I am a capitalist, and after a 30-year career in capitalism spanning three dozen companies, generating tens of billions of dollars in market value, I'm not just in the top one percent, I'm in the top .01 percent of all earners. Today, I have come to share the secrets of our success, because rich capitalists like me have never been richer. So the question is, how do we do it? How do we manage to grab an ever-increasing share of the economic pie every year? Is it that rich people are smarter than we were 30 years ago? Is it that we're working harder than we once did? Are we taller, better looking?
Som kapitalista. Po tridsaťročných skúsenostiach s kapitalistickým systémom a založení takmer troch desiatok spoločností s trhovou hodnotou v rozmedzí desiatok miliárd dolárov nepatrím medzi jedno percento najlepšie zarábajúcich, ale medzi jednu stotinu percenta. Keďže bohatstvo kapitalistov ako ja nikdy nebolo väčšie, prišiel som medzi vás, aby som sa podelil o naše tajomstvo. Otázka znie, ako sme to dokázali? Ako si dokážeme každým rokom odkrojiť stále väčší kus z ekonomiky? Sú bohatí múdrejší než pred tridsiatimi rokmi? Pracujeme tvrdšie ako kedysi? Sme vyšší a krajší?
Sadly, no. It all comes down to just one thing: economics. Because, here's the dirty secret. There was a time in which the economics profession worked in the public interest, but in the neoliberal era, today, they work only for big corporations and billionaires, and that is creating a little bit of a problem. We could choose to enact economic policies that raise taxes on the rich, regulate powerful corporations or raise wages for workers. We have done it before. But neoliberal economists would warn that all of these policies would be a terrible mistake, because raising taxes always kills economic growth, and any form of government regulation is inefficient, and raising wages always kills jobs. Well, as a consequence of that thinking, over the last 30 years, in the USA alone, the top one percent has grown 21 trillion dollars richer while the bottom 50 percent have grown 900 billion dollars poorer, a pattern of widening inequality that has largely repeated itself across the world. And yet, as middle class families struggle to get by on wages that have not budged in about 40 years, neoliberal economists continue to warn that the only reasonable response to the painful dislocations of austerity and globalization is even more austerity and globalization.
Bohužiaľ, nič z toho nie je pravda. Zdroj nášho úspechu sa dá zredukovať na jedno slovo – ekonómia. Teraz vám prezradím to kruté tajomstvo. V minulosti ekonómovia pracovali vo verejnom záujme, no v súčasnej ére neoliberalizmu pracujú len pre veľké spoločnosti a miliardárov. A to je čoraz viac problematickejšie. Môžeme prijať legislatívu, ktorej úlohou bude viac daňovo zaťažiť bohatých, regulovať vplyvné spoločnosti alebo zabezpečiť nárast miezd. V minulosti k tomu už došlo. No ekonómovia zastávajúci neoliberalizmus by nás varovali, že takáto legislatíva by bola chybou. Podľa nich zvyšovanie daní brzdí hospodársky rast, všetky formy štátnej regulácie sú neefektívne a zvyšovanie miezd vedie k znižovaniu počtu pracovných miest. Dôsledkom takejto argumentácie je fakt, že za posledných tridsať rokov len v samotných Spojených štátoch je jedno percento najlepšie zarábajúcich o 21 biliónov dolárov bohatších, zatiaľ čo spodných 50 percent je o 900 miliárd chudobnejších. Tento model prehlbovania nerovnosti sa do veľkej miery opakuje po celom svete. A napriek tomu, že rodiny strednej triedy bojujú o prežitie z platov, ktoré sa za posledných takmer 40 rokov nezmenili, neoliberálni ekonómovia naďalej tvrdia, že jediné rozumné vysporiadanie sa s bolestivými dôsledkami úsporných opatrení a globalizácie spočíva v ďalších úsporných opatreniach a ešte väčšej globalizácií.
