So, if you're in the audience today, or maybe you're watching this talk in some other time or place, you are a participant in the digital rights ecosystem. Whether you're an artist, a technologist, a lawyer or a fan, the handling of copyright directly impacts your life. Rights management is no longer simply a question of ownership, it's a complex web of relationships and a critical part of our cultural landscape. YouTube cares deeply about the rights of content owners, but in order to give them choices about what they can do with copies, mashups and more, we need to first identify when copyrighted material is uploaded to our site.
Ak ste dnes v publiku, alebo práve sledujete túto prednášku niekedy inokedy alebo niekde inde, tak ste účastníkom ekosystému s digitálnymi právami. Či už ste umelec, technológ, právnik alebo fanúšik, narábanie s autorskými právami priamo ovplyvňuje i Váš život. Nakladanie s právami už viac nie je len otázkou vlastníctva. Ide o komplexnú sieť vzťahov a významnú súčasť nášho kultúrneho prostredia. YouTube sa stará dôkladne o práva vlastníkov obsahu. Ale aby sme vlastníkom dali možnosť rozhodnúť sa, čo s kópiami, remixami či inými napodobeninami, musíme najprv zistiť, keď materiál chránený autorskými právami bol nahraný na našu stránku.
Let's look at a specific video so you can see how it works. Two years ago, recording artist Chris Brown released the official video of his single "Forever." A fan saw it on TV, recorded it with her camera phone, and uploaded it to YouTube. Because Sony Music had registered Chris Brown's video in our Content ID system, within seconds of attempting to upload the video, the copy was detected, giving Sony the choice of what to do next.
Pozrime sa na konkrétne video, aby bolo jasné, ako to funguje. Pred dvoma rokmi spevák Chris Brown uviedol oficiálne video k svojej piesni "Forever". Fanúšik ho videl v televízii, natočil si ho kamerou na mobile a nahral na YouTube. Pretože Sony Music si Chrisovo video zaregistrovalo v našom systéme identifikácie obsahu, v priebehu niekoľkých sekúnd pri pokuse o nahranie videa bola kópia odhalená a Sony sa mohlo rozhodnúť, aké ďalšie kroky podnikne.
But how do we know that the user's video was a copy? Well, it starts with content owners delivering assets into our database, along with a usage policy that tells us what to do when we find a match. We compare each upload against all of the reference files in our database. This heat map is going to show you how the brain of the system works. Here we can see the original reference file being compared to the user generated content. The system compares every moment of one to the other to see if there's a match. This means that we can identify a match even if the copy used is just a portion of the original file, plays it in slow motion and has degraded audio and video quality. And we do this every time that a video is uploaded to YouTube. And that's over 20 hours of video every minute. When we find a match, we apply the policy that the rights owner has set down.
Ako vieme, že používateľovo video bolo kópiou? Nuž, začína to tým, že vlastník určitého obsahu poskytne svoj originál našej databáze spolu s podmienkami používania, ktoré udávajú, ako máme postupovať v prípade, že nájdeme zhodu. Porovnávame každý nový upload so všetkými referenčným súbormi z našej databázy. Táto mapa zhôd Vám ukáže, ako funguje mozog celého systému. Tu môžeme vidieť originálny referenčný súbor v porovnaní s tým, ktorý bol vytvorený používateľom. Systém porovnáva každý okamih súboru, aby zistil, či nie je zhodný s originálom. To znamená, že môžeme identifikovať zhodu, aj keď použitá kópia je len časťou pôvodného súboru, keď je spomalená alebo má zhoršenú audio a video kvalitu. Toto všetko robíme zakaždým, keď je nové video nahrané na YouTube. To predstavuje viac než 20 hodín videa nahraného každú minútu. Keď nájdeme zhodu, postupujeme v súlade s tým, čo si stanovil vlastník práv.
And the scale and the speed of this system is truly breathtaking. We're not just talking about a few videos, we're talking about over 100 years of video every day, between new uploads and the legacy scans we regularly do across all of the content on the site. When we compare those hundred years of video, we're comparing it against millions of reference files in our database. It would be like 36,000 people staring at 36,000 monitors each and every day, without so much as a coffee break.
Ako rozsah, tak i rýchlosť tohto systému sú naozaj úchvatné. Nie je reč len o niekoľkých videách. Bavíme sa o viac než 100 rokoch videa za každý deň, medzi novými uploadmi a kontrolou práv, ktoré pravidelne robíme v celom obsahu našej stránky. A keď porovnávame týchto sto rokov videa, porovnávame ich s miliónmi referenčných súborov z našej databázy. Je to akoby 36 000 ľudí zízalo na 36 000 monitorov každý jeden deň, bez prestávky na kávu.
Now, what do we do when we find a match? Well, most rights owners, instead of blocking, will allow the copy to be published. And then they benefit through the exposure, advertising and linked sales. Remember Chris Brown's video "Forever"? Well, it had its day in the sun and then it dropped off the charts, and that looked like the end of the story, but sometime last year, a young couple got married. This is their wedding video. You may have seen it.
