Here's a question we need to rethink together: What should be the role of money and markets in our societies?
Tu je otázka, nad ktorou sa spolu musíme znova zamyslieť: Aká by mala byť úloha peňazí a trhov v našich spoločnostiach?
Today, there are very few things that money can't buy. If you're sentenced to a jail term in Santa Barbara, California, you should know that if you don't like the standard accommodations, you can buy a prison cell upgrade. It's true. For how much, do you think? What would you guess? Five hundred dollars? It's not the Ritz-Carlton. It's a jail! Eighty-two dollars a night. Eighty-two dollars a night. If you go to an amusement park and don't want to stand in the long lines for the popular rides, there is now a solution. In many theme parks, you can pay extra to jump to the head of the line. They call them Fast Track or VIP tickets.
Dnes existuje veľmi málo veci, ktoré sa nedajú kúpiť za peniaze. Ak ste odsúdení do väzenia do Santa Barbary v Kalifornii, mali by ste vedieť, že ak sa vám nepáči štandardné ubytovanie, môžete si kúpiť vylepšenie väzenskej cely. Je to pravda. Za koľko, čo myslíte? Koľko by ste hádali? 500 dolárov? Nie je to Ritz-Carlton. Je to väzenie! 82 dolárov na noc. 82 dolárov na noc. Ak idete do zábavného parku a nechcete stáť v dlhých radoch na populárne atrakcie, dnes už existuje riešenie. V mnohých zábavných parkoch môžete zaplatiť extra, aby ste poskočili na čelo radu. Nazývajú to Rýchla dráha alebo VIP lístky.
And this isn't only happening in amusement parks. In Washington, D.C., long lines, queues sometimes form for important Congressional hearings. Now some people don't like to wait in long queues, maybe overnight, even in the rain. So now, for lobbyists and others who are very keen to attend these hearings but don't like to wait, there are companies, line-standing companies, and you can go to them. You can pay them a certain amount of money, they hire homeless people and others who need a job to stand waiting in the line for as long as it takes, and the lobbyist, just before the hearing begins, can take his or her place at the head of the line and a seat in the front of the room. Paid line standing.
A toto sa nedeje len v zábavných parkoch. Vo Washingtone, D.C., dlhé rady, fronty sa niekedy tvoria pre dôležité zasadania Kongresu. Niektorí ľudia neradi čakajú v dlhých radoch, možno aj cez noc, dokonca aj v daždi. Takže teraz pre lobistov a iných, ktorí dychtia po účasti na týchto zasadaniach, ale neradi čakajú, existujú spoločnosti, spoločnosti pre státie v radoch a môžete za nimi zájsť. Môžete im zaplatiť určitú sumu, oni najmú bezdomovcov a iných, ktorí potrebujú prácu, aby stáli v rade tak dlho, koľko treba a lobisti, práve pred začatím zasadania, môžu zaujať ich miesto na čele radu a posadiť sa v prednej časti miestnosti. Platené státie v rade.
It's happening, the recourse to market mechanisms and market thinking and market solutions, in bigger arenas. Take the way we fight our wars. Did you know that, in Iraq and Afghanistan, there were more private military contractors on the ground than there were U.S. military troops? Now this isn't because we had a public debate about whether we wanted to outsource war to private companies, but this is what has happened.
Deje sa to, opora trhových mechanizmov a trhového zmýšľania a trhových riešení, vo veľkých arénach. Zoberte si, akým spôsobom bojujeme vo vojnách. Vedeli ste, že v Iraku a Afganistane bolo viac súkromných vojenských dodávateľov na mieste, ako amerických vojenských jednotiek? Nie je to preto, že sme mali verejnú diskusiu o tom, či sme chceli outsourcovať vojnu súkromným spoločnostiam, ale toto sa udialo.
Over the past three decades, we have lived through a quiet revolution. We've drifted almost without realizing it from having a market economy to becoming market societies. The difference is this: A market economy is a tool, a valuable and effective tool, for organizing productive activity, but a market society is a place where almost everything is up for sale. It's a way of life, in which market thinking and market values begin to dominate every aspect of life: personal relations, family life, health, education, politics, law, civic life.
