This is a recent comic strip from the Los Angeles Times. The punch line? "On the other hand, I don't have to get up at four every single morning to milk my Labrador." This is a recent cover of New York Magazine. Best hospitals where doctors say they would go for cancer treatment, births, strokes, heart disease, hip replacements, 4 a.m. emergencies. And this is a song medley I put together --
Toto je nedávny kreslený komiks z Los Angeles Times. Pointa? "Na druhej strane, aspoň nemusím vstávať každé ráno o štvrtej, aby som podojil svojho labradora." Toto je nedávna titulka z New York Magazine. Najlepšie z nemocníc, do ktorých by lekári šli na liečbu rakoviny, pôrod, mozgovú porážku, chorobu srdca, náhradu bedrového kĺbu, pohotovosť o štvrtej nadránom. A tieto pesničky som zmixoval ja –
(Music)
(Hudba) (Sú štyri hodiny nadránom, december sa končí...) (Sú štyri hodiny nadránom, podľa štebotu vtákov...) (Štyri hodiny nadránom, zívam, už sral som...)
Did you ever notice that four in the morning has become some sort of meme or shorthand? It means something like you are awake at the worst possible hour.
Už ste si niekedy všimli, že štyri hodiny nadránom sa stali akýmsi mémom či stenografickým znakom? Znamená to niečo také, že ste hore v najhorší možný čas.
(Laughter)
(Smiech)
A time for inconveniences, mishaps, yearnings. A time for plotting to whack the chief of police, like in this classic scene from "The Godfather." Coppola's script describes these guys as, "exhausted in shirt sleeves. It is four in the morning."
Čas trápenia, nehôd, túžob. Čas kutia plánov ako odstrániť policajného šéfa, ako to bolo v známej scéne z "Krstného otca". Coppola opisuje v scenári týchto chlapíkov, že sú "vyčerpaní, s vysúkanými rukávmi. Sú štyri hodiny nadránom."
(Laughter)
(Smiech)
A time for even grimmer stuff than that, like autopsies and embalmings in Isabel Allende's "The House of the Spirits." After the breathtaking green-haired Rosa is murdered, the doctors preserve her with unguents and morticians' paste. They worked until four o'clock in the morning.
Čas na ešte strašnejšie veci, ako napríklad pitvanie a balzamovanie z knihy Isabel Allendeovej "Dom duchov". Po tom, čo zavraždia úžasne zelenovlasú Rosu, lekári zakonzervujú jej telo masťami. Pracujú do štvrtej nadránom.
A time for even grimmer stuff than that, like in last April's New Yorker magazine. This short fiction piece by Martin Amis starts out, "On September 11, 2001, he opened his eyes at 4 a.m. in Portland, Maine, and Mohamed Atta's last day began." For a time that I find to be the most placid and uneventful hour of the day, four in the morning sure gets an awful lot of bad press --
Čas na ešte strašnejšie veci, ako v tejto poviedke Martina Amisa uverejnenej v aprílovom vydaní časopisu New Yorker, ktorá sa začína: "11. septembra 2001 otvoril oči o štvrtej nadránom v meste Portland, a posledný deň Mohameda Attu sa začal." Na to, že tento čas považujem za najpokojnejší a najjednotvárnejší z celého dňa, štyri hodiny nadránom sú v tlači zapletené do neuveriteľne veľa zlého –
(Laughter)
(Smiech)
across a lot of different media from a lot of big names. And it made me suspicious. I figured, surely some of the most creative artistic minds in the world, really, aren't all defaulting back to this one easy trope like they invented it, right? Could it be there is something more going on here? Something deliberate, something secret, and who got the four in the morning bad rap ball rolling anyway? I say this guy -- Alberto Giacometti, shown here with some of his sculptures on the Swiss 100 franc note. He did it with this famous piece from the New York Museum of Modern Art. Its title -- "The Palace at Four in the Morning --
v rozličných médiách rozličných veľkých mien. A tak som spozornel. Došiel som k záveru, že niekoľko z najkreatívnejších umelcov na svete sa nemôže proste uchýliť k takému jednoduchému obraznému pomenovaniu akoby ho práve vymysleli, však? Je možné, že sa tu deje niečo viac? Nejaký zámer, nejaké tajomstvo a kto túto hrozivú lavínu o štvrtej nadránom vlastne spustil? Podľa mňa tento muž – Alberto Giacometti, zobrazený s niektorými zo svojich sôch na švajčiarskej 100-frankovke. Spustil to týmto svetoznámym dielom z Múzea moderných umení v New Yorku. Jeho názov – "Palác o štvrtej nadránom" –
(Laughter)
(Smiech)
1932. Not just the earliest cryptic reference to four in the morning I can find. I believe that this so-called first surrealist sculpture may provide an incredible key to virtually every artistic depiction of four in the morning to follow it. I call this The Giacometti Code, a TED exclusive. No, feel free to follow along on your Blackberries or your iPhones if you've got them.
