I'm a garbage man. And you might find it interesting that I became a garbage man, because I absolutely hate waste. I hope, within the next 10 minutes, to change the way you think about a lot of the stuff in your life. And I'd like to start at the very beginning. Think back when you were just a kid. How did look at the stuff in your life? Perhaps it was like these toddler rules: It's my stuff if I saw it first. The entire pile is my stuff if I'm building something. The more stuff that's mine, the better. And of course, it's your stuff if it's broken.
Zbieram odpad. A môže sa Vám zdať zaujímavé, že som sa stal zberačom odpadu, pretože odpad výsostne neznášam. Dúfam, že počas nasledujúcich 10 minút zmením spôsob, akým uvažujete o mnohých veciach vo Vašom živote. A rád by som odštartoval na samom začiatku. Spomeňte si na časy, keď ste boli deťmi. Ako ste sa pozerali na veci vo svojom živote? Možno to bolo tak, ako v prípade tohto batoľaťa: Je to moje, ak som to videl prvý. Celá kopa je moja, ak niečo staviam. Čím viac vecí patrí mne, tým lepšie. A samozrejme, ak je to nefunkčné, tak je to tvoje.
(Laughter)
(Smiech)
Well after spending about 20 years in the recycling industry, it's become pretty clear to me that we don't necessarily leave these toddler rules behind as we develop into adults. And let me tell you why I have that perspective. Because each and every day at our recycling plants around the world we handle about one million pounds of people's discarded stuff. Now a million pounds a day sounds like a lot of stuff, but it's a tiny drop of the durable goods that are disposed each and every year around the world -- well less than one percent. In fact, the United Nations estimates that there's about 85 billion pounds a year of electronics waste that gets discarded around the world each and every year -- and that's one of the most rapidly growing parts of our waste stream. And if you throw in other durable goods like automobiles and so forth, that number well more than doubles. And of course, the more developed the country, the bigger these mountains.
Po takmer 20 rokoch v recyklačnom priemysle je pre mňa celkom zjavné, že hoci sa stávame dospelými, zásad tohto batoľaťa sa nezbavujeme. A poviem Vám, prečo si to myslím. Pretože každý jeden deň v našich recyklačných továrniach na celom svete narábame so zhruba 500 tonami vyradených vecí. 500 ton denne sa zdá veľa, ale je to len kvapka trvácnych vecí, ktoré sa vyhodia každý rok po celom svete - teda menej ako jedno percento. V skutočnosti OSN odhaduje, že zhruba 42.5 milióna ton elektronického odpadu sa vyprodukuje ročne na celom svete - a je zároveň jedným z najrýchlejšie rastúcich v rámci celkového odpadu. A ak pridáte ďalšie trvácne produkty ako automobily a podobne, tak to číslo sa viac ako zdvojnásobí. A samozrejme, čím rozvinutejšia krajina, tým väčšie sú tieto kopy.
Now when you see these mountains, most people think of garbage. We see above-ground mines. And the reason we see mines is because there's a lot of valuable raw materials that went into making all of this stuff in the first place. And it's becoming increasingly important that we figure out how to extract these raw materials from these extremely complicated waste streams. Because as we've heard all week at TED, the world's getting to be a smaller place with more people in it who want more and more stuff. And of course, they want the toys and the tools that many of us take for granted.
Väčšina ľudí pri pohľade na tieto kopy vidí odpad. My vidíme nadzemné bane. A dôvod, že vidíme bane, je ten, že je tam množstvo surového materiálu, ktorý sa v prvom rade použil na výrobu týchto vecí. A stáva sa to čoraz dôležitejším, aby sme prišli na to, ako vyťažiť tento surový materiál z extrémne komplikovaných kôp odpadu. Pretože - ako sme počúvali celý týždeň na TEDe - svet sa stáva menším a ľudí, ktorí chcú viac a viac vecí, neustále pribúda. A, samozrejme, chcú hračky a náradia, ktoré mnohí z nás považujú za samozrejmosť.
And what goes into making those toys and tools that we use every single day? It's mostly many types of plastics and many types of metals. And the metals, we typically get from ore that we mine in ever widening mines and ever deepening mines around the world. And the plastics, we get from oil, which we go to more remote locations and drill ever deeper wells to extract. And these practices have significant economic and environmental implications that we're already starting to see today.
