Cities are like siblings in a large polygamous family. Each one has a unique personality and is headed in a distinct direction. But they all have somewhat shared origins. Sometimes I think postcolonial cities are like the children of the two least-favorite wives, who are constantly being asked, "Ah, why can't you be more like your sister?"
Mestá sú ako súrodenci vo veľkej polygamnej rodine. Každý má vlastnú osobnosť a mieri inam. Ale všetci majú tak trochu spoločný pôvod. Niekedy si myslím, že postkoloniálne mestá sú ako deti dvoch najneobľúbenejších manželiek, ktorých sa neustále pýtajú: „Prečo nemôžeš byť viac ako tvoja sestra?“
(Laughter)
(smiech)
The "why" of cities is largely the same, no matter where they are: an advantageous location that makes trade and administration possible; the potential for scalable opportunities for the skilled and unskilled alike; a popular willingness to be in constant flux and, of course, resilience. The "how" of cities, however, is a whole other story. How are they run? How do they grow? How do they decide who belongs and who doesn't?
Dôvody „prečo“ sú rovnaké, nech sú tieto mestá kdekoľvek: výhodná poloha, ktoré umožňuje obchod a správu; potenciál rastúcich príležitostí pre kvalifikovaných, ako aj nekvalifikovaných; všeobecný záujem byť v neustálom pohybe a samozrejme, húževnatosť. Otázky „ako“ však majú rôzne odpovede. Ako sa mestá riadia? Ako sa rozrastajú? Ako sa rozhoduje, kto do nich patrí a kto nie?
Lagos is my home. You can always find the Nigerians by following the noise and the dancing, right?
Lagos je môj domov. Nigérijčanov vždy nájdete, keď pôjdete za hlukom a tancom, nie?
(Laughter)
(smiech)
Like any major city, that place is a lot of things, many of which are highly contradictory. Our public transportation doesn't quite work, so we have these privately owned bright yellow buses that regularly cause accidents. Luxury car showrooms line badly maintained and often flooded roads. Street evangelism is only slightly less ubiquitous than street harassment. Sex workers sometimes have two degrees, a bank job and a prominent role in church.
Rovnako ako iné veľké mestá, Lagos je plný všetkého možného, vrátane silných protikladov. Naša verejná doprava nie celkom funguje, máme preto súkromné žlté autobusy, ktoré pravidelne spôsobujú nehody. Rad luxusných autosalónov je hneď pozdĺž neudržiavaných a často zatopených ciest. Pouličné hlásanie evanjelia je rovnako všadeprítomné ako pouličné obťažovanie. Prostitútky majú niekedy dva diplomy, prácu v banke a významnú cirkevnú funkciu.
(Laughter)
(smiech)
On any given day, there can be either a party or a burned body in the middle of a street.
Hocikedy môžete v strede ulice natrafiť na oslavu alebo spálené telo.
There is so much that is possible in Lagos and so much that isn't, and very often the difference between possibility and impossibility is simply who you are, and if you're lucky enough, who you're connected to. Belonging in Lagos is a fluid concept determined by ethnic origin, sexual orientation, gender, but most visibly and often most violently, class.
V Lagose sa dá robiť toľko vecí a toľko nie a často rozdiel medzi možným a nemožným je to, kto ste a, ak máte šťastie, koho poznáte. Vlastníctvo je v Lagose nestály pojem, určený etnickým pôvodom, sexuálnou orientáciou, pohlavím, ale najjednoznačnejšie a hlavne spoločenskou triedou.
Before Nigeria became a country, fisherpeople from the inland creeks started to come down the Lagos lagoon and establish villages along the coast. About 60 years later, my grandfather, Oludotun Adekunle Kukoyi, also arrived in Lagos. Like me, he was an alumnus of the University of Ibadan, a young member of the educated elite in the independence era. Over time, he built an illustrious career as a land surveyor, mapping out now-bustling neighborhoods when they were just waist-high wild grass. He died when I was nine. And by that time, my family, like the families of those fisherpeople, knew Lagos as home.
Predtým než sa Nigéria stala krajinou, rybári z vnútrozemia začali schádzať k lagúnam Lagosu a založili obce pozdĺž pobrežia. O 60 rokov neskôr môj dedo Oludotun Adekunle Kukoyi, tiež prišiel do Lagosu. Rovnako ako ja, aj on bol absolventom univerzity Ibadan, mladým členom vzdelanej elity v období nezávislosti. Časom si vybudoval kariéru ako významný zememerač mapujúci dnes už rušné časti mesta, keď boli ešte po pás zarastené trávou. Zomrel, keď som mala 9 rokov. Do tej doby pre moju rodinu, ako aj pre rodiny tých rybárov, bol Lagos domovom.