So, what is a society to do? Well, it's super clear to me what we need to do. We need a new economics. So, economics has been described as the dismal science, and for good reason, because as much as it is taught today, it isn't a science at all, in spite of all of the dazzling mathematics. In fact, a growing number of academics and practitioners have concluded that neoliberal economic theory is dangerously wrong and that today's growing crises of rising inequality and growing political instability are the direct result of decades of bad economic theory. What we now know is that the economics that made me so rich isn't just wrong, it's backwards, because it turns out it isn't capital that creates economic growth, it's people; and it isn't self-interest that promotes the public good, it's reciprocity; and it isn't competition that produces our prosperity, it's cooperation. What we can now see is that an economics that is neither just nor inclusive can never sustain the high levels of social cooperation necessary to enable a modern society to thrive.
Čo má teda spoločnosť spraviť? Mne je úplne jasné, čo musíme urobiť. Potrebujeme nový model ekonómie. Ekonómia sa dlho považovala za nevýraznú vedu. Mali sme na to dobrý dôvod, lebo hoci sa v súčasnosti často vyučuje, nie je to vôbec veda. A to aj napriek jej pôsobivému matematickému aparátu. Čoraz viac akademikov a odborníkov z praxe dospelo k záveru, že nesprávnosť neoliberálnej ekonomickej teórie je až nebezpečná. Súčasná, stále naliehavejšia kríza zväčšujúcej sa nerovnosti a rastúca politická nestabilita sú priamym dôsledkom aplikovania zlej ekonomickej teórie za posledné desaťročia. Teraz už vieme, že ekonómia, ktorá mi umožnila zbohatnúť, je nielen nesprávna, ale aj spiatočnícka. Dospeli sme k záveru, že hospodársky rast nevytvára kapitál, ale ľudia. Prospechu spoločnosti nepomáha sledovanie vlastných záujmov, ale vzájomná pomoc. Spolupráca, nie konkurencia, vedie k jej prosperite. Teraz vieme, že nespravodlivá a elitárska ekonomická teória stojí v ceste efektívnej spolupráci medzi ľuďmi potrebnej na prosperovanie modernej spoločnosti.
So where did we go wrong? Well, it turns out that it's become painfully obvious that the fundamental assumptions that undergird neoliberal economic theory are just objectively false, and so today first I want to take you through some of those mistaken assumptions and then after describe where the science suggests prosperity actually comes from.
Čo sme teda spravili zle? Ukazuje sa, že je až bolestne zrejmé, že základné tézy tvoriace kostru neoliberálnej ekonomickej teórie sú objektívne nesprávne. V dnešnej prednáške vám najprv bližšie predstavím nesprávne tézy, potom opíšem, ktoré zdroje podľa vedeckej obce vedú k prosperite spoločnosti.
So, neoliberal economic assumption number one is that the market is an efficient equilibrium system, which basically means that if one thing in the economy, like wages, goes up, another thing in the economy, like jobs, must go down. So for example, in Seattle, where I live, when in 2014 we passed our nation's first 15 dollar minimum wage, the neoliberals freaked out over their precious equilibrium. "If you raise the price of labor," they warned, "businesses will purchase less of it. Thousands of low-wage workers will lose their jobs. The restaurants will close." Except ... they didn't. The unemployment rate fell dramatically. The restaurant business in Seattle boomed. Why? Because there is no equilibrium. Because raising wages doesn't kill jobs, it creates them; because, for instance, when restaurant owners are suddenly required to pay restaurant workers enough so that now even they can afford to eat in restaurants, it doesn't shrink the restaurant business, it grows it, obviously.
Prvá téza neoliberálnej ekonómie vníma trh ako efektívny rovnovážny systém. Teda nárast jednej premennej, napríklad miezd, vedie k poklesu druhej premennej, napríklad pracovných miest. Keď sme v Seattli, mojom bydlisku, zaviedli v roku 2014 prvú minimálnu hodinovú mzdu v USA v hodnote 15 dolárov, vnímali to neoliberáli ako ohrozenie ich vzácneho rovnovážneho systému. Varovali pred nárastom ceny práce, ktorý spôsobí, že firmy o ňu budú mať stále menší záujem. Tisíce nízkopríjmových zamestnancov príde o prácu. Zatvoria sa reštaurácie. No... nestalo sa tak. Miera nezamestnanosti výrazne klesla. Gastrobiznis v Seattli začal prekvitať. Prečo? Pretože žiaden rovnovážny systém neexistuje. Pretože zvyšovanie miezd neničí pracovné miesta, vytvára ich. Pretože, napríklad, povinnosťou majiteľov reštaurácií platiť svojim zamestnancom toľko, aby si aj oni mohli dovoliť jesť v reštauráciach, sa gastrobiznis nezmenšuje. Práve naopak, rastie.