A z čoho sa vyrábajú tie hračky a náradia, ktoré používame každý deň? Väšinou sú to mnohé typy plastu a kovu. A tie kovy získavame z rúd, ktoré ťažíme v čoraz väčších a hlbších baniach po celom svete. A plast, ten získavame z ropy, ktorú získavame z odľahlejších lokalít a kopeme čoraz hlbšie vrty, aby sme ju vyťažili. A tieto praktiky majú významné ekonomické a environmentálne dopady, ktoré začíname pozorovať už dnes.
The good news is we are starting to recover materials from our end-of-life stuff and starting to recycle our end-of-life stuff, particularly in regions of the world like here in Europe that have recycling policies in place that require that this stuff be recycled in a responsible manner. Most of what's extracted from our end-of-life stuff, if it makes it to a recycler, are the metals. To put that in perspective -- and I'm using steel as a proxy here for metals, because it's the most common metal -- if your stuff makes it to a recycler, probably over 90 percent of the metals are going to be recovered and reused for another purpose. Plastics are a whole other story: well less than 10 percent are recovered. In fact, it's more like five percent. Most of it's incinerated or landfilled.
Dobrá správa je, že začíname získavať materiály z produktov po životnosti a tieto produkty recyklujeme, obzvlášť v regiónoch sveta ako tu, v Európe, kde existujú opatrenia pre recykláciu, opatrenia, ktoré vyžadujú, aby sa veci recyklovali zodpovedným spôsobom. Väčšina toho, čo sa získa z našich dosluhujúcich produktov, ak sa dostanú k recyklovateľovi, sú kovy. Aby sme to uviedli do obrazu - a tu použijem železo ako zástupcu kovov, pretože je to najbežnejší kov - ak sa vaše veci dostanú k recyklácii, tak pravdepodobne viac než 90 percent kovov sa z nich získa a bude použitých pre ďalší účel. Plast je však úplne iný príbeh: podstatne menej než 10% sa získa späť. V skutočnosti, je to takých 5%. Väčšina z toho je spopolnená alebo ponechaná na skládke.
Now most people think that's because plastics are a throw-away material, have very little value. But actually, plastics are several times more valuable than steel. And there's more plastics produced and consumed around the world on a volume basis every year than steel. So why is such a plentiful and valuable material not recovered at anywhere near the rate of the less valuable material? Well it's predominantly because metals are very easy to recycle from other materials and from one another. They have very different densities. They have different electrical and magnetic properties. And they even have different colors. So it's very easy for either humans or machines to separate these metals from one another and from other materials. Plastics have overlapping densities over a very narrow range. They have either identical or very similar electrical and magnetic properties. And any plastic can be any color, as you probably well know. So the traditional ways of separating materials just simply don't work for plastics.
Väčšina ľudí si myslí, že je to preto, že plasty su spotrebný materiál, majú veľmi nízku hodnotu. Ale, v skutočnosti, sú plasty omnoho cennejšie než železo. A každý rok je na svete, čo do objemu, vyrobených a spotrebovaných viac plastov než železa. Tak prečo nie je tento hojný a cenný materiál získavaný späť aspoň v rovnakej miere ako menej cenný materiál? No je to hlavne preto, že kovy sa dajú veľmi ľahko recyklovať či už z iných materiálov alebo samých seba. Majú veľmi rozličnú hustotu. Majú rôzne elektrické a magnetické vlastnosti. A dokonca sú aj rozličnej farby. Takže je veľmi ľahké, či už pre ľudí alebo stroje tieto kovy separovať jeden od druhého alebo od iných materiálov. Plasty majú hustotu veľmi podobnú. Majú buď rovnaké alebo veľmi podobné elektrické a magnetické vlastnosti. A akýkoľvek plast môže byť akejkoľvek farby, ako pravdepodobne dobre viete. Takže tradičné spôsoby separovania materiálov pre plasty jednoducho nefungujú.