1932. Nie je to len najstaršia záhadná zmienka o štvrtej hodine nadránom, akú som našiel. Nazdávam sa, že táto takzvaná prvá surrealistická socha môže ponúknuť úžasný kľúč k prakticky každému neskoršiemu umeleckému zobrazeniu štvrtej hodiny nadránom. Výhradne pre TED, pomenoval som to – Giacomettiho kód. Nie, pokojne si to skontrolujte na svojich Blackberry a iPhone telefónoch, ak ich máte so sebou.
It works a little something like -- this is a recent Google search for four in the morning. Results vary, of course. This is pretty typical. The top 10 results yield you four hits for Faron Young's song, "It's Four in the Morning," three hits for Judi Dench's film, "Four in the Morning," one hit for Wislawa Szymborska's poem, "Four in the Morning." But what, you may ask, do a Polish poet, a British Dame, a country music hall of famer all have in common besides this totally excellent Google ranking?
Funguje to asi takto – toto je nedávne vyhľadávanie štvrtej hodiny nadránom. Výsledky sa, samozrejme, líšia. To je celkom typické. Prvých 10 výsledkov Vám nájde štyrikrát pieseň "Sú štyri hodiny nadránom" od Farona Younga, trikrát film Judi Denchovej "Štyri hodiny nadránom", raz báseň Wislawy Szymborskej "Štyri hodiny nadránom". A možno sa pýtate, čo má poľská poetka, britská dáma a legenda country music spoločné okrem úplne vynikajúceho Google poradia?
Well, let's start with Faron Young -- who was born incidentally in 1932.
Tak teda začnime Feronom Youngom, ktorý sa, zhodou okolností, narodil v roku 1932.
(Laughter)
(Smiech)
In 1996, he shot himself in the head on December ninth -- which incidentally is Judi Dench's birthday.
Strelil sa do hlavy 9. decembra 1996 – v deň, keď má, zhodou okolností, Judi Denchová narodeniny.
(Laughter)
(Smiech)
But he didn't die on Dench's birthday. He languished until the following afternoon when he finally succumbed to a supposedly self-inflicted gunshot wound at the age of 64 -- which incidentally is how old Alberto Giacometti was when he died.
Ale nezomrel v deň jej narodenín. Trápil sa do ďalšieho popoludnia, kedy napokon podľahol údajne vlastnou rukou spôsobenému strelnému zraneniu vo veku 64 rokov – čo je, zhodou okolností, vek, v ktorom umrel Alberto Giacometti.
Where was Wislawa Szymborska during all this? She has the world's most absolutely watertight alibi. On that very day, December 10, 1996 while Mr. Four in the Morning, Faron Young, was giving up the ghost in Nashville, Tennessee, Ms. Four in the Morning -- or one of them anyway -- Wislawa Szymborska was in Stockholm, Sweden, accepting the Nobel Prize for Literature. 100 years to the day after the death of Alfred Nobel himself. Coincidence? No, it's creepy.