Za posledné tri dekády sme prežili tichú revolúciu. Posunuli sme sa takmer nevedomky od trhovej ekonomiky k trhovým spoločnostiam. Rozdiel je tento: trhová ekonomika je nástroj, hodnotný a efektívny nástroj na organizovanie produktívnej aktivity, ale trhová spoločnosť je miesto, kde je takmer všetko na predaj. Je to spôsob života, v ktorom trhové myslenie a trhové hodnoty začínajú dominovať v každom aspekte života: osobných vzťahoch, rodinnom živote, zdraví, vzdelaní, politike, zákone, občianskom živote.
Now, why worry? Why worry about our becoming market societies? For two reasons, I think. One of them has to do with inequality. The more things money can buy, the more affluence, or the lack of it, matters. If the only thing that money determined was access to yachts or fancy vacations or BMWs, then inequality wouldn't matter very much. But when money comes increasingly to govern access to the essentials of the good life -- decent health care, access to the best education, political voice and influence in campaigns -- when money comes to govern all of those things, inequality matters a great deal. And so the marketization of everything sharpens the sting of inequality and its social and civic consequence. That's one reason to worry.
Prečo sa tým trápiť? Prečo sa trápiť tým, že sme sa stali trhovými spoločnosťami? Z dvoch dôvodov, myslím si. Jeden z nich má niečo s nerovnosťou. Čím viac vecí sa dá kúpiť za peniaze, tým dôležitejší je ich nadbytok alebo nedostatok. Ak by jedinou vecou, čo by peniaze určovali, bol prístup k jachtám alebo luxusné dovolenky alebo BMW-čka, potom na nerovnosti by až tak nezáležalo. Ale keď peniaze začínajú vládnuť prístupu k základnom dobrého života -- slušná zdravotná starostlivosť, prístup k najlepšiemu vzdelaniu, politickému hlasu a vplyvu v kampaniach -- keď peniaze začínajú vládnuť nad všetkými tými vecami, na nerovnosti záleží poriadne. Takže zobchodovanie všetkého zostruje žihadlo nerovnosti a jeho sociálne a občianske dôsledky. To je jeden z dôvodov na obavy.
There's a second reason apart from the worry about inequality, and it's this: with some social goods and practices, when market thinking and market values enter, they may change the meaning of those practices and crowd out attitudes and norms worth caring about.
Existuje druhý dôvod mimo obáv o nerovnosť a je tento: pri niektorých spoločných dobrách a postupoch, keď k nim vstupujú trhové zmýšľanie a trhové hodnoty, môžu zmeniť zmysel tých postupov a vytlačiť postoje a normy, o ktoré malo zmysel dbať.
I'd like to take an example of a controversial use of a market mechanism, a cash incentive, and see what you think about it. Many schools struggle with the challenge of motivating kids, especially kids from disadvantaged backgrounds, to study hard, to do well in school, to apply themselves. Some economists have proposed a market solution: Offer cash incentives to kids for getting good grades or high test scores or for reading books. They've tried this, actually. They've done some experiments in some major American cities. In New York, in Chicago, in Washington, D.C., they've tried this, offering 50 dollars for an A, 35 dollars for a B. In Dallas, Texas, they have a program that offers eight-year-olds two dollars for each book they read.
Rád by som použil príklad kontroverzného použitia trhového mechanizmu, stimulu hotovosťou, a uvidíme, čo si o tom myslíte. Mnohé školy zápasia s výzvou motivácie detí, špeciálne detí zo znevýhodnených pomerov, aby poctivo študovali, aby mali úspechy v škole, aby sa uplatnili. Niektorí ekonómovia navrhli trhové riešenie: Ponúknuť stimul hotovosťou deťom za dobré známky alebo vysoké skóre v teste alebo za čítanie kníh. V skutočnosti to aj skúsili. Urobili nejaké experimenty v niektorých významnejších amerických mestách. V New Yorku, v Chicagu, vo Washingtone, D.C., skúsili to, ponúkli 50 dolárov za A, 35 dolárov za B. V Dallase, v Texase, majú program, ktorý ponúka osem ročným dva doláre za každú knihu, ktorú prečítajú.