Among the Yoruba, we have a saying, "Èkó gb’olè, ó gb’ọ̀lẹ," which can be translated to mean that Lagos will welcome anyone. But that saying is becoming less and less true. Many Lagosians, including the descendants of those fisherpeople who arrived generations before my grandfather, are now being pushed out to make room for an emergent city that has been described as "the new Dubai." You see, Lagos inspires big dreams, even in its leaders, and successive governments have declared aspirations towards a megacity where poverty does not exist. Unfortunately, instead of focusing on the eradication of poverty as you would expect, the strategy of choice focuses on eliminating the poor.
My Jorubovia máme príslovie: „Èkó gb’olè, ó gb’ọ̀lẹ,“ ktoré znamená: Lagos uvíta každého. Ale je to čím ďalej, tým menej pravda. Veľa Lagosanov, vrátane potomkov rybárov, ktorí prišli dávno pred mojim starým otcom, sú teraz vytláčaní, aby uvoľnili miesto pre mesto opísavané ako „nový Dubaj“. Lagos a jeho hlavní predstavitelia majú veľké sny a po sebe nasledujúce vlády vyslovili túžbu vybudovať veľkomesto, v ktorom by chudoba neexisovala. Nanešťastie, namiesto zamerania sa na odstránenie chudoby ako by sa očakávalo, sa ich stratégia zameriava na vytlačenie chudobných.
Last October, the Governor announced plans to demolish every single waterfront settlement in Lagos. There are more than 40 of these indigenous communities all over the city, with over 300,000 people living in them. Otodo Gbame, a hundred-year-old fishing village with a population about three-quarters that of Monaco and similar potential for beachfront luxury --
Minulý október guvernér oznámil plány zlikvidovať každé pobrežné osídlenie v Lagose. To znamená viac ako 40 pôvodných usadlostí po celom meste s viac ako 300 000 obyvateľmi. Otodo Gbame, sto rokov stará rybárska dedina s počtom obyvateľov asi ako 3/4 Monaka a podobným potenciálom plážového luxusu...
(Laughter)
(smiech)
was one of the first to be targeted.
bola jedným z ich prvých cieľov.
I first heard of Otodo Gbame after the demolition started. When I visited in November 2016, I met Magdalene Aiyefoju. She is a now-homeless woman whose surname means, "the world is blind." Magdalene's son Basil was one of over 20 people who were shot, drowned or presumed dead in that land grab. Standing outside her shelter, I saw the two white-sand football fields where Basil used to play. Spread all around us were the ruins of schools, churches, a primary health center, shops, thousands of homes. Young children enthusiastically helped to put up shelters, and about 5,000 of the residents, with nowhere else to go, simply stayed put. And then in April, state security personnel came back. This time, they cleared the community out completely, with beatings, bullets and fire. As I speak, there are construction crews preparing Otodo Gbame's beaches for anyone who can afford a multi-million-dollar view. The new development is called "Periwinkle Estate."
O Otodo Gbame som prvýkrát počula, keď začala demolácia. Keď som ju v novembri r. 2016 navštívila, spoznala som Magdalene Aiyefoju. Je z nej bezdomovkyňa, ktorej priezvisko znamená „svet je slepý“. Magdalenin syn Basil bol jedným z viac ako 20 ľudí, ktorí boli zastrelení, utopení alebo vyhlásení za mŕtvych v zabranom území. Vonku pred jej prístreškom som videla dve futbalové ihriská z piesku, kde sa Basil hrával. Všade okolo boli trosky škôl, kostolov, primárnych zdravotných stredísk, obchodov, tisícky domovov. Malé deti s nadšením pomáhali stavať prístrešky a okolo 5 000 obyvateľov, ktorí nemali kam inam ísť, tam jednoducho postávali. V apríli sa tam potom vrátili zložky štátnej bezpečnosti. Tentokrát obec úplne vyplienili bitkami, guľkami a ohňom. Zatiaľčo tu rozprávam, štáby stavbárov v Otodo Gbame pripravujú pláže pre kohokoľvek, kto si môže dovoliť výhľad za milióny. Tento nový projekt sa volá Periwinkle Estate.
Forced evictions are incredibly violent and, of course, unconstitutional. And yet, they happen so often in so many of our cities, because the first thing we are taught to forget about poor people is that they are people. We believe that a home is a thing a person absolutely has a right to, unless the person is poor and the home is built a certain way in a certain neighborhood. But there is no single definition of the word "home." After all, what is a slum besides an organic response to acute housing deficits and income inequality? And what is a shanty if not a person making a home for themselves against all odds? Slums are an imperfect housing solution, but they are also prime examples of the innovation, adaptability and resilience at the foundation -- and the heart -- of every functional city. You don't need to be the new Dubai when you're already Lagos.