A kde bola Wislawa Szymborska po celý ten čas? Ona má k dispozícii absolútne vodotesné alibi. V ten daný deň, 10. decembra 1996, zatiaľ, čo sa pán "Štyri hodiny nadránom" Faron Young v meste Nashville odoberal do večných lovíšť, bola pani "Štyri hodiny nadránom" – či jedna z nich – Wislawa Szymborska vo švédskom Štokholme, kde si preberala Nobelovu cenu za literatúru. Na deň presne 100 rokov po smrti samotného Alfreda Nobela. Zhoda okolností? Nie, je to strašidelné.
(Laughter)
(Smiech)
Coincidence to me has a much simpler metric. That's like me telling you, "Hey, you know the Nobel Prize was established in 1901, which coincidentally is the same year Alberto Giacometti was born?" No, not everything fits so tidily into the paradigm, but that does not mean there's not something going on at the highest possible levels. In fact there are people in this room who may not want me to show you this clip we're about to see.
Zhoda okolností je pre mňa menej okúzľujúca. To akoby som Vám povedal: "Hej, vedeli ste, že založenie Nobelovej ceny v roku 1901 pripadá, zhodou okolností, na rovnaký rok, v ktorom sa narodil Alberto Giacometti?" Nie, nie všetko zapadá do vzorca tak precízne, ale to neznamená, že by sa niečo nemohlo diať na jeho najvyšších možných úrovniach. V skutočnosti sú v tejto miestnosti ľudia, ktorí si neprajú, aby som Vám teraz ukázal tieto zábery.
(Laughter)
(Smiech)
Video: Homer Simpson: We have a tennis court, a swimming pool, a screening room -- You mean if I want pork chops, even in the middle of the night, your guy will fry them up?
Video: Máme tu tenisový kurt, bazén, premietaciu miestnosť... Chceš tým povedať, že ak chcem bravčové rezne, hoci aj uprostred noci, tvoj chlapík ich usmaží?
Herbert Powell: Sure, that's what he's paid for. Now do you need towels, laundry, maids?
Jasné, za to ho platím. Potrebuješ teda uteráky, bielizeň, slúžky?
HS: Wait, wait, wait, wait, wait, wait -- let me see if I got this straight. It is Christmas Day, 4 a.m. There's a rumble in my stomach.
Počkať, počkať, počkať – neviem, či som tomu porozumel správne. Sú Vianoce, štyri hodiny nadránom. Škvŕka mi v žalúdku.
Marge Simpson: Homer, please.
Homer, prosím ťa.
Rives: Wait, wait, wait, wait, wait, wait, wait. Let me see if I got this straight, Matt.
Počkaj, počkaj, počkaj. Neviem, či som tomu, Matt, porozumel správne...
(Laughter)
(Smiech)
When Homer Simpson needs to imagine the most remote possible moment of not just the clock, but the whole freaking calendar, he comes up with 0400 on the birthday of the Baby Jesus. And no, I don't know how it works into the whole puzzling scheme of things, but obviously I know a coded message when I see one.
Keď si potrebuje Homer Simpson predstaviť najvzdialenejší možný okamih nielen v čase, ale v celom prekliatom kalendári, navrhne 04:00 v deň narodenia Ježiška. A nie, síce neviem, ako to funguje v tomto záhadnom kolobehu vecí, ale je zjavné, že rozoznám zašifrovanú správu, keď sa mi dostane do rúk.
(Laughter)
(Smiech)
I said, I know a coded message when I see one. And folks, you can buy a copy of Bill Clinton's "My Life" from the bookstore here at TED. Parse it cover to cover for whatever hidden references you want. Or you can go to the Random House website where there is this excerpt. And how far down into it you figure we'll have to scroll to get to the golden ticket? Would you believe about a dozen paragraphs? This is page 474 on your paperbacks if you're following along: "Though it was getting better, I still wasn't satisfied with the inaugural address. My speechwriters must have been tearing their hair out because as we worked between one and four in the morning on Inauguration Day, I was still changing it."
