The story starts: I was at a friend's house, and she had on her shelf a copy of the DSM manual, which is the manual of mental disorders. It lists every known mental disorder. And it used to be, back in the '50s, a very slim pamphlet. And then it got bigger and bigger and bigger, and now it's 886 pages long. And it lists currently 374 mental disorders.
Tento príbeh začína tak, že som bol u priateľky doma a ta mala na polici výtlačok manuálu DSM, čo je manuál psychických porúch. Je v ňom uvedená každá známa mentálna porucha. A kedysi, v 50-tych rokoch, to bola tenká brožúrka. Potom sa zväčšovala, zväčšovala, zväčšovala a teraz má 886 strán. Momentálne uvádza 374 psychických porúch.
So I was leafing through it, wondering if I had any mental disorders, and it turns out I've got 12.
Tak som si v tom listoval, zvedavý, či aj ja mám nejaké psychické poruchy a ukázalo sa, že ich mám 12.
(Laughter)
(smiech)
I've got generalized anxiety disorder, which is a given. I've got nightmare disorder, which is categorized if you have recurrent dreams of being pursued or declared a failure, and all my dreams involve people chasing me down the street going, "You're a failure!"
Mám všeobecnú úzkostnú poruchu, čo je jasné. Ďalej trpím nočnými morami, jednou z poruch ak máte opakované sny v ktorých ste prenasledovaní, alebo označení za neschopného -- a všetky moje sny obsahujú ľudí, ktorí ma naháňajú po ulici kričiac: "Nestojíš za nič."
(Laughter)
(Smiech)
I've got parent-child relational problems, which I blame my parents for.
Mám problémový vzťah dieťa-rodič, za ktorý viním svojich rodičov.
(Laughter)
(Smiech)
I'm kidding. I'm not kidding. I'm kidding. And I've got malingering. And I think it's actually quite rare to have both malingering and generalized anxiety disorder, because malingering tends to make me feel very anxious.
Vtipkujem. Nevtipkujem. Vtipkujem. Mám simulantstvo. Myslím, že je dosť vzácne simulovať a zároveň mať všeobecnú úzkostnú poruchu, pretože simulovanie vo mne zvykne vyvolať úzkostlivosť.
Anyway, I was looking through this book, wondering if I was much crazier than I thought I was, or maybe it's not a good idea to diagnose yourself with a mental disorder if you're not a trained professional, or maybe the psychiatry profession has a kind of strange desire to label what's essentially normal human behavior as a mental disorder. I didn't know which of these was true, but I thought it was kind of interesting, and I thought maybe I should meet a critic of psychiatry to get their view, which is how I ended up having lunch with the Scientologists.
Ale prezeral som si túto knihu, čudujúc sa, či som oveľa bláznivejší ako som si myslel, alebo či to nie je dobrý nápad diagnostikovať samého seba s mentálnymi poruchami ak nie ste trénovaný profesionál, alebo či má psychiatrická profesia čudnú túžbu označiť to, čo je v podstate normálne ľudské chovanie ako psychickú poruchu. Nevedel som čo z toho je pravda, ale myslel som, že to je zaujímave. Pomyslel som si, že by som sa mal stretnúť s kritikom psychiatrie kvôli jeho pohľadu. A tak som skončil na obede so scientológmi.
(Laughter)
It was a man called Brian, who runs a crack team of Scientologists who are determined to destroy psychiatry wherever it lies. They're called the CCHR. And I said to him, "Can you prove to me that psychiatry is a pseudo-science that can't be trusted?" And he said, "Yes, we can prove it to you." And I said, "How?" And he said, "We're going to introduce you to Tony." And I said, "Who's Tony?" And he said, "Tony's in Broadmoor." Now, Broadmoor is Broadmoor Hospital. It used to be known as the Broadmoor Asylum for the Criminally Insane. It's where they send the serial killers, and the people who can't help themselves. And I said to Brian, "Well, what did Tony do?" And he said, "Hardly anything. He beat someone up or something, and he decided to fake madness to get out of a prison sentence. But he faked it too well, and now he's stuck in Broadmoor and nobody will believe he's sane. Do you want us to try and get you into Broadmoor to meet Tony?" So I said, "Yes, please."
