Your company launches a search for an open position. The applications start rolling in, and the qualified candidates are identified. Now the choosing begins. Person A: Ivy League, 4.0, flawless resume, great recommendations. All the right stuff. Person B: state school, fair amount of job hopping, and odd jobs like cashier and singing waitress. But remember -- both are qualified. So I ask you: who are you going to pick?
Vaša spoločnosť začne hľadať kandidáta na otvorenú pozíciu. Začnú sa vám hrnúť životopisy a vy identifikujete kvalifikovaných kandidátov. Teraz začína výber. Osoba A: Prestížna škola, výborné výsledky, bezchybný životopis, skvelé odporúčania. Všetky dobré veci. Osoba B: štátna škola, dosť vystriedaných pozícií a zvláštne práce ako pokladník alebo spievajúca čašníčka. Ale pamätajte, obaja sú kvalifikovaní. Tak sa vás pýtam: Koho si vyberiete?
My colleagues and I created very official terms to describe two distinct categories of candidates. We call A "the Silver Spoon," the one who clearly had advantages and was destined for success. And we call B "the Scrapper," the one who had to fight against tremendous odds to get to the same point. You just heard a human resources director refer to people as Silver Spoons and Scrappers --
Spolu s kolegami sme vytvorili oficiálny termín na pomenovanie týchto dvoch rozdielnych typov kandidátov. Osobu A voláme „Strieborná lyžička“ , pretože je to človek, ktorý mal evidentne všetky výhody a bol odsúdený na úspech. Osobu B voláme „Bojovník“, pretože musel bojovať proti veľkým neduhom, aby sa dostal tam, kam Osoba A. Práve ste počuli riaditeľku ľudských zdrojov, ako sa vyjadruje o ľuďoch ako o Striebornej lyžičke a Bojovníkovi,
(Laughter)
(smiech)
which is not exactly politically correct and sounds a bit judgmental. But before my human resources certification gets revoked --
čo nie je úplne politicky správne a znie to, akoby som ich súdila. Ale predtým, ako mi odoberú môj certifikát na prácu v ľudských zdrojoch,
(Laughter)
(smiech)
let me explain.
nechajte ma to vysvetliť.
A resume tells a story. And over the years, I've learned something about people whose experiences read like a patchwork quilt, that makes me stop and fully consider them before tossing their resumes away. A series of odd jobs may indicate inconsistency, lack of focus, unpredictability. Or it may signal a committed struggle against obstacles. At the very least, the Scrapper deserves an interview.
Životopis hovorí príbeh. Za tie roky som sa naučila niečo o ľuďoch, ktorých skúsenosti vyzerajú ako prešívaná prikrývka a to ma vždy prinúti sa zastaviť a naozaj zvážiť ich záujem o prácu predtým, ako vyhodím ich životopis. Séria zvláštnych prác môže naznačovať nezrovnalosť, nedostatok pozornosti, nepredvídateľnosť. Alebo to môže signalizovať úsilie bojovať proti prekážkam. Bojovník si zaslúži prinajmenšom aspoň osobný pohovor.
To be clear, I don't hold anything against the Silver Spoon; getting into and graduating from an elite university takes a lot of hard work and sacrifice. But if your whole life has been engineered toward success, how will you handle the tough times? One person I hired felt that because he attended an elite university, there were certain assignments that were beneath him, like temporarily doing manual labor to better understand an operation. Eventually, he quit. But on the flip side, what happens when your whole life is destined for failure and you actually succeed?
Aby bolo jasné, nemám nič proti Strieborným lyžičkám, dostať sa na elitnú školu a dostať sa až po promócie si vyžaduje tvrdú prácu a obetu. Ale ak celý tvoj život bol nastavený smerom k úspechu, ako zvládneš ťažké časy? Jeden človek z elitnej univerzity, ktorého som prijala, mal pocit, že niektoré úlohy boli pod jeho úroveň, ako napríklad dočasne pracovať manuálne s cieľom lepšie pochopiť celú operáciu. Časom dal výpoveď. Ale na druhej strane, čo ak celý váš život ste boli odsúdení na neúspech a potom zrazu uspejete?
I want to urge you to interview the Scrapper. I know a lot about this because I am a Scrapper. Before I was born, my father was diagnosed with paranoid schizophrenia, and he couldn't hold a job in spite of his brilliance. Our lives were one part "Cuckoo's Nest," one part "Awakenings" and one part "A Beautiful Mind."
Chcem vás vyzvať, aby ste sa porozprávali s Bojovníkom. Viem o tom veľa, pretože sama som Bojovník. Predtým, ako som sa narodila, môjmu otcovi diagnostikovali paranoidnú schyzofréniu a preto si nemohol udržať zamestnanie, napriek svojej inteligencii. Naše životy boli z jeden časti „Prelet nad kukučím hniezdom“, z jednej časti „Čas prebudenia“ a z jednej časti „Čistá duša“.