(Applause)
(potlesk)
Thank you.
Ďakujem.
The second assumption is that the price of something is always equal to its value, which basically means that if you earn 50,000 dollars a year and I earn 50 million dollars a year, that's because I produce a thousand times as much value as you. Now, it will not surprise you to learn that this is a very comforting assumption if you're a CEO paying yourself 50 million dollars a year but paying your workers poverty wages. But please, take it from somebody who has run dozens of businesses: this is nonsense. People are not paid what they are worth. They are paid what they have the power to negotiate, and wages' falling share of GDP is not because workers have become less productive but because employers have become more powerful. And --
Druhá téza tvrdí, že cena tovarov a služieb sa vždy rovná ich hodnote. To znamená, že dôvod, prečo vy zarobíte 50 000 dolárov ročne a ja 50 miliónov dolárov ročne, spočíva v tom, že hodnota mojej práce je tisíckrát vyššia. Určite pre vás nebude prekvapujúce, že táto téza hrá do karát výkonným riaditeľom, ktorí si sami vyplácajú 50 miliónov dolárov ročne, no svojim zamestnancom platia mzdy na hranici chudoby. Prosím, verte mi ako niekomu, kto riadil desiatky podnikov – je to nezmysel. Mzdy pracovníkov nereflektujú hodnotu ich práce. Reflektujú ich schopnosť vyjednávať. Klesajúci podiel miezd na HDP nie je výsledok klesajúcej produktivity ich práce, ale rastúcej moci ich zamestnávateľov. A...
(Applause)
(potlesk)
And by pretending that the giant imbalance in power between capital and labor doesn't exist, neoliberal economic theory became essentially a protection racket for the rich.
Tým, že neoliberálna ekonomická teória zastiera túto obrovskú nerovnováhu medzi kapitálom a prácou, stáva sa v skutočnosti ochranným štítom bohatých.
The third assumption, and by far the most pernicious, is a behavioral model that describes human beings as something called "homo economicus," which basically means that we are all perfectly selfish, perfectly rational and relentlessly self-maximizing. But just ask yourselves, is it plausible that every single time for your entire life, when you did something nice for somebody else, all you were doing was maximizing your own utility? Is it plausible that when a soldier jumps on a grenade to defend fellow soldiers, they're just promoting their narrow self-interest? If you think that's nuts, contrary to any reasonable moral intuition, that's because it is and, according to the latest science, not true. But it is this behavioral model which is at the cold, cruel heart of neoliberal economics, and it is as morally corrosive as it is scientifically wrong because, if we accept at face value that humans are fundamentally selfish, and then we look around the world at all of the unambiguous prosperity in it, then it follows logically, then it must be true by definition, that billions of individual acts of selfishness magically transubstantiate into prosperity and the common good. If we humans are merely selfish maximizers, then selfishness is the cause of our prosperity. Under this economic logic, greed is good, widening inequality is efficient, and the only purpose of the corporation can be to enrich shareholders, because to do otherwise would be to slow economic growth and harm the economy overall. And it is this gospel of selfishness which forms the ideological cornerstone of neoliberal economics, a way of thinking which has produced economic policies which have enabled me and my rich buddies in the top one percent to grab virtually all of the benefits of growth over the last 40 years.