Bol to muž menom Brian, ktorý vedie zvláštny tím scientológov, ktorý sa zameriava na zničenie psychiatrie v každej podobe. Volajú sa CCHR. Povedal som mu: "Viete mi dokázať, že psychiatria je pseudoveda, ktorej sa nedá veriť?" A on povedal: "Áno, môžeme ti to dokázať." A ja." Ako?" On: "Predstavíme ťa Tonymu." Ja: "Kto je Tony?" On: "Tony je v Broadmoore." Broadmoorom sa myslí Broadmoorská nemocnica. Pred tým sa volala Broadmoorský útulok pre kriminálne šialených. Tam posielajú sériových vrahov a ľudí, ktorí si nevedia pomôcť. Pýtam sa Briana: "A čo spravil Tony?" On: "V podstate nič. Niekoho zbil, alebo také niečo, a rozhodol sa predstierať šialenstvo, aby sa dostal z väzenia. Ale predstieral to príliš dobre a teraz uviazol v Broadmoore a nikto neuverí, že je v poriadku. Chceš aby sme +ta skúsili dostať do Broadmooru na stretnutie s Tonym?" Tak som povedal "Áno prosím."
So I got the train to Broadmoor. I began to yawn uncontrollably around Kempton Park, which apparently is what dogs also do when anxious, they yawn uncontrollably. And we got to Broadmoor. And I got taken through gate after gate after gate after gate into the wellness center, which is where you get to meet the patients. It looks like a giant Hampton Inn. It's all peach and pine and calming colors. And the only bold colors are the reds of the panic buttons. And the patients started drifting in. And they were quite overweight and wearing sweatpants, and quite docile-looking. And Brian the Scientologist whispered to me, "They're medicated," which, to the Scientologists, is like the worst evil in the world, but I'm thinking it's probably a good idea.
Nasadol som na vlak do Broadmooor. Začal som nekontrolovane zívať niekde pri Kempton Park, čo je zjavne to čo robia aj psy keď sú úzkostné -- nekontrolovane zívajú. Až sme sa dostali do Broadmooru. Previedli ma cez bránu a ďalšiu bránu a ďalšiu a ďalšiu do wellness centra, kde sa môžete stretnúť s pacientmi. Vyzerá to ako veľký hotel Hampton Inn. Je to celé do oranžova, do zelena a v ukľudňujúcich farbách. Jediné výrazné farby sú červené poplašné tlačidlá. Začali sa dnu trúsiť pacienti. Mali dosť nadváhu, na sebe tepláky a vyzerali pomerne poslušne. Scientológ Brian mi pošepkal "Sú pod liekmi" čo je pre scientológov asi najväčšie zlo na svete, ale myslím, že je to asi dobrý nápad.
(Laughter)
(Smiech)
And then Brian said, "Here's Tony." And a man was walking in. And he wasn't overweight, he was in very good physical shape. And he wasn't wearing sweatpants, he was wearing a pinstripe suit. And he had his arm outstretched like someone out of The Apprentice. He looked like a man who wanted to wear an outfit that would convince me that he was very sane.
A potom Brian povedal "To je Tony." A vošiel muž. Nemal nadváhu, bol vo veľmi dobrej fyzickej kondícii. A nenosil tepláky, mal prúžkovaný oblek. Vystrel ruku ako kandidát zo šou "Šefka" (The Apprentice). Vyzeral ako muž, ktorý sa chcel obliecť aby ma presvedčil, že je úplne príčetný.