Násilné vysťahovávania sú neuveriteľne kruté a, pravdaže, protiústavné. Napriek tomu sa v mnohých mestách dejú veľmi často, pretože to prvé, čo nás o chudobných učia, je zabudnúť, že sú to ľudia. Veríme, že domov je niečo, na čo má každý právo, až na chudobných, ktorých príbytky sú postavené istým spôsobom v istej oblasti. Neexistuje však len jedna definícia slova domov. Nakoniec, čo iné ako prirodzená reakcia na naliehavý nedostatok obydlia a nerovnosť príjmov sú slumy? A čo je chatrč, ak nie človek vytvárajúci si domov napriek všetkým prekážkam? Slumy nie sú dokonalé riešenie bývania, ale sú prvotriednym príkladom inovácie, prispôsobenia sa a húževnatosti od základu a v srdci každého funkčného mesta. Nepotrebujete nový Dubaj, keď už máte Lagos.
(Applause)
(potlesk)
We have our own identity, our own rhythm, and as anyone who knows Lagos can tell you, poor Lagosians are very often the source of the city's character. Without its poor, Lagos would not be known for its music or its endless energy or even the fact that you can buy an ice cold drink or a puppy through your car window.
Sme jedineční, máme vlastný rytmus a každý, kto pozná Lagos, vám povie, že chudobní obyvatelia Lagosu sú tí, ktorí často vytvárajú povesť tohto mesta. Bez nich by Lagos nebol známy svojou hudbou alebo nekonečnou energiou, či tým, že ľadový nápoj alebo šteniatko si môžete kúpiť cez okno auta.
(Laughter)
(smiech)
The conditions that cause us to define certain neighborhoods as slums can be effectively improved, but not without recognizing the humanity and the agency of the people living in them. In Lagos, where public goods are rarely publicly available, slum dwellers are often at the forefront of innovating solutions. After being disconnected from the grid for months because the power company couldn't figure out how to collect bills, one settlement designed a system that collectivized remittances and got everyone cheaper rates into the bargain. Another settlement created a reform program that hires local bad boys as security. They know every trick and every hideout, so now troublemakers are more likely to get caught and reported to police and fewer of the youth end up engaging in criminal activity. Yet another settlement recently completed a flood-safe, eco-friendly communal toilet system. Models like these are being adopted across Lagos.
To, čo robí z mestskej časti chudobnú štvrť, je v skutočnosti možné zlepšiť, ale nie bez cenenia si ľudskosti a ľudí, ktorí v nej žijú. V Lagose, kde sú verejné veci zriedka verejne dostupné, sú obyvatelia slumov často na čele inovatívnych riešení. Po odpojení od elektriny na niekoľko mesiacov, pretože energetická spoločnosť nevedela vymyslieť ako vyberať poplatky, navrhla jedna usadlosť systém, ktorý spájal platby a ešte k tomu poskytoval každému lacnejšie sadzby. Ďalšia osada vytvorila reformný program, ktorý zamestnáva miestnych chlapcov ako ostrahu. Tí poznajú každé klamstvo a každú skrýšu, takže výtržníci sú častejšie chytení a odvedení na políciu a menej mladistvých sa tak venuje kriminálnym aktivitám. Ďalšia osada nedávno dokončila protipovodňový, ekologický, komunálny systém toaliet. Takéto modely sa šíria po celom Lagose.
Informal settlements are incorrectly named as the problem. In fact, the real problems are the factors that create them, like the entrenchment of poverty, social exclusion and state failures. When our governments frame slums as threats in order to justify violent land grabs or forced evictions, they're counting on those of us who live in formal housing to tacitly and ignorantly agree with them. Rather, we must remind them that governments exist to serve not only those who build and live in luxury homes, but also those who clean and guard them. Our --
Neoficiálne osady sú chybne označované za problém. Skutočným problémom sú však faktory, ktoré ich spôsobujú, ako zakoreňovanie chudoby, sociálna izolácia a zlyhania štátu. Keď naša vláda falošne označila slumy za hrozbu, aby ospravedlnila násilné zaberanie pôdy a nútené vysťahovávanie, spoliehali sa na tých z nás, ktorí bývame v oficiálnych domoch, aby s nimi ticho a nevedome súhlasili. Skôr by sme im mali však pripomenúť, že vlády existujú nielen pre tých, čo bývajú v luxusných domoch, ale aj pre tých, ktorí ich čistia a strážia. Naše…
(Applause)
(potlesk)
our realities may differ, but our rights don't.
Naše životy sa môžu líšiť, ale naše práva nie.