Tretia a zďaleka najškodlivejšia téza je založená na modeli správania, ktorý ľudí vníma ako „homo economicus“. Čo v podstate znamená, že sme všetci úplne sebeckí, dokonale racionálni a neprestajne robíme všetko vo svoj prospech. Položte si otázku, či vám dáva zmysel, že dôvod všetkých vašich dobrých skutkov by mal byť čo najväčší úžitok? Je možné, že keď vojak skočí na granát na obranu svojich spolubojovníkov, ide mu len a len o seba? Dôvod, prečo si myslíte, že to nedáva zmysel a protirečí morálnej intuícií, je ten, že to tak je. Potvrdzujú to aj najnovšie výskumy. Tento model správania však stojí v centre chladnej a krutej neoliberálnej ekonómie. Je morálne neprípustný, ako aj vedecky nesprávny. Ak bez uváženia akceptujeme prirodzenosť ľudskej sebeckosti, tak pri pohľade na nespochybniteľnú prosperitu vo svete dôjdeme k logickému záveru, že podľa definície musí platiť: milióny sebeckých skutkov zázračne vedú k prosperite a spoločenskému dobru. Ak sa ľudia snažia využiť všetko vo svoj prospech, potom musí mať prosperita zdroj v našej sebeckosti. Z tejto teórie logicky vyplýva, že chamtivosť je dobrá a vzrastajúca nerovnosť efektívna. Jediným účelom podnikania je obohatenie akcionárov. V opačnom prípade dochádza k spomaleniu hospodárskeho rastu a celkovému poškodeniu ekonomiky. Tento chválospev sebectva tvorí ideologický základ neoliberálnej ekonómie – spôsobu myslenia, ktorý viedol k ekonomickým opatreniam umožňujúcim mne a mojim bohatým kamošom patriacim do top jedného percenta, užívať si všetky výhody ekonomického rastu
But, if instead we accept the latest empirical research, real science, which correctly describes human beings as highly cooperative, reciprocal and intuitively moral creatures, then it follows logically that it must be cooperation and not selfishness that is the cause of our prosperity, and it isn't our self-interest but rather our inherent reciprocity that is humanity's economic superpower.
za posledných 40 rokov. Ale ak namiesto toho akceptujeme výsledky najnovších empirických výskumov, teda reálnej vedy, z ktorej vyplýva, že ľudia dokážu efektívne spolupracovať, vzájomne si pomáhať a intuitívne morálne konať, prídeme k logickému záveru, že zdrojom prosperity nie je sebeckosť, ale spolupráca, že hnacou ekonomickou silou ľudstva nie sú vlastné záujmy, ale vrodená schopnosť ľudí vzájomne si pomáhať.
So at the heart of this new economics is a story about ourselves that grants us permission to be our best selves, and, unlike the old economics, this is a story that is virtuous and also has the virtue of being true.
Základným pilierom nového modelu ekonómie sú naše životné skúsenosti, ktoré nám umožňujú zdokonaliť sa. Tento prístup k ekonómii je na rozdiel od predchádzajúceho založený na pravde a morálnosti.
Now, I want to emphasize that this new economics is not something I have personally imagined or invented. Its theories and models are being developed and refined in universities around the world building on some of the best new research in economics, complexity theory, evolutionary theory, psychology, anthropology and other disciplines. And although this new economics does not yet have its own textbook or even a commonly agreed upon name, in broad strokes its explanation of where prosperity comes from goes something like this.
Chcem však zdôrazniť, že tento nový model ekonómie som nevymyslel sám. Na tvorbe a zdokonaľovaní jeho teoretických základov a modelov pracujú univerzity po celom svete. Ich východiskom je nový kvalitný výskum v oblasti ekonómie, teórie komplexnosti, evolučnej teórie, psychológie, antropológie a iných disciplín. Napriek tomu, že nový model ekonómie nie je opísaný v žiadnej knihe a nemá dokonca ani ustálený názov, môžeme podľa neho zjednodušene popísať zdroj prosperity nasledovne:
So, market capitalism is an evolutionary system in which prosperity emerges through a positive feedback loop between increasing amounts of innovation and increasing amounts of consumer demand. Innovation is the process by which we solve human problems, consumer demand is the mechanism through which the market selects for useful innovations, and as we solve more problems, we become more prosperous. But as we become more prosperous, our problems and solutions become more complex, and this increasing technical complexity requires ever higher levels of social and economic cooperation in order to produce the more highly specialized products that define a modern economy.