And he sat down. And I said, "So is it true that you faked your way in here?" And he said, "Yep. Yep. Absolutely. I beat someone up when I was 17. And I was in prison awaiting trial, and my cellmate said to me, 'You know what you have to do? Fake madness. Tell them you're mad, you'll get sent to some cushy hospital. Nurses will bring you pizzas, you'll have your own PlayStation.'" I said, "Well, how did you do it?" He said, "Well, I asked to see the prison psychiatrist. And I'd just seen a film called 'Crash,' in which people get sexual pleasure from crashing cars into walls. So I said to the psychiatrist, 'I get sexual pleasure from crashing cars into walls.'" And I said, "What else?" He said, "Oh, yeah. I told the psychiatrist that I wanted to watch women as they died, because it would make me feel more normal." I said, "Where'd you get that from?" He said, "Oh, from a biography of Ted Bundy that they had at the prison library."
Posadil sa. A vravím: "Takže je to pravda, že si sa sem dostal podvodom?" A on: "Hej, hej. Absolútne. Niekoho som zbil keď som mal 17. A bol som vo väzení, kde som čakal na proces a spoluväzeň mi povedal, 'Vieš čo musíš urobiť? Predstierať šialenstvo. Povedz im že si blázon. Pošlú ťa do nejakej príjemnej nemocnice. Sestričky ti budú nosiť pizzu. Budeš mať svoj Playstation.' " A ja: "A ako si to urobil?" On: "Požiadal som o väzenského psychiatra. A práve som videl film "Crash" v ktorom sa ľudia sexuálne uspokojujú búraním áut do stien. Tak som povedal psychiatrovi, Mám sexuálny pôžitok z búrania autom do stien." A ja: "A čo ďalej?" Pokračoval: "No hej. Povedal som psychiatrovi, že chcem sledovať ženy ako umierajú, pretože by som sa cítil normálnejší." Ja: "A to si mal skade?" On: "Hm, z biografie Teda Bundyho ktorú mali vo väzenskej knižnici."
Anyway, he faked madness too well, he said. And they didn't send him to some cushy hospital. They sent him to Broadmoor. And the minute he got there, said he took one look at the place, asked to see the psychiatrist, said, "There's been a terrible misunderstanding. I'm not mentally ill." I said, "How long have you been here for?" He said, "Well, if I'd just done my time in prison for the original crime, I'd have got five years. I've been in Broadmoor for 12 years."
Nuž, predstieral bláznovstvo príliš dobre, povedal. A neposlali ho do príjemnej nemocnice. Poslali ho do Broadmooru. A v okamihu ako sa tam dostal, povedal, že po prvom pohľade požiadal o stretnutie so psychiatrom: "Došlo k tragickému nedorozumeniu. Nie som mentálne chorý." Opýtal som sa: "A ako dlho si už tu?" On: "Nuž, keby som si odpykal môj trest za pôvodný zločin, dostal by som päť rokov. Som v Broadmoore už 12 rokov."
Tony said that it's a lot harder to convince people you're sane than it is to convince them you're crazy. He said, "I thought the best way to seem normal would be to talk to people normally about normal things like football or what's on TV. I subscribe to New Scientist, and recently they had an article about how the U.S. Army was training bumblebees to sniff out explosives. So I said to a nurse, 'Did you know that the U.S. Army is training bumblebees to sniff out explosives?' When I read my medical notes, I saw they'd written: 'Believes bees can sniff out explosives.'"
Tony povedal, že je oveľa ťažšie presvedčiť ľudí, že ste normálny, ako ich presvedčiť, že ste šialený. Povedal: "Myslel som, že najlepšie ako vyzerať normálny bude sa rozprávať s ľudmi normálne a o normálnych veciach ako futbal, alebo čo je v telke. Objednal som si časopis New Scientist, a nedávno tam bol článok ako americká armáda trénuje čmeliaky na vyhľadávanie výbušnín. Tak som povedal sestričke, 'Viete, že americká armáda trénuje čmeliaky na vyhľadávanie výbušnín?' Keď som si čítal moje lekárske záznamy, videl som čo napísali: 'Verí, že včely vedia vyňuchať výbušniny.'"