So let's see what -- Some people are in favor, some people are opposed to this cash incentive to motivate achievement. Let's see what people here think about it. Imagine that you are the head of a major school system, and someone comes to you with this proposal. And let's say it's a foundation. They will provide the funds. You don't have to take it out of your budget. How many would be in favor and how many would be opposed to giving it a try? Let's see by a show of hands.
Tak sa pozrime -- niektorí ľudia sú za, niektorí proti tomuto stimulu hotovosťou na motiváciu k výsledkom. Pozrime sa, čo si o tom myslia ľudia tu. Predstavte si, že ste hlavou významnejšieho školského systému a niekto za vami príde s týmto návrhom. A povedzme, že je to nadácia. Zabezpečia peniaze. Nemusíte to platiť z vášho rozpočtu. Koľkí by boli za a koľkí by boli proti tomu, aby sa to vyskúšalo? Ukážme si to zdvihnutím rúk.
First, how many think it might at least be worth a try to see if it would work? Raise your hand.
Najprv, koľkí si myslia, že by stálo za to skúsiť, či by to fungovalo? Zdvihnite ruku.
And how many would be opposed? How many would --
A koľkí by boli proti? Koľkí by...
So the majority here are opposed, but a sizable minority are in favor. Let's have a discussion. Let's start with those of you who object, who would rule it out even before trying. What would be your reason? Who will get our discussion started? Yes?
Takže väčšina je proti, ale značná menšina je za. Poďme diskutovať. Začnime s tými z vás, čo sú proti, ktorí by to zavrhli dokonca ešte pred vyskúšaním. Aký by bol dôvod? Kto začne našu diskusiu? Áno?
Heike Moses: Hello everyone, I'm Heike, and I think it just kills the intrinsic motivation, so in the respect that children, if they would like to read, you just take this incentive away in just paying them, so it just changes behavior. Michael Sandel: Takes the intrinsic incentive away.
Meike Moses: Ahojte všetci, som Heike a myslím, že to zabíja vnútornú motiváciu, takže v súvislosti s deťmi, ak by chceli čítať, jednoducho im beriete stimul tým, že im platíte, takže to mení ich správanie. Michael Sandel: Berie to vnútornú motiváciu.
What is, or should be, the intrinsic motivation?
Čo je, alebo by mala byť, vnútorná motivácia?
HM: Well, the intrinsic motivation should be to learn.
HM: Nuž, vnútorná motivácia by mala byť učiť sa.
MS: To learn. HM: To get to know the world. And then, if you stop paying them, what happens then? Then they stop reading?
MS: Učiť sa. HM: Spoznať svet. A potom, ak im prestanete platiť, čo sa stane potom? Prestanú potom čítať?
MS: Now, let's see if there's someone who favors, who thinks it's worth trying this.
MS: Pozrime sa, či je tu niekto, kto je za, kto si myslí, že stojí za to, vyskúšať to.
Elizabeth Loftus: I'm Elizabeth Loftus, and you said worth a try, so why not try it and do the experiment and measure things? MS: And measure. And what would you measure? You'd measure how many -- EL: How many books they read and how many books they continued to read after you stopped paying them.
Elizabeth Loftus: Som Elizabeth Loftus a povedali ste "stojí za vyskúšanie", tak prečo neskúsiť a nespraviť experiment a zmerať veci? MS: A zmerať. A čo by ste merali? Merali by ste, koľko -- EL: Koľko kníh prečítali a pri koľkých knihách pokračovali v čítaní potom, čo ste im prestali platiť.
MS: Oh, after you stopped paying. All right, what about that?
MS: Och, potom, čo ste prestali platiť. Dobre, čo vy na to?
HM: To be frank, I just think this is, not to offend anyone, a very American way.
HM: Otvorene, iba si myslím, že toto je, nechcem sa nikoho dotknúť, veľmi americký spôsob.
