že to nie je iba o mne, je to o Izraelčanoch, ktorí chcú niečo povedať. Rozhodol som sa, že nafotím všetkých ľudí, ktorých poznám, ak to budú chcieť, dám ich na plagát a ten zverejním.
So I went to my neighbors and friends and students and I just asked them, give me a picture, I will make you a poster. And that's how it started. And that's how, really, it's unleashed, because suddenly people from Facebook, friends and others, just understand that they can be part of it. It's not just one dude making one poster, it's -- we can be part of it, so they start sending me pictures and ask me, "Make me a poster. Post it. Tell the Iranians we from Israel love you too." It became, you know, at some point it was really, really intense. I mean, so many pictures, so I asked friends to come, graphic designers most of them, to make posters with me, because I didn't have the time. It was a huge amount of pictures. So for a few days, that's how my living room was.
Tak som šiel za susedmi, priateľmi a študentmi a požiadal ich o fotku, z ktorej im spravím plagát. A tak to začalo. Tak sa to vlastne rozpútalo, pretože zrazu ľudia z Facebooku, priatelia a ďalší, pochopili, že môžu byť súčasťou tohto. Nie je to len jeden chlapík, ktorý si vyrába plagát, je to - môžeme byť toho súčasťou. Začali mi posielať fotky s prosbou, "Urob mi plagát. Zverejni ho. Povedz Iráncom, že my Izraelčania ich tiež máme radi." V jednu chvíľu to začalo byť veľmi intenzívne. Mal som veľmi veľa fotiek, tak som poprosil priateľov, aby prišli - väčšina z nich sú grafickí dizajnéri - a vyrábali plagáty so mnou, pretože ja som na to už nemal čas. Bolo to obrovské množstvo obrázkov. Moja obývačka niekoľko dní vyzerala takto.
And we received Israeli posters, Israeli images, but also lots of comments, lots of messages from Iran. And we took these messages and we made posters out of it, because I know people: They don't read, they see images. If it's an image, they may read it.
Dostali sme Izraelské plagáty, Izraelské fotky, ale taktiež veľa komentárov, veľa správ z Iránu. Tieto správy sme odfotili a urobili z nich plagáty, pretože ja poznám ľudí: Oni nečítajú, oni pozerajú obrázky. Ak je tam obrázok, možno si to prečítajú.
So here are a few of them.
Tu je niekoľko z nich.
("You are my first Israelian friend. I wish we both get rid of our idiot politicians, anyway nice to see you!")
("Si môj prvý Izraelský kamarát. Kiež by sme sa zbavili našich idiotských politikov. Každopádne, rád som ťa spoznal!")
("I love that blue. I love that star. I love that flag.") This one is really moving for me because it's the story of a girl who has been raised in Iran to walk on an Israeli flag to enter her school every morning, and now that she sees the posters that we're sending, she starts -- she said that she changed her mind, and now she loves that blue, she loves that star, and she loves that flag, talking about the Israeli flag, and she wished that we'd meet and come to visit one another, and just a few days after I posted the first poster.
("Milujem tú modrú. Milujem tú hviezdu. Milujem tu vlajku.") Táto správa je pre mňa obzvlášť dojímavá, pretože je od dievčaťa, ktoré vyrastalo v Iráne tak, že každé ráno keď vchádzala do školy, kráčala po Izraelskej vlajke, A teraz keď vidí tieto plagáty, ktoré rozosielame, začína - povedala, že zmenila názor a teraz miluje tú modrú, miluje tie hviezdy, a miluje tú Izraelskú vlajku a želá si, aby sme sa stretli a navzájom sa navštívili, a to len pár dní po tom, čo som zverejnil prvý plagát.
The day after, Iranians started to respond with their own posters. They have graphic designers. What? (Laughter) Crazy, crazy. So you can see they are still shy, they don't want to show their faces, but they want to spread the message. They want to respond. They want to say the same thing. So. And now it's communication. It's a two-way story. It's Israelis and Iranians sending the same message, one to each other.
Na ďalší deň začali Iránci odpovedať svojimi vlastnými plagátmi. Oni majú grafických dizajnérov. Čo? (Smiech) Šialené, šialené. Vidíte, že sú ešte nesmelí, nechcú ukázať tváre, ale chcú šíriť posolstvo. Chcú odpovedať. Chcú povedať to isté. Tak a teraz je to komunikácia. Je to obojsmerný príbeh. Sú to Izraelčania a Iránci, ktorí si navzájom posielajú tú istú správu.