(Laughter)
Vravel: "Vieš, stále hľadajú
He said, "You know, they're always looking out for nonverbal clues to my mental state. But how do you sit in a sane way? How do you cross your legs in a sane way? It's just impossible." When Tony said that to me, I thought to myself, "Am I sitting like a journalist? Am I crossing my legs like a journalist?"
neverbálne náznaky o mojom duševnom stave. Ale ako sedieť normálnym spôsobom? Ako prekrížiš nohy normálnym spôsobom? Je to nemožné." A keď mi to Tony povedal, pomyslel som si, "Sedím práve ako novinár? Prekrížil som nohy ako novinár?"
He said, "You know, I've got the Stockwell Strangler on one side of me, and I've got the 'Tiptoe Through the Tulips' rapist on the other side of me. So I tend to stay in my room a lot because I find them quite frightening. And they take that as a sign of madness. They say it proves that I'm aloof and grandiose." So, only in Broadmoor would not wanting to hang out with serial killers be a sign of madness. Anyway, he seemed completely normal to me, but what did I know?
Povedal: "Vieš, mám na jednej strane Stockwellského škrtiča a znásilňovača 'podivína' na druhej. Takže som väčšinou vo svojej izbe, lebo ma dosť desia. A oni to berú ako znak bláznovstva. Vravia, že to potvrdzuje že som odťažitý a zveličujem." Takže len v Broadmoore je nevôľa tráviť čas so sériovými vrahmi znakom šialenstva. Nuž, pre mňa vyzeral úplne normálny, ale čo už ja viem? Keď som sa vrátil domov, napísal som jeho lekárovi, Anthony Madenovi.
And when I got home I emailed his clinician, Anthony Maden. I said, "What's the story?" And he said, "Yep. We accept that Tony faked madness to get out of a prison sentence, because his hallucinations -- that had seemed quite cliche to begin with -- just vanished the minute he got to Broadmoor. However, we have assessed him, and we've determined that what he is is a psychopath." And in fact, faking madness is exactly the kind of cunning and manipulative act of a psychopath. It's on the checklist: cunning, manipulative. So, faking your brain going wrong is evidence that your brain has gone wrong. And I spoke to other experts, and they said the pinstripe suit -- classic psychopath -- speaks to items one and two on the checklist: glibness, superficial charm and grandiose sense of self-worth. And I said, "Well, but why didn't he hang out with the other patients?" Classic psychopath -- it speaks to grandiosity and also lack of empathy. So all the things that had seemed most normal about Tony was evidence, according to his clinician, that he was mad in this new way. He was a psychopath.
Pýtam sa: "Tak aký je to príbeh?" A on: "Hej. Uznali sme, že Tony predstieral šialenstvo aby unikol väzenskému trestu lebo jeho halucinácie, ktoré boli pre začiatok dosť klišé, okamžite zmizli ako sa dostal do Broadmoor. Ale potom sme ho vyšetrili. A určili sme, že je vlastne psychopat." A vlastne, predstieranie šialenstva je presne ten druh rafinovaného a manipulatívneho chovania psychopata. Je to na zozname, rafinovaný a manipulatívny. Takže predstierať, že sa vám pokazil mozog, je dôkaz, že sa vám pokazil mozog. A hovoril som aj s inými expertmi a povedali, ten prúžkovaný oblek -- klasický psychopat. Pripomína to prvé položky na zozname -- výrečnosť, nadprirodzený šarm, velikašský pocit sebapreceňovania. Spýtal som sa: "A čo, že nechcel byť s inými pacientmi?" Klasický psychopat -- hovorí to o velikášstve a tiež nedostatku empatie. Takže všetky veci, ktoré vyzerali najviac normálne na Tonym boli dôkazom, podľa jeho lekára, že je šialený týmto novým spôsobom. Bol psychopat.
And his clinician said to me, "If you want to know more about psychopaths, you can go on a psychopath-spotting course run by Robert Hare, who invented the psychopath checklist." So I did. I went on a psychopath-spotting course, and I am now a certified -- and I have to say, extremely adept -- psychopath spotter.