Another consequence of metals being so easy to recycle by humans is that a lot of our stuff from the developed world -- and sadly to say, particularly from the United States, where we don't have any recycling policies in place like here in Europe -- finds its way to developing countries for low-cost recycling. People, for as little as a dollar a day, pick through our stuff. They extract what they can, which is mostly the metals -- circuit boards and so forth -- and they leave behind mostly what they can't recover, which is, again, mostly the plastics. Or they burn the plastics to get to the metals in burn houses like you see here. And they extract the metals by hand. Now while this may be the low-economic-cost solution, this is certainly not the low-environmental or human health-and-safety solution. I call this environmental arbitrage. And it's not fair, it's not safe and it's not sustainable.
Ďalším dôsledkom toho, že kovy sa dajú ľahko recyklovať, je to, že množstvo našich vecí v rozvinutom svete - a žiaľ, obzvlášť v USA, kde nemáme fungujúce recyklačné opatrenia ako tu v Európe, smeruje do rozvojových krajín kvôli nízko nákladovej recyklácii. Ľudia sa za jeden dolár na deň prehrabávajú našimi vecami. Získavajú, čo sa dá, ale predovšetkým kovy -- obvodové dosky a podobne -- a čo nevedia získať, nechávajú tak, čo je zasa prípad plastov. Alebo, aby získali kovy, pália plasty v páliarniach ako je táto. Kovy získavajú rukami. Teda, hoci to môže byť nízko-nákladové riešenie, určite to nie je nízko-environmentálne alebo pre človeka zdravé a bezpečné riešenie. Nazývam to environmentálna arbitráž. A nie je to fér, nie je to bezpečné a ani udržateľné.
Now because the plastics are so plentiful -- and by the way, those other methods don't lead to the recovery of plastics, obviously -- but people do try to recover the plastics. This is just one example. This is a photo I took standing on the rooftops of one of the largest slums in the world in Mumbai, India. They store the plastics on the roofs. They bring them below those roofs into small workshops like these, and people try very hard to separate the plastics, by color, by shape, by feel, by any technique they can. And sometimes they'll resort to what's known as the "burn and sniff" technique where they'll burn the plastic and smell the fumes to try to determine the type of plastic. None of these techniques result in any amount of recycling in any significant way. And by the way, please don't try this technique at home.
A preto, že plastov je tak veľa -- a mimochodom, tie ostatné metódy nevedú k znovuzískaniu plastov, čo je zrejmé -- ale ľudia sa predsa len snažia znovuzískať plasty. Toto je len jeden príklad. Toto je fotografia, ktorú som spravil zo strechy v jednom z najväčších slumov vo svete, v Bombaji, v Indii. Skladujú plasty na strechách. Znášajú ich pod tie strechy do malých dielní ako sú tieto, a ľudia sa urputne snažia separovať plasty, podľa farby, tvaru, hmatu, technikou, akou sa dá. A niekedy sa utiahnu k technike pálenia a ovoniavania, pri ktorej pália plast a voňajú výpary, snažiac sa určiť typ plastu. Žiadna z týchto techník nekončí recykláciou akéhokoľvek významného rozmeru. A mimochodom, prosím, neskúšajte túto techniku doma.
So what are we to do about this space-age material, at least what we used to call a space-aged material, these plastics? Well I certainly believe that it's far too valuable and far too abundant to keep putting back in the ground or certainly send up in smoke. So about 20 years ago, I literally started in my garage tinkering around, trying to figure out how to separate these very similar materials from each other, and eventually enlisted a lot of my friends, in the mining world actually, and in the plastics world, and we started going around to mining laboratories around the world. Because after all, we're doing above-ground mining. And we eventually broke the code. This is the last frontier of recycling. It's the last major material to be recovered in any significant amount on the Earth. And we finally figured out how to do it. And in the process, we started recreating how the plastics industry makes plastics.