("My Israeli Friends. I don't hate you. I don't want War.")
("Moji Izraelskí priatelia. Nie je pravda, že vás nenávidím. Ja nechcem vojnu.")
This never happened before, and this is two people supposed to be enemies, we're on the verge of a war, and suddenly people on Facebook are starting to say, "I like this guy. I love those guys." And it became really big at some point.
Toto sa nikdy predtým nestalo a toto sú dvaja ľudia, ktorí by údajne mali byť nepriateľmi. Sme na pokraji vojny, a zrazu ľudia na Facebooku začínajú hovoriť, "Mám rád tohto chlapíka. Milujem tých ľudí." V určitom okamihu to nabralo spád.
And then it became news. Because when you're seeing the Middle East, you see only the bad news. And suddenly, there is something that was happening that was good news. So the guys on the news, they say, "Okay, let's talk about this." And they just came, and it was so much,
A potom sa to dostalo do správ. Pretože keď vidíte správy z Blízkeho východu, sú to vždy len zlé správy. A zrazu sa dialo niečo, čo bola dobrá správa. Takže ľudia zo správ si povedali, "Dobre, hovorme o tom." A tak proste prišli.
I remember one day, Michal, she was talking with the journalist, and she was asking him, "Who's gonna see the show?"And he said, "Everybody."
Pamätám si jeden deň, keď Michal hovorila s reportérom a pýtala sa ho, "Koľko ľudí uvidí tento program?" A on odpovedal, "Všetci."
So she said, "Everybody in Palestine, in where? Israel? Who is everybody?""Everybody."
Ona na to, "Všetci v Palestíne? Kde? V Izraeli? Kto sú všetci?" "Všetci."
They said, "Syria?" "Syria."
"V Sýrii?" "Aj v Sýrii."
"Lebanon?""Lebanon." At some point, he just said, "40 million people are going to see you today. It's everybody." The Chinese. And we were just at the beginning of the story.
"V Libanone?" "Aj v Libanone." V jednu chvíľu povedal, "Dnes vás uvidí 40 miliónov ľudí. To sú všetci." Číňania. A to sme boli len na začiatku.
Something crazy also happened. Every time a country started talking about it, like Germany, America, wherever, a page on Facebook popped up with the same logo with the same stories, so at the beginning we had "Iran-Loves-Israel," which is an Iranian sitting in Tehran, saying, "Okay, Israel loves Iran? I give you Iran-Loves-Israel." You have Palestine-Loves-Israel. You have Lebanon that just -- a few days ago. And this whole list of pages on Facebook dedicated to the same message, to people sending their love, one to each other.
A stala sa ďalšia zvláštna vec. Zakaždým, keď o tom začala hovoriť nejaká krajina, ako Nemecko, Amerika, hocikto, na Facebooku sa objavila stránka s tým istým logom, s tými istými príbehmi, takže na začiatku sme mali "Irán-miluje-Izrael," čo pochádza od Iránca, niekde v Teheráne, ktorý si povedal, "Dobre, Izrael miluje Irán? Ja vám dám Irán-miluje-Izrael." Máte tam Palestína-miluje-Izrael. Máte tam Libanon - ten práve len pár dní. A celý ten zoznam stránok na Facebooku venovaných rovnakému odkazu, ľuďom navzájom si posielajúcim svoju lásku.
The moment I really understood that something was happening, a friend of mine told me, "Google the word 'Israel.'" And those were the first images on those days that popped up from Google when you were typing, "Israel" or "Iran." We really changed how people see the Middle East. Because you're not in the Middle East. You're somewhere over there, and then you want to see the Middle East, so you go on Google and you say, "Israel," and they give you the bad stuff. And for a few days you got those images. Today the Israel-Loves-Iran page is this number, 80,831, and two million people last week went on the page and shared, liked, I don't know, commented on one of the photos.