A jeho lekár mi povedal, "Ak chcete vedieť viac o psychopatoch, môžete ísť do kurzu pozorovania psychopatie Roberta Hare, ktorý vymyslel kontrolný zoznam psychopatie." Tak som to urobil. Išiel som do kurzu pozorovania psychopatie a teraz som certifikovaný -- a musím povedať, že zbehlý -- pozorovateľ psychopatov.
So, here's the statistics: One in a hundred regular people is a psychopath. So there's 1,500 people in his room. Fifteen of you are psychopaths. Although that figure rises to four percent of CEOs and business leaders, so I think there's a very good chance there's about 30 or 40 psychopaths in this room. It could be carnage by the end of the night.
Takže štatistika: Jeden zo sto náhodných ľudí je psychopat. Tu je v miestnosti 1500 ľudí. 15 z vás sú psychopati. Aj keď toto číslo rastie na štyri percentá medzi CEO a podnikateľskými vodcami. Takže myslím, že je veľmi dobrá šanca že je tu 30 až 40 psychopatov v tejto miestnosti. Možno sa koncom večera dočkáme masakru.
(Laughter)
(Smiech)
Hare said the reason why is because capitalism at its most ruthless rewards psychopathic behavior -- the lack of empathy, the glibness, cunning, manipulative. In fact, capitalism, perhaps at its most remorseless, is a physical manifestation of psychopathy. It's like a form of psychopathy that's come down to affect us all. Hare said, "You know what? Forget about some guy at Broadmoor who may or may not have faked madness. Who cares? That's not a big story. The big story," he said, "is corporate psychopathy. You want to go and interview yourself some corporate psychopaths."
Hare povedal, že je to preto, že kapitalizmus vo svojej nemilosrdnosti odmeňuje psychopatické chovanie -- nedostatok empatie, výrečnosť, prefíkanosť, manipulatívnosť. V podstate kapitalizmus je tak neľútostný, že je fyzickým prejavom psychopatie. Je to ako forma psychopatie, ktorá nás všetkých ovplyvňuje. Hare mi povedal "Vieš čo? Zabudni na nejakého týpka v Broadmoore, ktorý možno predstieral šialenstvo. Koho to zaujíma? To nie je veľký príbeh. Veľký príbeh," povedal, "je korporátna psychopatia. Choď a vyspovedaj zopár korporátnych psychopatov."
So I gave it a try. I wrote to the Enron people. I said, "Could I come and interview you in prison, to find out it you're psychopaths?"
Tak som do toho išiel. Napísal som ľuďom z Enronu. Povedal som, "Môžem prísť a porozprávať sa vo väzení, aby som zistil či ste psychopati?"
(Laughter)
Neodpovedali.
And they didn't reply.
(Laughter)
Skúsil som to inak.
So I changed tack. I emailed "Chainsaw Al" Dunlap, the asset stripper from the 1990s. He would come into failing businesses and close down 30 percent of the workforce, just turn American towns into ghost towns. And I emailed him and I said, "I believe you may have a very special brain anomaly that makes you ... special, and interested in the predatory spirit, and fearless. Can I come and interview you about your special brain anomaly?" And he said, "Come on over!"
Napísal som "Chainsaw Al" Dunlapovi, optimalizátorovi zdrojov z 1990-tych rokov. Prichádzal do nefunkčných firiem a prepúšťal 30 percent pracovníkov, urobil z amerických miest mestá duchov. Napísal som mu a povedal, "Verím, že máte veľmi špeciálnu anomáliu mozgu ktorá vás robí špeciálnym s predátorským duchom a ste bez strachu. Môžem prísť a spraviť rozhovor o vašej špeciálnej mozgovej anomálii?" Odpovedal: "Prídi."
(Laughter)
So I went to Al Dunlap's grand Florida mansion. It was filled with sculptures of predatory animals. There were lions and tigers -- he was taking me through the garden -- there were falcons and eagles, he was saying, "Over there you've got sharks and --" he was saying this in a less effeminate way -- "You've got more sharks and you've got tigers." It was like Narnia.