(Laughter) (Applause)
(smiech) (potlesk)
MS: All right. What's emerged from this discussion is the following question: Will the cash incentive drive out or corrupt or crowd out the higher motivation, the intrinsic lesson that we hope to convey, which is to learn to love to learn and to read for their own sakes? And people disagree about what the effect will be, but that seems to be the question, that somehow a market mechanism or a cash incentive teaches the wrong lesson, and if it does, what will become of these children later?
MS: Dobre. Čo vzišlo z tejto diskusie, je nasledujúca otázka: Rozpáli hotovostný stimul alebo rozruší alebo vytlačí vyššiu motiváciu, vnútornú lekciu, ktorú chceme priniesť, ktorou je naučiť sa milovať učenie a čítanie pre ich vlastný záujem? A ľudia sa nezhodnú, aký bude efekt, ale to sa zdá byť otázkou, že akosi trhový mechanizmus alebo hotovostný stimul vyučuje nesprávnu lekciu a ak áno, čo bude z týchto detí neskôr?
I should tell you what's happened with these experiments. The cash for good grades has had very mixed results, for the most part has not resulted in higher grades. The two dollars for each book did lead those kids to read more books. It also led them to read shorter books.
Mal by som vám povedať, čo sa stalo s týmito experimentami. Hotovosť za dobré známky mala veľmi zmiešané výsledky, z väčšej časti neskončila lepšími známkami. Dva doláre za každú knihu priviedli deti, aby čítali viac kníh. Tiež ich priviedli k čítaniu kratších kníh.
(Laughter)
(smiech)
But the real question is, what will become of these kids later? Will they have learned that reading is a chore, a form of piecework to be done for pay, that's the worry, or may it lead them to read maybe for the wrong reason initially but then lead them to fall in love with reading for its own sake?
Ale skutočnou otázkou je, čo bude z týchto detí neskôr? Naučia sa, že čítanie je bokovka, forma úkolovej práce vykonávanej za plat, to nás trápi, alebo ich môže priviesť k čítaniu možno na začiatku pre nesprávnu príčinu, ale potom ich privedie k láske k samotnému čítaniu?
Now, what this, even this brief debate, brings out is something that many economists overlook. Economists often assume that markets are inert, that they do not touch or taint the goods they exchange. Market exchange, they assume, doesn't change the meaning or value of the goods being exchanged. This may be true enough if we're talking about material goods. If you sell me a flat screen television or give me one as a gift, it will be the same good. It will work the same either way. But the same may not be true if we're talking about nonmaterial goods and social practices such as teaching and learning or engaging together in civic life. In those domains, bringing market mechanisms and cash incentives may undermine or crowd out nonmarket values and attitudes worth caring about. Once we see that markets and commerce, when extended beyond the material domain, can change the character of the goods themselves, can change the meaning of the social practices, as in the example of teaching and learning, we have to ask where markets belong and where they don't, where they may actually undermine values and attitudes worth caring about. But to have this debate, we have to do something we're not very good at, and that is to reason together in public about the value and the meaning of the social practices we prize, from our bodies to family life to personal relations to health to teaching and learning to civic life.
Takže táto hoci aj malá debata uvádza, čo mnohí ekonómovia prehliadajú. Ekonómovia často predpokladajú, že trhy sú nevšímavé, že sa nechytajú alebo nekazia tovary, ktoré vymieňajú. Trhová výmena, predpokladajú, nemení zmysel alebo hodnotu tovarov, ktoré sa vymieňajú. Toto môže byť pravda, ak sa bavíme o hmotných tovaroch. Ak mi predáte televízor s plochou obrazovkou alebo mi jeden dáte ako dar, bude to ten istý tovar. Bude to tak fungovať v oboch prípadoch. Ale nemusí to byť pravda, ak sa bavíme o nehmotných tovaroch a sociálnej praxi ako vyučovanie a učenie sa alebo zapájanie sa do občianskeho života. V tých oblastiach môže vnášanie trhových mechanizmov a hotovostných stimulov podkopať alebo vytlačiť netrhové hodnoty a správanie sa, o ktoré sa oplatí dbať. Keď pochopíme, že trhy a obchodovanie, keď sú rozšírené o veci mimo hmotnej oblasti, môžu zmeniť charakter samotného tovaru, môžu zmeniť zmysel sociálnych praxí, ako pri príklade vyučovania a učenia sa, musíme sa spýtať, kam trhy patria a kam nie, kde v skutočnosti môžu podkopať hodnoty a správanie sa, o ktoré sa oplatí dbať. Ale aby sme debatovali, musíme urobiť niečo, v čom nie sme veľmi dobrí a to uvažovať spoločne na verejnosti o hodnote a zmysle sociálnych praxí, ktoré si ceníme, počnúc našimi telami až k rodinnému životu, k osobným vzťahom, ku zdraviu, k vyučovaniu a učeniu sa, k občianskemu životu.
