Throughout the United States, there is growing social awareness that sexual violence and harassment are far too common occurrences within our various institutions -- occurrences often without any accountability. As a result, the Me Too movement is upon us, and survivors everywhere are speaking out to demand change. Students have rallied against sexual assault on campus. Service members have demanded Congress reform the military, and workers ranging from Hollywood stars to janitorial staff have called out sexual harassment in the workplace. This is a tipping point. This is when a social movement can create lasting legal change. But only if we switch tactics. Instead of going institution by institution, fighting for reform, it's time to go to the Constitution.
Celými Spojenými štátmi rastie sociálne povedomie o tom, že sexuálne násilie a obťažovanie sa vyskytuje v rôznych inštitúciách príliš obvykle a často bez trestu. Výsledkom toho vzniklo hnutie „Ja Tiež“ a obete odvšadiaľ sa ozývajú a žiadajú zmenu. Študenti sa postavili proti sexuálnemu napádaniu na študentskej pôde. Vojaci žiadajú kongres, aby reformoval vojsko, a pracovníci pohybujúci sa od hollywoodskych hviezd až po školníkov upozorňujú na sexuálne obťažovanie na pracovisku. Zmena je neodvratná. Sociálne hnutie môže dosiahnuť trvalú zmenu v zákone. Ale len ak zmeníme taktiku. Namiesto chodenia od inštitúcie k inštitúcií bojujúc za reformu je načase upriamiť sa na ústavu.
As it stands, the US Constitution denies fundamental protections to victims of gender violence such as sexual assault, intimate partner violence and stalking. Specifically, the Fourteenth Amendment of the Constitution, which prohibits state governments from abusing its citizens, does not require state governments to intervene when private parties abuse its citizens. So what does that mean in real life? That means that when a woman calls the police from her home, afraid that an intruder may attack her, she is not entitled to the state's protection. Not only can the police fail to respond, but she will be left without any legal remedy if preventable harm occurs as a result.
V súčasností ústava USA odopiera základnú ochranu obetiam rodovo podmieneného násilia ako sexuálne napádanie, intímne násilie medzi partnermi a prenasledovanie. Konkrétne štrnásty dodatok ústavy, ktorý zakazuje vládam federálnych štátov zneužívať svojich občanov nevyžaduje, aby vlády zasiahli, keď občanov zneužívajú súkromné osoby. Čo to ale znamená v praxi? Znamená to, že keď nejaká žena z domu zavolá políciu, lebo sa bojí, že ju napadne votrelec, nemá právo na štátnu ochranu. Nielenže môže polícia neodpovedať, ale bude ponechaná bez právnej pomoci pokiaľ je následkom ublíženie, ktorému sa dalo zamedziť.
How can this be? It is because the state, theoretically, acts on behalf of all citizens collectively, not any one citizen individually. The resulting constitutional flaw directly contradicts international law, which requires nation-states to intervene and protect citizens against gender violence by private parties as a human right. Instead of requiring intervention, our Constitution leaves discretion -- discretion that states have used to discriminate systemically to deny countless victims any remedy.
Ako je to možné? Pretože štát, teoreticky, koná kolektívne za všetkých občanov a nielen za jednotlivého občana. Výsledná ústavná trhlina priamo popiera medzinárodný zákon, ktorý od krajín vyžaduje, aby zasiahli a chránili občanov pred rodovo podmieneným násilím spôsobeným súkromnými osobami ako ľudské právo. Namiesto toho, aby naša ústava vyžadovala zákrok, necháva štáty rozhodnúť. Túto voľnosť štáty použili na organizovanú diskrimináciu, na odoprenie riešenia nespočetným obetiam.
Unlike what you may have seen on "Law & Order: SVU," justice is rare for victims of gender violence. And even in those rare cases where law enforcement has chosen to act, victims have no rights during the resulting criminal process. You see, victims are not parties in a criminal case. Rather, they are witnesses; their bodies, evidence. The prosecution does not represent the interests of a victim. Rather, the prosecution represents the interests of the state. And the state has the discretion to dismiss criminal charges, enter lax plea deals and otherwise remove a victim's voice from the process, because again, a state theoretically represents the interests of all citizens collectively and not any one citizen individually.
Na rozdiel od toho, čo ste mohli vidieť v seriáli Zákon a poriadok: Špeciálna jednotka, spravodlivosti sa obete rodovo podmieneného násilia dočkávajú ojedinele. Aj vo výnimočných prípadoch, keď sa polícia rozhodne zasiahnuť, obete nemajú počas vyplývajúceho trestného procesu žiadne práva. Viete, obete nie sú účastníkmi trestného procesu. Sú skôr svedkovia, ich telá sú dôkazy. Obžaloba neprezentuje záujmy obete. Obžaloba skôr reprezentuje záujmy štátu. Štát má moc zamietnuť trestné udania, uzatvoriť dohodu s obhajobou a inak úplne vyňať hlas obete z procesu, pretože opäť, štát teoreticky reprezentuje kolektívne záujmy všetkých občanov a nie jednotlivého občana.