(Laughter)
(smiech)
I'm the fourth of five children raised by a single mother in a rough neighborhood in Brooklyn, New York. We never owned a home, a car, a washing machine, and for most of my childhood, we didn't even have a telephone. So I was highly motivated to understand the relationship between business success and Scrappers, because my life could easily have turned out very differently. As I met successful business people and read profiles of high-powered leaders, I noticed some commonality.
Som štvrté z piatich detí vychovaných slobodnou matkou v nebezpečnej časti Brooklynu v New Yorku. Nikdy sme nevlastnili dom, auto, práčku a väčšinu môjho detstva sme nemali ani telefón. Bola som preto motivovaná porozumieť vzťahu medzi úspechom v biznise a Bojovníkom, pretože môj vlastný život mohol takisto dopadnúť úplne inak. Ako som stretávala rôznych úspešných ľudí a čítala profily lídrov s najväčšou mocou, všimla som si rôzne podobnosti.
Many of them had experienced early hardships, anywhere from poverty, abandonment, death of a parent while young, to learning disabilities, alcoholism and violence. The conventional thinking has been that trauma leads to distress, and there's been a lot of focus on the resulting dysfunction. But during studies of dysfunction, data revealed an unexpected insight: that even the worst circumstances can result in growth and transformation. A remarkable and counterintuitive phenomenon has been discovered, which scientists call Post Traumatic Growth.
Mnohí z nich mali problémy v detstve, či už išlo o chudobu, opustenie, smrť rodiča v rannom veku, až po problémy s učením, alkoholizmus alebo násilie. Konvenčné myslenie hovorí, že trauma vedie k poruchám a prikladala sa veľká pozornosť následnej dysfunkcii. Ale počas štúdia tejto dysfunkcie dáta odhalili nečakaný náhľad na vec, že aj tie najhoršie okolnosti môžu viesť k rastu a zmene. Bol objavený úžasný a takmer neuveriteľný fenomén, ktorý vedci nazývajú Post-traumatický rast.
In one study designed to measure the effects of adversity on children at risk, among a subset of 698 children who experienced the most severe and extreme conditions, fully one-third grew up to lead healthy, successful and productive lives. In spite of everything and against tremendous odds, they succeeded. One-third.
V jednej štúdii zameranej na meranie účinkov nepriazne u rizikových detí, zo vzorky 698 detí, ktoré zažili tie najťažšie a najextrémnejšie podmienky, až tretina teraz žije zdravý, úspešný a produktívny život. Napriek všetkej nepriazni sú teraz úspešní. Jedna tretina.
Take this resume. This guy's parents give him up for adoption. He never finishes college. He job-hops quite a bit, goes on a sojourn to India for a year, and to top it off, he has dyslexia. Would you hire this guy? His name is Steve Jobs.
Pozrite si napríklad tento životopis. Rodičia tohto chlapca ho dali na adopciu. Nikdy neskončí vysokú školu. Často strieda prácu, ide na ročný pobyt do Indie a k tomu všetkému má ešte aj dyslexiu. Prijali by ste tohto chlapca? Jeho meno je Steve Jobs.
In a study of the world's most highly successful entrepreneurs, it turns out a disproportionate number have dyslexia. In the US, 35 percent of the entrepreneurs studied had dyslexia. What's remarkable -- among those entrepreneurs who experience post traumatic growth, they now view their learning disability as a desirable difficulty which provided them an advantage because they became better listeners and paid greater attention to detail. They don't think they are who they are in spite of adversity, they know they are who they are because of adversity. They embrace their trauma and hardships as key elements of who they've become, and know that without those experiences, they might not have developed the muscle and grit required to become successful.
V štúdii o najúspešnejších podnikateľoch sveta sa zistilo, že neúmerný počet z nich má dyslexiu. V Spojených Štátoch, 35% podnikateľov zahrnutých v prieskume má dyslexiu. Pozoruhodné je, že spomedzi všetkých podnikateľov, ktorí zažili post-traumatický rast, teraz vnímajú ich poruchu učenia ako žiadúcu komplikáciu, ktorá im dala výhody, pretože sa stali lepšími poslucháčmi a dávali si väčší pozor na detaily. Nemyslia si, že sú tými, kým sú napriek nepriazni, ale sú nimi vďaka nepriazni. Prijímajú ich traumu a ťažkosti ako kľúčové elementy toho, kým sa stali a vedia, že bez týchto zážitkov by možno neboli schopní dosiahnuť kvality potrebné na to, aby sa stali úspešnými.
One of my colleagues had his life completely upended as a result of the Chinese Cultural Revolution in 1966. At age 13, his parents were relocated to the countryside, the schools were closed and he was left alone in Beijing to fend for himself until 16, when he got a job in a clothing factory. But instead of accepting his fate, he made a resolution that he would continue his formal education. Eleven years later, when the political landscape changed, he heard about a highly selective university admissions test. He had three months to learn the entire curriculum of middle and high school. So, every day he came home from the factory, took a nap, studied until 4am, went back to work and repeated this cycle every day for three months. He did it, he succeeded. His commitment to his education was unwavering, and he never lost hope. Today, he holds a master's degree, and his daughters each have degrees from Cornell and Harvard.