Vravím Vám, rozoznám zašifrovanú správu, keď sa mi dostane do rúk. Priatelia, môžete si kúpiť knihu Billa Clintona "Môj život" tu v kníhkupectve TED-u a rozanalyzovať ju spredu, zozadu, aby ste našli tajné narážky, aké len chcete. Alebo môžete ísť na stránku vydavateľstva Random House, kde je nasledovný úryvok. Čo myslíte, koľko odsekov musíme preskrolovať, aby sme narazili na hlavnú výhru? Verili by ste tomu, že len niekoľko? Toto je strana 474 z knihy, ak by ste si to chceli overiť: "Aj keď to bolo stále lepšie a lepšie, stále som nebol spokojný s inauguračnou rečou. Tí, čo mi písali príhovory, si už museli trhať vlasy, pretože, keď sme v inauguračný deň medzi jednou a štvrtou nadránom pracovali, ešte stále som na nej robil zmeny."
Sure you were, because you've prepared your entire life for this historic quadrennial event that just sort of sneaks up on you. And then --
Jasné, že si robil zmeny, veď si sa po celý svoj život pripravoval na túto historickú štvorročnú udalosť, ktorá sa k tebe z ničoho nič prikradla. A potom –
(Laughter)
(Smiech)
three paragraphs later we get this little beauty: "We went back to Blair House to look at the speech for the last time. It had gotten a lot better since 4 a.m." Well, how could it have? By his own writing, this man was either asleep, at a prayer meeting with Al and Tipper or learning how to launch a nuclear missile out of a suitcase. What happens to American presidents at 0400 on inauguration day? What happened to William Jefferson Clinton? We might not ever know. And I noticed, he's not exactly around here today to face any tough questions.
o ďalšie tri odseky naďabíme na túto perličku: "Vrátili sme sa do hosťovského domu, aby sme naposledy prekontrolovali príhovor. Bola oveľa lepšia ako o štvrtej nadránom." Ale čo, ako je to možné? Podľa vlastných slov bol tento muž buď v posteli, na modlitbe s Al a Tipper Goreovcami, alebo sa práve učil ako odpáliť z kufra nukleárnu raketu. Čo sa deje s americkými prezidentmi o 04:00 v inauguračný deň? Čo sa vtedy stalo s Williamom Jeffersonom Clintonom? Možno sa to nikdy nedozvieme. A všimol som si, že tu dnes akosi nie je, aby nám odpovedal na zložité otázky.
(Laughter)
(Smiech)
It could get awkward, right? I mean after all, this whole business happened on his watch. But if he were here --
Vie to byť nepríjemné, však? Vlastne, celá táto vec sa odohrala na jeho hodinkách. Ale ak by tu dnes bol –
(Laughter)
(Smiech)
he might remind us, as he does in the wrap-up to his fine autobiography, that on this day Bill Clinton began a journey -- a journey that saw him go on to become the first Democrat president elected to two consecutive terms in decades. In generations. The first since this man, Franklin Delano Roosevelt, who began his own unprecedented journey way back at his own first election, way back in a simpler time, way back in 1932 -- (Laughter)
možno by nám pripomenul, ako to robí v závere svojho skvelého životopisu, že v ten deň začal Bill Clinton púť, púť, ktorá ho priviedla k tomu, že sa stal prvým demokratickým prezidentom zvoleným po desaťročiach na dve funkčné obdobia. Po mnohých generáciách. Prvým od čias tohto muža, Franklina Delano Roosevelta, ktorý začal svoju vlastnú neuveriteľnú púť ešte v dávnych vekoch, keď ho po prvýkrát zvolili, pradávno v skromnejších časoch, v roku 1932 – (Smiech)
the year Alberto Giacometti
v rok, keď Alberto Giacometti
(Laughter)
(Smiech)
made "The Palace at Four in the Morning." The year, let's remember, that this voice, now departed, first came a-cryin' into this big old crazy world of ours.
vytvoril "Palác o štvrtej nadránom". V rok, pamätajme, keď tento hlas, ktorý nás už opustil, prišiel s krikom po prvý raz na tento náš veľký, šialený svet.
(Music)
(Hudba) (Sú štyri hodiny nad ránom a úsvit vo mne opäť vzbudil túžbu...) Je toho mnoho, o čom treba popremýšľať. Ďakujem Vám.
(Applause)
(Potlesk)