Despite this constitutional flaw, some victims of gender violence have found protections under federal Civil Rights statutes, such as Title IX. Title IX is not just about sports. Rather, it prohibits all forms of sex discrimination, including sexual violence and harassment within educational programs that accept federal funding. While initially targeting sex discrimination within admissions, Title IX has actually evolved over time to require educational institutions to intervene and address gender violence when committed by certain parties, such as when teachers, students or campus visitors commit sexual assault or harassment.
Napriek tejto ústavnej trhline našli niektoré obete rodovo podmieneného násilia ochranu pod federálnymi zákonmi občianskeho práva, ako je Článok IX. Článok IX nie je len o športe. Skôr zakazuje všetky formy rodovej diskriminácie, čo zahŕňa sexuálne násilie a obťažovanie v rámci vzdelávacích programov, ktoré čerpajú federálne dotácie. Aj keď jeho prvotným cieľom bola rodová diskriminácia na prijímacích skúškach, Článok IX sa v priebehu času vyvinul tak, že od vzdelávacích inštitúcií vyžaduje, aby zasiahli proti rodovo podmienenému násiliu spôsobenému istými účastníkmi, ako keď sa profesori, študenti, alebo návštevníci univerzity dopustia sexuálneho útoku alebo obťažovania.
So what this means is that through Title IX, those who seek access to education are protected against gender violence in a way that otherwise does not exist under the law. It is Title IX that requires educational institutions to take reports of gender violence seriously, or to suffer liability. And through campus-level proceedings, Title IX goes so far as to give victims equitable rights during the campus process, which means that victims can represent their own interests during proceedings, rather than relying on educational institutions to do so. And that's really important, because educational institutions have historically swept gender violence under the rug, much like our criminal justice system does today. So while Civil Rights protects some victims, we should want to protect all victims. Rather than going institution by institution, fighting for reform on campus, in the military, in the workplace, it's time to go to the Constitution and pass the Equal Rights Amendment.
Znamená to, že vďaka Článku IX tí, ktorí túžia po vzdelaní, sú chránení pred rodovo podmieneným násilím spôsobom, ktorý inak v zákone neexistuje. Článok IX od vzdelávacích inštitúcií vyžaduje, aby brali udania rodovo podmieneného násilia vážne alebo za to budú niesť zodpovednosť. Čo sa týka opatrení na univerzitnej pôde, Článok IX siaha až tak ďaleko, že dáva obetiam počas univerzitného procesu spravodlivé práva, čo znamená, že obete môžu počas pojednávaní zastávať vlastné záujmy, bez toho, aby sa pre to museli spoliehať na vzdelávacie inštitúcie. Je to veľmi dôležité, pretože vzdelávacie inštitúcie v minulosti zmietli rodovo podmienené násilie pod koberec, podobne ako náš systém trestného súdnictva v súčasnosti. Aj keď občiansky zákonník chráni niektoré obete, mali by sme chrániť všetky obete. Namiesto chodenia od inštitúcie po inštitúciu bojujúc za reformu na univerzitnej pôde, vo vojsku, na pracovisku, je čas upriamiť sa na ústavu a odsúhlasiť Ústavný dodatok o rovnoprávnosti.
Originally proposed in 1923, the Equal Rights Amendment would guarantee gender equality under the law, and much like Title IX on campus, that constitutional amendment could require states to intervene and address gender violence as a prohibitive form of sex discrimination. While the Equal Rights Amendment did not pass in the 1970s, it actually came within three states of doing so. And within the last year, at least one of those states has ratified the amendment, because we live in different political times. From the Women's March to the Me Too movement, we have the growing political will of the people necessary to create lasting, legal change.
Pôvodne navrhnutý v roku 1923, Ústavný dodatok o rovnoprávnosti by zákonne zaručil pohlavnú rovnosť a podobne ako Článok IX na univerzitnej pôde, by mohol tento ústavný dodatok od štátov vyžadovať, aby zasiahli voči rodovo podmienenému násiliu ako zakázanému spôsobu pohlavnej diskriminácie. Zatiaľ čo Ústavný dodatok o rovnoprávnosti neprešiel v 70. rokoch, v troch štátoch mal k tomu blízko. Za posledný rok aspoň jeden z týchto štátov ratifikoval tento dodatok, pretože žijeme v ťažkých politických časoch. Od Pochodu žien až po hnutie „Ja Tiež“ existuje u ľudí rastúca politická vôľa, ktorá je nevyhnutná na dosiahnutie trvalej zmeny v zákone.
So as a victims' rights attorney fighting to increase the prospect of justice for survivors across the country and as a survivor myself, I'm not here to say, "Time's Up." I'm here to say, "It's time." It's time for accountability to become the norm after gender violence. It's time to pass the Equal Rights Amendment, so that our legal system can become a system of justice, and #MeToo can finally become "no more."
Ako advokátka za práva obetí, bojujem za zvýšenie nároku na spravodlivosť pre obete v celej krajine a ako obeť sama, nie som tu, aby som povedala „Vypršal čas“. Som tu na to, aby som povedala „Je načase“. Je čas na to, aby sa niesť zodpovednosť za rodovo podmienené násilie stalo normou. Je načase schváliť Ústavný dodatok o rovnoprávnosti, aby sa náš právny systém stal spravodlivým a hnutie „Ja Tiež“ sa konečne mohlo zmeniť na „už nie“.
Thank you.
Ďakujem.
(Applause)
(potlesk)