trhový kapitalizmus je evolučný systém, ktorý definuje zdroj prosperity prostredníctvom priamej úmernosti medzi rastom inovácií a dopytu. Inovácie sa zameriavajú na riešenie ľudských problémov. Dopyt na trhu dohliada na výber užitočných inovácií. Čím viac problémov vyriešime, tým viac prosperujeme. S nárastom prosperity však priamo súvisí aj vzrastajúca komplexnosť našich problémov a ich riešení. Táto narastajúca technická komplexnosť si vyžaduje stále vyššiu úroveň sociálnej a hospodárskej spolupráce na výrobu stále špecializovanejších produktov, ktoré definujú obraz modernej doby.
Now, the old economics is correct, of course, that competition plays a crucial role in how markets work, but what it fails to see is that it is largely a competition between highly cooperative groups -- competition between firms, competition between networks of firms, competition between nations -- and anyone who has ever run a successful business knows that building a cooperative team by including the talents of everyone is almost always a better strategy than just a bunch of selfish jerks.
Áno, neoliberálna ekonómia sa nemýli, keď tvrdí, že hospodárska súťaž zohráva kľúčovú úlohu pri fungovaní trhu. Na druhej strane však prehliada fakt, že ide o konkurenčný boj skupín vyznačujúcich sa vysokou mierou spolupráce. Ide teda o boj medzi firmami, sieťami firiem a štátmi. Každý úspešný podnikateľ vie, že vybudovanie tímu s fungujúcou spoluprácou využitím potenciálu každého člena vedie takmer vždy k lepším výsledkom ako práca skupiny sebeckých hlupákov.
So how do we leave neoliberalism behind and build a more sustainable, more prosperous and more equitable society? The new economics suggests just five rules of thumb.
Ako sa teda otočíme neoliberalizmu chrbtom a vybudujeme udržateľnejšiu, prosperujúcejšiu a spravodlivejšiu spoločnosť? Nový model ekonómie navrhuje len päť pravidiel.
First is that successful economies are not jungles, they're gardens, which is to say that markets, like gardens, must be tended, that the market is the greatest social technology ever invented for solving human problems, but unconstrained by social norms or democratic regulation, markets inevitably create more problems than they solve. Climate change, the great financial crisis of 2008 are two easy examples.
Po prvé, vyspelé ekonomiky nie sú džungle, ale záhrady. Čo znamená, že podobne ako záhrady aj trhy si vyžadujú starostlivosť. Trh je najlepšou sociálnou inštitúciou na riešenie ľudských problémov. Keď ho neregulujú sociálne normy a demokraticky prijatá legislatíva, je skôr zdrojom problémov ako riešení. Medzi typické príklady patria klimatická zmena a veľká finančná kríza v roku 2008.
The second rule is that inclusion creates economic growth. So the neoliberal idea that inclusion is this fancy luxury to be afforded if and when we have growth is both wrong and backwards. The economy is people. Including more people in more ways is what causes economic growth in market economies.
Druhé pravidlo považuje za zdroj hospodárskeho rastu inklúziu. Neoliberálny názor, ktorý tvrdí, že inklúzia je luxus, ktorý si pri absencií ekonomického rastu nemôžeme dovoliť, je nesprávny a spiatočnícky. Ekonomiku tvoria ľudia. Čím viac ľudí sa na nej rôznymi spôsobmi spolupodieľa, tým väčší je hospodársky rast trhových ekonomík.
The third principle is the purpose of the corporation is not merely to enrich shareholders. The greatest grift in contemporary economic life is the neoliberal idea that the only purpose of the corporation and the only responsibility of executives is to enrich themselves and shareholders. The new economics must and can insist that the purpose of the corporation is to improve the welfare of all stakeholders: customers, workers, community and shareholders alike.