A čo spravíme, keď nájdeme zhodu? Nuž, väčšina vlastníkov práv namiesto blokovania povolí kópiu zverejniť. A následne potom profituje z jej šírenia, reklamy a z platených odkazov. Spomínate si na video Chrisa Browna "Forever"? Nuž, určitú dobu bola daná pesnička na výslní hitparád, a potom zmizla. Až to vyzeralo na koniec príbehu. Ale niekedy minulý rok sa zosobášil jeden mladý pár. Toto je ich svadobné video. Možno ste ho už videli.
(Music)
(Hudba)
What's amazing about this is, if the processional of the wedding was this much fun, can you imagine how much fun the reception must have been? I mean, who are these people? I totally want to go to that wedding.
Úžasné na tom je to, že ak bol už samotný svadobný sprievod taká zábava, viete si predstaviť, koľko srandy si museli užiť na svadobnej hostine? Myslím, kto sú títo ľudia? Na ich svadbu by som určite šla.
So their little wedding video went on to get over 40 million views. And instead of Sony blocking, they allowed the upload to occur. And they put advertising against it and linked from it to iTunes. And the song, 18 months old, went back to number four on the iTunes charts. So Sony is generating revenue from both of these. And Jill and Kevin, the happy couple, they came back from their honeymoon and found that their video had gone crazy viral. And they've ended up on a bunch of talk shows, and they've used it as an opportunity to make a difference. The video's inspired over 26,000 dollars in donations to end domestic violence. The "JK Wedding [Entrance] Dance" became so popular that NBC parodied it on the season finale of "The Office," which just goes to show, it's truly an ecosystem of culture. Because it's not just amateurs borrowing from big studios, but sometimes big studios borrowing back.
Ich malé svadobné video dosiahlo viac než 40 miliónov zhliadnutí. A namiesto toho, aby ho Sony zablokovalo, povolilo jeho zverejnenie. A pridalo k nemu reklamu, a prepojilo ho s iTunes. A táto 18 mesiacov stará pieseň sa tak vrátila na štvrtú priečku rebríčka skladieb na iTunes. Sony tak nakoniec zarába na oboch nahrávkach. A Jill a Kevin, šťastný pár, sa vrátili z medových týždňov a zistili, že ich video sa rozšírilo masovo. Následne sa stali hosťami mnohých talk show, čo využili ako príležitosť spraviť niečo prospešné. Vďaka videu vyzbierali viac než 26 000 dolárov na boj proti domácemu násiliu. A ich svadobný tanec sa stal takým populárnym, že americká televízia NBC ho sparodovala v poslednej časti seriálu "The Office", ktorá sa bude práve vysielať. Ide vskutku o kultúrny ekosystém. Pretože nielen amatéri si berú nápady od veľkých štúdií, ale niekedy si aj veľké štúdia berú nápady od amatérov.
By empowering choice, we can create a culture of opportunity. And all it took to change things around was to allow for choice through rights identification. So why has no one ever solved this problem before? It's because it's a big problem, and it's complicated and messy. It's not uncommon for a single video to have multiple rights owners. There's musical labels. There's multiple music publishers. And each of these can vary by country. There's lots of cases where we have more than one work mashed together. So we have to manage many claims to the same video.
Tým, že dáme na výber, môžeme vytvoriť kultúru príležitosti. A všetko, čo si tieto zmeny vyžadovali, bolo umožniť voľbu prostredníctvom identifikácie práv. Tak prečo doposiaľ tento problém nikto nevyriešil? Pretože ide o veľký problém, ktorý je navyše i komplikovaný a chaotický. Nie je totiž nič neobvyklého, že jedno video má niekoľko vlastníkov práv. Máme tu niekoľko hudobných značiek. Ďalej, niekoľko hudobných vydavateľstiev. Všetky z nich sa môžu líšiť podľa krajiny. A existuje veľa prípadov, kde v jednom videu je zmiešaných niekoľko nahrávok. Takže musíme zvládnuť veľa právnych nárokov na rovnaké video.
YouTube's Content ID system addresses all of these cases. But the system only works through the participation of rights owners. If you have content that others are uploading to YouTube, you should register in the Content ID system, and then you'll have the choice about how your content is used. And think carefully about the policies that you attach to that content. By simply blocking all reuse, you'll miss out on new art forms, new audiences, new distribution channels and new revenue streams.
Identifikačný systém YouTube rieši všetky tieto prípady. Ale systém funguje iba vďaka účasti vlastníkov práv. Ak máte dielo, ktoré niekto iný nahráva na YouTube, mali by ste sa registrovať v identifikačnom systéme, a potom budete môcť rozhodnúť, ako môžu Vaše dielo využívať iní. Uvažujte obozretne o podmienkach, ktoré priložíte k Vášmu obsahu. Jednoduchým blokovaním všetkých ďalších použití prídete o nové umelecké formy, nové publikum, nové distribučné kanály a nové zdroje príjmov.
But it's not just about dollars and impressions. Just look at all the joy that was spread through progressive rights management and new technology. And I think we can all agree that joy is definitely an idea worth spreading.
To všetko ale nie je len o peniazoch a dojmoch. Len sa pozrite na všetku tú radosť, ktorá sa rozšírila vďaka modernej správe práv a novej technológií. A myslím, že sa všetci zhodneme na tom, že radosť stojí za to šíriť ju ďalej.
Thank you. (Applause)
Ďakujem Vám. (Potlesk)