Jeden z mojich kolegov mal život úplne prevrátený naruby po Čínskej kultúrnej revolúcii v roku 1966. Keď mal 13 rokov, jeho rodičia boli vyhnaní na vidiek, školy boli zatvorené a on ostal sám v Beijingu a staral sa o seba sám až do 16 rokov, kedy dostal prácu v továrni na oblečenie. Ale namiesto toho, aby prijal svoj osud, zaviazal sa, že bude pokračovať vo svojom vzdelávaní. O jedenásť rokov neskôr, keď sa politická situácia zmenila, započul o veľmi náročných prijímacích testoch na univerzitu. Mal iba tri mesiace na to, aby sa naučil celé učivo druhého stupňa a strednej školy. Každý deň, keď sa vrátil domov z továrne si zdriemol, študoval do 4 rána, išiel späť do práce a opakoval tento cyklus každý deň po dobu troch mesiacov. Zvládol to, uspel. Jeho záväzok k vzdelaniu bol neoblomný a nikdy nestratil nádej. Dnes je držiteľom magisterského titulu a obe jeho dcéry majú tituly z Cornell-u a Harvard-u.
Scrappers are propelled by the belief that the only person you have full control over is yourself. When things don't turn out well, Scrappers ask, "What can I do differently to create a better result?" Scrappers have a sense of purpose that prevents them from giving up on themselves, kind of like if you've survived poverty, a crazy father and several muggings, you figure, "Business challenges? --
Bojovníci sú poháňaní vierou, že jediný človek, nad ktorým máš kontrolu, si ty sám. Ak sa veci úplne nepodaria, Bojovníci sa pýtajú: „Čo môžem spraviť lepšie, aby som dosiahol lepší výsledok?“ Bojovníci majú veľký cit pre účel, ktorý im zabraňuje vzdať sa, niečo ako keď ste prežili chudobu, šialeného otca a niekoľko prepadov, tak si poviete: „Obchodná výzva?“
(Laughter)
(smiech)
Really? Piece of cake. I got this."
Naozaj? „To je hračka. To zvládnem.“
(Laughter)
(smiech)
And that reminds me -- humor. Scrappers know that humor gets you through the tough times, and laughter helps you change your perspective.
A to mi pripomína-humor. Bojovníci vedia, že humor vás prenesie cez ťažké časy a smiech vám pomôže zmeniť pohľad na vec.
And finally, there are relationships. People who overcome adversity don't do it alone. Somewhere along the way, they find people who bring out the best in them and who are invested in their success. Having someone you can count on no matter what is essential to overcoming adversity. I was lucky. In my first job after college, I didn't have a car, so I carpooled across two bridges with a woman who was the president's assistant. She watched me work and encouraged me to focus on my future and not dwell on my past. Along the way I've met many people who've provided me brutally honest feedback, advice and mentorship. These people don't mind that I once worked as a singing waitress to help pay for college.
A na koniec-vzťahy. Ľudia, ktorí prekonajú nepriazeň osudu, to nespravia sami. Niekde počas cesty si nájdu ľudí, ktorí z nich dostanú to najlepšie a ktorí sa zaujímajú o ich úspech. Mať niekoho, na koho sa môžeš spoľahnúť, aj keby čo bolo, je nevyhnutné k prekonaniu nepriazne osudu. Ja som mala šťastie. Počas mojej prvej práce po škole som nemala auto, tak ma cez dva mosty vozila žena, ktorá robila asistentku prezidentovi. Sledovala moju prácu a nabádala ma sústrediť sa na budúcnosť a nelipnúť na minulosti. Počas kariéry som stretla mnoho ľudí, ktorí mi dali niekedy až príliš úprimnú spätnú väzbu, radu a mentorovali ma. Týmto ľudom nevadilo, že som niekedy pracovala ako spievajúca čašníčka, aby som si zaplatila univerzitu.
(Laughter)
(smiech)
I'll leave you with one final, valuable insight. Companies that are committed to diversity and inclusive practices tend to support Scrappers and outperform their peers. According to DiversityInc, a study of their top 50 companies for diversity outperformed the S&P 500 by 25 percent.
Nechám vás s jednou poslednou cennou radou. Spoločnosti, ktorým záleží na pestrosti a akceptácii nových zamestnancov zväčša podporujú Bojovníkov, ktorí sú nakoniec lepší ako ostatní. Podľa Diversity Inc, podľa štúdie rozmanitosti v 50 top spoločnostiach mali lepšie výsledky ako spoločnosti S&P500 o 25%.
So back to my original question. Who are you going to bet on: Silver Spoon or Scrapper? I say choose the underestimated contender, whose secret weapons are passion and purpose.
Takže späť k mojej pôvodnej otázke. Na koho si stavíte: Strieborná lyžička alebo Bojovník? Ja vám radím vybrať si podceňovaného uchádzača, ktorého tajnými zbraňami sú vášeň a zmysel.
Hire the Scrapper.
Najmite Bojovníka.
(Applause)
(potlesk)