Tak, čo teda s týmto "vesmírnym" materiálom, teda aspoň takto sme tie plasty zvykli volať? No, ja si myslím, že sú príliš hodnotné a príliš hojné, aby sme ich skladovali v zemi alebo pálili. Asi pred 20 rokmi som doslova v mojej garáži začal s mojím fušovaním, snažiac sa zistiť, ako separovať tieto veľmi podobné materiály jeden od druhého, a nakoniec som získal podporu mnohých kamarátov zo sveta ťažby a zo sveta plastov, a začali sme chodiť do ťažobných laboratórií po celom svete. Pretože, koniec koncov, my sa zaoberáme nadzemnou ťažbou. A nakoniec sme ten kód vylúštili. Toto je posledná hranica recyklácie. Toto je posledný hlavný materiál, ktorý sa na Zemi znovuzískava vo významnejšej miere. A konečne sme prišli na to, ako to robiť. A počas procesu sme začali replikovať to, ako plastový priemysel plasty vyrába.
The traditional way to make plastics is with oil or petrochemicals. You breakdown the molecules, you recombine them in very specific ways, to make all the wonderful plastics that we enjoy each and every day. We said, there's got to be a more sustainable way to make plastics. And not just sustainable from an environmental standpoint, sustainable from an economic standpoint as well. Well a good place to start is with waste. It certainly doesn't cost as much as oil, and it's plentiful, as I hope that you've been able to see from the photographs. And because we're not breaking down the plastic into molecules and recombining them, we're using a mining approach to extract the materials.
Tradičný spôsob výroby plastov je ropa alebo ropné chemikálie. Rozložíte molekuly, skombinujete ich špecifickým spôsobom, a vyrobíte všetky úžasné plasty, ktoré nám robia radosť každý deň. Povedali sme si, že musí existovať udržateľnejší spôsob, ako vyrábať plasty. A udržateľný nielen z pohľadu životného prostredia, ale udržateľný i z pohľadu ekonomického. Dobrým začiatkom je teda odpad. Určite nestojí toľko, čo ropa, a je ho veľa, ako, dúfam, ste si mohli všimnúť na fotografiách. A pretože nerozkladáme plasty na molekuly a nekombinujeme ich, používame prístup ťažby, aby sme znovuzískali materiál.
We have significantly lower capital costs in our plant equipment. We have enormous energy savings. I don't know how many other projects on the planet right now can save 80 to 90 percent of the energy compared to making something the traditional way. And instead of plopping down several hundred million dollars to build a chemical plant that will only make one type of plastic for its entire life, our plants can make any type of plastic we feed them. And we make a drop-in replacement for that plastic that's made from petrochemicals. Our customers get to enjoy huge CO2 savings. They get to close the loop with their products. And they get to make more sustainable products.
Máme podstatne nižšie kapitálové náklady do výbavy našej továrne. Šetríme obrovské množstvo energie. Neviem, koľko iných projektov na planéte vie dnes ušetriť 80 až 90% energie v porovnaní s tradičným postupom. A namiesto vyhodenia niekoľkých sto miliónov dolárov na vybudovanie chemickej továrne, ktorá vyrobí len jeden typ plastu po celý svoj život, naše továrne vedia vyrobiť hocijaký typ plastu, ktorý im hodíme. A robíme výmenu na mieste pre tie plasty, ktoré sú vyrobené z ropných chemikálií. Naši zákazníci ušetria obrovské množstvo CO2. Svojimi produktmi tak uzavrú kolobeh. A budú môcť vyrobiť udržateľnejšie produkty.
In the short time period I have, I want to show you a little bit of a sense about how we do this. It starts with metal recyclers who shred our stuff into very small bits. They recover the metals and leave behind what's called shredder residue -- it's their waste -- a very complex mixture of materials, but predominantly plastics. We take out the things that aren't plastics, such as the metals they missed, carpeting, foam, rubber, wood, glass, paper, you name it. Even an occasional dead animal, unfortunately. And it goes in the first part of our process here, which is more like traditional recycling. We're sieving the material, we're using magnets, we're using air classification. It looks like the Willy Wonka factory at this point.
V krátkom čase, ktorý mi ostáva, Vám chcem ukázať trochu zmyslu za tým, ako to robíme. Začína to recyklovačmi kovu, ktoré skartujú naše veci na maličké kúsky. Znovuzískajú kovy, a to, čo nazývame skartovací zvyšok, nechajú tak -- to je ich odpad -- veľmi komplexná zmes materiálov, ale predovšetkým plasty. Vyberieme von veci, ktoré nie sú plastmi, ako napríklad kovy, ktoré zvýšili, kobercovinu, penu, gumu, drevo, sklo, papier, no čokoľvek. Bohužiaľ, niekedy dokonca aj mŕtve zviera. A ide to do prvej časti nášho procesu, ktorá je podobná tradičnej recyklácii. Preosievame materiál, používame magnety, a vzduchovú klasifikáciu. V tejto fáze to vyzerá ako továreň Willyho Wonka.