Moment, kedy som pochopil, že sa vážne niečo deje, nastal keď mi kamarát povedal, "Vygoogli si slovo 'Izrael'" A toto boli v tých dňoch prvé obrázky, ktoré Google zobrazil, keď ste napísali, "Izrael" alebo "Irán." Naozaj sme zmenili to, ako ľudia vidia Blízky východ. Pretože vy nie ste na Blízkom východe. Ste niekde tam, potom chcete vidieť Blízky východ, takže idete na Google a zadáte, "Izrael," a zobrazia sa vám samé zlé veci. A pár dní ste tam videli tieto obrázky. Dnes má stránka Izrael-miluje-Irán takéto číslo, 80 831 a minulý týždeň na ňu prišli 2 milióny ľudí a zdieľali a likeovali, komentovali fotky.
So for five months now, that's what we are doing, me, Michal, a few of my friends, are just making images. We're showing a new reality by just making images because that's how the world perceives us. They see images of us, and they see bad images. So we're working on making good images. End of story.
Takže už 5 mesiacov robíme toto, ja, Michal a pár našich priateľov vyrábame obrázky. Ukazujeme novú realitu len tým, že vyrábame obrázky, pretože tak nás svet vníma. Vidia fotky nás a vidia fotky zlých vecí. My pracujeme na výrobe dobrých obrázkov. Koniec príbehu.
Look at this one. This is the Iran-Loves-Israel page. This is not the Israel-Loves-Iran. This is not my page. This is a guy in Tehran on the day of remembrance of the Israeli fallen soldier putting an image of an Israeli soldier on his page. This is the enemy. What?
Pozrite sa na toto. Toto je stránka Irán-miluje-Izrael. To nie je Izrael-miluje-Irán. Toto nie je moja stránka. Toto je chlapík v Teheráne v deň spomienky na Izraelského padlého vojaka, ako na svoju stránku dáva fotku Izraelského vojaka. Toto je nepriateľ. Čo?
("Our heartfelt condolences to the families who lost their dearests in terror attack in Bulgaria")
("Úprimnú sústrasť rodinám, ktoré stratili svojich najbližších pri teroristickom útoku v Bulharsku")
And it's going both ways. It's like, we are showing respect, one to each other. And we're understanding. And you show compassion. And you become friends. And at some point, you become friends on Facebook, and you become friends in life. You can go and travel and meet people. And I was in Munich a few weeks ago. I went there to open an exposition about Iran and I met there with people from the page that told me, "Okay, you're going to be in Europe, I'm coming. I'm coming from France, from Holland, from Germany," of course, and from Israel people came, and we just met there for the first time in real life. I met with people that are supposed to be my enemies for the first time. And we just shake hands, and have a coffee and a nice discussion, and we talk about food and basketball. And that was the end of it. Remember that image from the beginning? At some point we met in real life, and we became friends.
A je to obojsmerné. Akoby sme takto prejavovali rešpekt jeden druhému. Máme porozumenie. Prejavujete súcit. A stanete sa priateľmi. Potom sa stanete priateľmi na Facebooku a aj v skutočnom živote. Môžete cestovať a spoznávať ľudí. Pred pár týždňami som bol v Mníchove. Šiel som tam na otvorenie expozície o Iráne a stretol som sa tam s ľuďmi zo stránky, ktorí mi povedali, "Dobre, budeš v Európe, tak prídem. Prídem z Francúzska, z Holandska, z Nemecka," a pravdaže prišli ľudia z Izraela, a tak sme sa tam po prvýkrát stretli naživo. Po prvýkrát som sa stretol s ľuďmi, ktorí by mali byť mojimi nepriateľmi. Podali sme si ruky, dali si kávu a príjemne sa porozprávali, a bavili sa o jedle a basketbale. A to bolo všetko. Pamätáte si ten obrázok na začiatku? V určitom okamihu sme sa stretli naživo a stali sa priateľmi.
And it goes the other way around. Some girl that we met on Facebook never been in Israel, born and raised in Iran, lives in Germany, afraid of Israelis because of what she knows about us, decides after a few months of talking on the Internet with some Israelis to come to Israel, and she gets on the plane and arrives at Ben Gurion and says, "Okay, not that big a deal."
A funguje to aj naopak. Isté dievča, ktoré sme spoznali na Facebooku, nikdy nebolo v Izraeli. Narodila sa a vyrastala v Iráne, teraz žila v Nemecku a bála sa Izraelčanov, kvôli tomu, čo o nás vedela. Po niekoľkých mesiacoch rozhovorov s Izraelčanmi na internete sa rozhodla prísť do Izraelu. Nasadla na lietadlo a vystúpila na letisku Ben Gurion a povedala si, "Dobre, nebolo to také strašné."