The Lagos state government, like far too many on our continent, pays lip service to ideas of inclusion, while acting as though progress can only be achieved by the erasure, exploitation and even elimination of groups it considers expendable. People living with disabilities who hawk or beg on Lagos streets are rounded up, extorted and detained. Women in low-income neighborhoods are picked up and charged with prostitution, regardless of what they actually do for a living. Gay citizens are scapegoated to distract from real political problems. But people, like cities, are resilient, and no amount of legislation or intimidation or violence can fully eliminate any of us. Prostitutes, women and women who work as prostitutes still haven't gone extinct, despite centuries of active suppression. Queer Africans continue to exist, even though queerness is now criminalized in most parts of the continent. And I'm fairly certain that poor people don't generally tend to just disappear because they've been stripped of everything they have.
Štátna správa Lagosu, ako mnoho ďalších na našom kontinente, podporuje myšlienku sociálnej integrácie len slovne, zatiaľ čo koná tak, akoby pokrok mohol byť docielený iba odstránením, vykorisťovaním a elimináciou skupín, ktoré považuje za nepodstatné. Ľudia s postihnutím, podomoví obchodníci alebo žobráci v uliciach Lagosu sú zhromažďovaní, vydieraní a zadržiavaní. Ženy z mestských častí s nízkym príjmom sú zatýkané a obviňované z prostitúcie bez ohľadu na to, čím sa v skutočnosti živia. Homosexuálni občania sú obviňovaní, aby odviedli pozornosť od pravých problémov. Ale ľudia, rovnako ako mestá, sú neoblomní a nijaké množstvo zákonov, zastrašovania alebo násilia nás nemôže zastaviť. Prostitútky, ženy a ženy, ktoré pracujú ako prostitútky, stále nevymizli, a to napriek stáročiam aktívneho potlačovania. Homosexuálni Afričania naďalej existujú napriek tomu, že homosexualita je teraz trestným činom na väčšine kontinentu. A som si celkom istá, že chudobní len tak nezmiznú iba preto, že boli zbavení všetkého, čo majú.
We are all already here, and that answers the question of whether or not we belong.
Všetci už tu sme a to odpovedá na otázku, či sem patríme alebo nie.
When those fisherpeople started to sail down the lagoon in search of new homes, it could not have occurred to them that the city that would rise up around them would one day insist that they do not belong in it. I like to believe that my grandfather, in mapping new frontiers for Lagos, was trying to open it up to make room for other people to be welcomed by the city in the same way that he was. On my way here, my grandma called me to remind me how proud she was, how proud [my grandfather] and my mother would have been. I am their dreams come true. But there is no reason why their dreams -- or mine, for that matter -- are allowed to come true while those of others are turned to nightmares. And lest we forget: the minimum requirement for a dream is a safe place to lay your head.
Keď sa spomínaní rybári začali priplavovať k lagúnam, aby našli nový domov, nemohlo im ani napadnúť, že mesto, ktoré sa okolo nich rozrastie, bude raz trvať na tom, že doňho nepatria. Rada verím, že môj starý otec, ktorý mapoval nové územia Lagosu, sa ho pokúšal rozšíriť tak, aby vytvoril priestor pre nových obyvateľov rovnako, ako ním raz bol on. Cestou sem mi volala babička, aby mi pripomenula, ako veľmi je na mňa pyšná a ako pyšný by bol môj starý otec a mama. Som ich splnený sen. Neexistuje dôvod, prečo by sa ich sny alebo moje nemohli stať skutočnosťou, zatiaľ čo sny iných sú premieňané na nočné mory. Aby sme nezabudli: minimálna podmienka pre sen je mať bezpečné miesto, kde zložiť hlavu.
It is too late now for Basil, but not for Magdalene, not for the hundreds of thousands, the millions still under threat in Lagos or any of our cities. The world does not have to remain blind to the suffering that is created when we deny people's humanity, or even to the incredible potential for growth that exists when we recognize and value all contributions.
Na to je príliš neskoro pre Basila, ale nie pre Magdalene a nie pre tisícky, milióny ľudí, ktorí sú stále v ohrození v Lagose a iných afrických mestách. Svet nemusí zostať slepý voči utrpeniu, ktoré nastane, keď odoprieme ľuďom dôstojnosť alebo neuveriteľný potenciál pre rast, ktorý majú, keď si uvedomíme a oceníme všetky ich schopnosti.
We must hold our governments and ourselves accountable for keeping our shared cities safe for everyone in them, because the only cities worth building -- indeed, the only futures worth dreaming of -- are those that include all of us, no matter who we are or how we make homes for ourselves.
Vlády, ako aj my sami, musíme byť zodpovední za udržiavanie bezpečnosti našich miest pre všetkých bez výnimky, pretože jediné mestá, ktoré je treba budovať, jediná budúcnosť, o ktorej stojí za to snívať, je tá, ktorá zahŕňa všetkých, bez ohľadu na to, kto sme, alebo ako si staviame domy.
Thank you.
Ďakujem.
(Applause)
(potlesk)