Tretie pravidlo poukazuje na to, že cieľom spoločnosti nie je len obohatiť akcionárov. Najväčšou podvodnou myšlienkou súčasného hospodárstva je neoliberálna predstava, že jediným cieľom spoločnosti a jedinou zodpovednosťou vedúcich pracovníkov je obohatiť seba a akcionárov. Nový model ekonómie musí a môže trvať na tom, že cieľom spoločnosti je zlepšiť životné podmienky všetkých zainteresovaných strán, či už zákazníkov, zamestnancov, komunít alebo akcionárov.
Rule four: greed is not good. Being rapacious doesn't make you a capitalist, it makes you a sociopath.
Štvrté pravidlo: chamtivosť nie je dobrá vlastnosť. Nenásytnosť z vás nespraví kapitalistu, ale sociopata.
(Laughter)
(smiech)
(Applause)
(potlesk)
And in an economy as dependent upon cooperation at scale as ours, sociopathy is as bad for business as it is for society.
Keďže je naše hospodárstvo tak závislé od spolupráce, je sociopatia rovnako zlá pre spoločnosť, ako aj pre podnikanie.
And fifth and finally, unlike the laws of physics, the laws of economics are a choice. Now, neoliberal economic theory has sold itself to you as unchangeable natural law, when in fact it's social norms and constructed narratives based on pseudoscience. If we truly want a more equitable, more prosperous and more sustainable economy, if we want high-functioning democracies and civil society, we must have a new economics.
Po piate, na rozdiel od fyzikálnych zákonov, zákony ekonómie sú voliteľné. Neoliberálna ekonomická teória bola stále prezentovaná ako nemenný zákon prírody. No v skutočnosti ide o sociálne normy a vykonštruované naratívy založené na pseudovede. Naša túžba po spravodlivejšom, prosperujúcejšom a udržateľnejšom hospodárstve, dobre fungujúcej demokracii a občianskej spoločnosti, sa nezaobíde bez nového modelu ekonómie.
And here's the good news: if we want a new economics, all we have to do is choose to have it.
Dobrou správou však je, že to, či bude meniť naše životy, závisí len od nášho rozhodnutia.
Thank you.
Ďakujem.
(Applause)
(potlesk)
Moderator: So Nick, I'm sure you get this question a lot. If you're so unhappy with the economic system, why not just give all your money away and join the 99 percent?
Nick, som si istá, že túto otázku dostávaš často. Ak nie si spokojný s hospodárskym systémom, prečo nerozdáš všetky peniaze a nepripojíš sa k zvyšným 99 percentám?
Nick Hanauer: Yeah, no, yes, right. You get that a lot. You get that a lot. "If you care so much about taxes, why don't you pay more, and if you care so much about wages, why don't you pay more?" And I could do that. The problem is, it doesn't make that much difference, and I have discovered a strategy that works literally a hundred thousand times better --
No, áno aj nie. Stretávam sa s tým často. Často sa stretávam s výčitkou, že ak mi záleží na daniach a mzdách, prečo teda neplatím viac. Mohol by som to tak spraviť. Problémom však je, že takto sa toho veľa nezmení. Objavil som však spôsob, ktorý funguje oveľa, oveľa lepšie.
Moderator: OK.
Ok.
NH: which is to use my money to build narratives and to pass laws that will require all the other rich people to pay taxes and pay their workers better.
Použijem svoje peniaze na tvorbu naratívov a prijímanie zákonov, ktoré od bohatých budú vyžadovať platenie daní a lepšie ohodnotenie zamestnancov.
(Applause)
(potlesk)
And so, for example, the 15-dollar minimum wage that we cooked up has now affected 30 million workers. So that works better.
Napríklad naša 15-dolárová minimálna mzda ovplyvnila 30 miliónov zamestnancov. - To funguje lepšie. - Skvelé.
Moderator: That's great. If you change your mind, we'll find some takers for you.
Ak by si zmenil názor, nájdeme záujemcov o tvoje peniaze.
NH: OK. Thank you. Moderator: Thank you very much.
- Ďakujem. - Veľmi pekne ďakujeme.