So a few weeks ago, the stress is getting higher, so we start this new campaign called "Not ready to die in your war." I mean, it's plus/minus the same message, but we wanted really to add some aggressivity to it. And again, something amazing happened, something that we didn't have on the first wave of the campaign. Now people from Iran, the same ones who were shy at the first campaign and just sent, you know, their foot and half their faces, now they're sending their faces, and they're saying, "Okay, no problem, we're into it. We are with you." Just read where those guys are from. And for every guy from Israel, you've got someone from Iran. Just people sending their pictures. Crazy, yes?
Pred pár týždňami, keď sa stres začal stupňovať, sme odštartovali novú kampaň s názvom, "Nie som pripravený zomrieť vo vašej vojne." Je to viac-menej rovnaké posolstvo, ale chceli sme pridať trochu na agresivite. A znova sa stalo niečo úžasné, niečo čo sme v prvej vlne kampane nemali. Teraz ľudia z Iránu, tí istí, ktorí boli nesmelí pri prvej kampani a posielali len fotky svojich nôh a polky tváre, teraz posielali celé svoje tváre a tým hovorili, "Dobre, žiaden problém, ideme do toho. Sme s vami." Len si prečítajte odkiaľ tí ľudia sú. A na každého človeka z Izraelu máte niekoho z Iránu. Jednoducho ľudia, ktorí posielajú svoje fotky. Šialené, že?
So -- (Applause)
Takže - (Potlesk)
So you may ask yourself, who is this dude?
Takže možno sa pýtate, kto je tento chlapík?
My name is Ronny Edry, and I'm 41, I'm an Israeli, I'm a father of two, I'm a husband, and I'm a graphic designer. I'm teaching graphic design. And I'm not that naive, because a lot of the time I've been asked, many times I've been asked, "Yeah, but, this is really naive, sending flowers over, I mean — "
Moje meno je Ronny Edry. Mám 41 rokov, som Izraelčan, otec dvoch detí, manžel, a grafik. Učím grafiku. A nie som naivný, pretože mnohokrát sa ma opýtali, "Áno, to je síce pekné, ale je to naozaj naivné, takéto posielanie kvetiniek, - "
I was in the army. I was in the paratroopers for three years, and I know how it looks from the ground. I know how it can look really bad. So to me, this is the courageous thing to do, to try to reach the other side before it's too late, because when it's going to be too late, it's going to be too late. And sometimes war is inevitable, sometimes, but maybe [with] effort, we can avoid it. Maybe as people, because especially in Israel, we're in a democracy. We have the freedom of speech, and maybe that little thing can change something. And really, we can be our own ambassadors. We can just send a message and hope for the best.
Bol som v armáde. Tri roky som bol u výsadkárov a viem, ako to tam dole vyzerá. Viem, že to môže vyzerať veľmi zle. Takže pre mňa je toto odvážna vec, snažiť sa získať si druhú stranu skôr než bude príliš neskoro, pretože keď bude príliš neskoro, bude proste príliš neskoro. Niekedy je vojna neodvratná, niekedy, ale možno s trochou snahy sa jej môžeme vyhnúť. Možno ako ľudia, pretože v Izraeli máme demokraciu. Máme slobodu slova, a možno táto malá vec dokáže niečo zmeniť. A skutočne, môžeme byť svojimi vlastnými veľvyslancami. Môžeme jednoducho poslať správu a dúfať v najlepšie.
So I want to ask Michal, my wife, to come with me on the stage just to make with you one image, because it's all about images. And maybe that image will help us change something. Just raise that. Exactly. And I'm just going to take a picture of it, and I'm just going to post it on Facebook with kind of "Israelis for peace" or something.
Teraz chcem požiadať moju manželku, Michal, aby prišla ku mne na pódium a mohli sme sa spolu odfotiť, pretože toto celé je o fotkách. A možno nám tá fotka pomôže niečo zmeniť. Len to zdvihni. Presne. Ja to len odfotím a rovno to dám na Facebook s nadpisom "Izrael za mier" alebo niečo také.
Oh my God. Don't cry.
Och môj bože. Neplač.
Thank you guys. (Applause)
Vďaka ľudia. (Potlesk)