At the end of this process, we have a mixed plastic composite: many different types of plastics and many different grades of plastics. This goes into the more sophisticated part of our process, and the really hard work, multi-step separation process begins. We grind the plastic down to about the size of your small fingernail. We use a very highly automated process to sort those plastics, not only by type, but by grade. And out the end of that part of the process come little flakes of plastic: one type, one grade. We then use optical sorting to color sort this material. We blend it in 50,000-lb. blending silos. We push that material to extruders where we melt it, push it through small die holes, make spaghetti-like plastic strands. And we chop those strands into what are called pellets. And this becomes the currency of the plastics industry. This is the same material that you would get from oil. And today, we're producing it from your old stuff, and it's going right back into your new stuff.
Na konci tohto procesu máme zmiešaný plastový kompozit: rôzne druhy plastu a rôzne stupne plastu. Toto potom ide do sofistikovanejšej fázy nášho procesu, a skutočne zložitý, viac-krokový proces separácie sa začína. Rozomieľame plast do veľkosti nechtu na vašom malíčku. Používame vysoko automatizovaný proces na roztriedenie tých plastov, nielen podľa typu, ale aj podľa stupňa kvality. A na konci tohto procesu vznikajú malé vločky plastu: jeden typ, jedna kvalita. Následne používame optické triedenie na rozdelenie toho materálu. Zmiešame to do 25 ton tažkých siláží. Vtlačíme ten materiál do lisov, kde ho roztopíme, vtlačíme cez maličké diery, a spravíme pruhy podobné špagetám. Tieto pruhy rozsekáme na tzv. pilulky. A toto sa stáva menou pre plastový priemysel. To je ten istý materiál, ktorý by ste vyrobili z ropy. A dnes to vyrábame z vašich starých vecí a ide to rovno do vašich nových vecí.
(Applause)
(Potlesk)
So now, instead of your stuff ending up on a hillside in a developing country or literally going up in smoke, you can find your old stuff back on top of your desk in new products, in your office, or back at work in your home. And these are just a few examples of companies that are buying our plastic, replacing virgin plastic, to make their new products.
Takže teraz, namiesto toho, aby vaše veci končili na kope v rozvojovej krajine alebo doslova zhoreli, ich môžete nájsť späť na vašom stole vo forme nových produktov, vo vašej kancelárii, alebo znovu fungujúcimi vo vašom dome. A toto je len zopár príkladov spoločností, ktoré náš plast kupujú, aby vymenili panenský plast pre výrobu nových produktov.
So I hope I've changed the way you look at at least some of the stuff in your life. We took our clues from mother nature. Mother nature wastes very little, reuses practically everything. And I hope that you stop looking at yourself as a consumer -- that's a label I've always hated my entire life -- and think of yourself as just using resources in one form, until they can be transformed to another form for another use later in time. And finally, I hope you agree with me to change that last toddler rule just a little bit to: "If it's broken, it's my stuff."
Tak teda dúfam, že som zmenil Váš pohľad aspoň na niektoré veci vo Vašom živote. Vzali sme si príklad od matky prírody. Matka príroda plytvá málo, prakticky všetko znovu využíva. A ja dúfam, že sa na seba prestanete pozerať ako na spotrebiteľov -- to je pomenovanie, ktoré som nenávidel po celý život -- a budete o sebe rozmýšľať ako o tých, ktorí užívajú zdroje v jednej forme, až kým sa transformujú do formy inej pre ďalšie použitie neskôr. A nakoniec, dúfam, že so mnou budete súhlasiť, aby sme trochu pozmenili to posledné pravidlo batoľata na: "Ak je to pokazené, tak je to moje."
Thank you for your time.
Ďakujem za Váš čas.
(Applause)
(Potlesk)