Now these are controversial questions, and so we tend to shrink from them. In fact, during the past three decades, when market reasoning and market thinking have gathered force and gained prestige, our public discourse during this time has become hollowed out, empty of larger moral meaning. For fear of disagreement, we shrink from these questions. But once we see that markets change the character of goods, we have to debate among ourselves these bigger questions about how to value goods.
Toto sú kontroverzné otázky a tak máme tendenciu pred nimi uhýbať. Popravde, počas posledných troch dekád keď trhové uvažovanie a trhové zmýšľanie spojili sily a získali prestíž, naša verejná rozprava sa počas tohto času stala bezobsažnou, vyprázdnenou od väčšieho morálneho významu. Zo strachu pred nezhodami uhýbame pred týmito otázkami. Ale keď pochopíme, že trhy menia charakter tovarov, musíme debatovať medzi sebou o týchto väčších otázkach, o tom, ako hodnotiť tovary.
One of the most corrosive effects of putting a price on everything is on commonality, the sense that we are all in it together. Against the background of rising inequality, marketizing every aspect of life leads to a condition where those who are affluent and those who are of modest means increasingly live separate lives. We live and work and shop and play in different places. Our children go to different schools.
Jeden z najkorozívnejších efektov umiestňovania cenoviek na všetko je, že pôsobí na všetkých, v zmysle, že sme v tom všetci spoločne. Proti pozadiu narastajúcej nerovnosti, zobchodovanie každého aspektu života vedie ku stavu, kde tí, čo žijú v blahobyte a tí, čo majú skromné prostriedky, žijú čoraz odlišnejšie životy. Žijeme a pracujeme a nakupujeme a hráme sa na rôznych miestach. Naše deti chodia do rôznych škôl.
This isn't good for democracy, nor is it a satisfying way to live, even for those of us who can afford to buy our way to the head of the line. Here's why. Democracy does not require perfect equality, but what it does require is that citizens share in a common life. What matters is that people of different social backgrounds and different walks of life encounter one another, bump up against one another in the ordinary course of life, because this is what teaches us to negotiate and to abide our differences. And this is how we come to care for the common good.
Nie je to dobré pre demokraciu, ani to nie je uspokojivý spôsob života, ani pre tých z nás, ktorí si môžeme dovoliť kúpiť spôsob, ako sa dostať na čelo vo fronte. A tu je dôvod. Demokracia nevyžaduje perfektnú rovnosť, ale vyžaduje, aby občania zdieľali spoločný život. Záleží na tom, aby ľudia z rôznych sociálnych prostredí a rôznych spôsobov života stretali jeden druhého, aby na seba narážali pri bežnom plynutí života, pretože to nás učí vyjednávať a strpieť naše rozdiely. A to je spôsob, ako prichádzame k záujmu o verejné dobro.
And so, in the end, the question of markets is not mainly an economic question. It's really a question of how we want to live together. Do we want a society where everything is up for sale, or are there certain moral and civic goods that markets do not honor and money cannot buy?
A tak na koniec, otázka ohľadom trhov nie je hlavne ekonomickou otázkou. Je to v skutočnosti otázkou, ako chceme spolu žiť. Chceme spoločnosť, kde je všetko na predaj, alebo existujú určité morálne a občianske tovary, ktoré trhy neakceptujú a peniaze si nemôžu kúpiť?
Thank you very much.
Ďakujem veľmi pekne.
(Applause)
(potlesk)