Tak som išiel do Al Dunlapovho floridského sídla ktoré bolo naplnené sochami predátorských zvierat. Boli tam levy, tigre. Zobral ma do záhrady. Tam boli sokoly a orly. Vravel mi, "Tam sú žraloky." Povedal to trochu zženštilým spôsobom. "Ešte viac žralokov a ďalšie tigre." Bolo to ako Narnia.
(Laughter)
(Smiech)
And then we went into his kitchen. Now, Al Dunlap would be brought in to save failing companies, he'd close down 30 percent of the workforce. And he'd quite often fire people with a joke. Like, for instance, one famous story about him, somebody came up to him and said, "I've just bought myself a new car." And he said, "Well, you may have a new car, but I'll tell you what you don't have -- a job."
Potom sme šli do jeho kuchyne. Al Dunlap bol volaný aby zachránil krachujúce podniky. Rušil 30 percent pracovných miest. A často ľudí prepúšťal s vtipom. Napríklad, jedna slávna príhoda o ňom, niekto za ním prišiel a povedal, "Práve som si kúpil nové auto." A on na to, "Môžno máte nové auto, ale poviem vám čo nemáte, prácu."
So in his kitchen -- he was in there with his wife, Judy, and his bodyguard, Sean -- and I said, "You know how I said in my email that you might have a special brain anomaly that makes you special?" He said, "Yeah, it's an amazing theory, it's like Star Trek. You're going where no man has gone before." And I said, "Well --" (Clears throat)
Takže v kuchyni -- stál tam so svojou ženou Judy, a jeho bodyguardom Seanom -- a povedal som, "Viete, ako som povedal v e-maile" že môžete mať špeciálnu mozgovú anomáliu ktorá vás robí špeciálnym?" Odpovedal, "Hej, je to úžasná teória. Je to ako Star Trek. Idete tam, kam ešte žiadny človek pred tým nešiel." A povedal som, "Nuž niektorí psychológovia by povedali,
(Laughter)
Some psychologists might say that this makes you --" (Mumbles)
že to z vás robí ... " (Mrmle)
(Laughter)
(Smiech)
And he said, "What?" And I said, "A psychopath." And I said, "I've got a list of psychopathic traits in my pocket. Can I go through them with you?"
Opýtal sa: "Čo?" Dokončil som, "psychopata." Vravím, "Mám zo sebou vo vrecku zoznam psychopatických príznakov. Môžem ich s vami prejsť?"
And he looked intrigued despite himself, and he said, "Okay, go on." And I said, "Okay. Grandiose sense of self-worth." Which I have to say, would have been hard for him to deny, because he was standing under a giant oil painting of himself.
Vyzeral zaujato, napriek situácii a povedal: "Ok, poďme na to." Vravím: "Fajn, Velikášsky pocit seba ocenenia." Ktorý, musím povedať, by popieral len ťažko, lebo stál pod obrovskou olejomaľbou samého seba.
(Laughter)
(Smiech)
He said, "Well, you've got to believe in you!" And I said, "Manipulative." He said, "That's leadership."
Vraví: "Nuž, musíte v seba veriť!" Ja: "Manipulatívny." On: "To je vodcovstvo."
(Laughter)
And I said, "Shallow affect, an inability to experience a range of emotions." He said, "Who wants to be weighed down by some nonsense emotions?" So he was going down the psychopath checklist, basically turning it into "Who Moved My Cheese?"
Ja: "Plytký záujem: neschopnosť zažívať rozsah emócií." On: "Kto by chcel aby ho zaťažovali nejaké nezmyselné emócie?" Takže prechádzal psychopatický zoznam odbíjal ho ako zo sebamotivačnej príručky.
(Laughter)
(Smiech)
But I did notice something happening to me the day I was with Al Dunlap. Whenever he said anything to me that was kind of normal -- like he said "no" to juvenile delinquency, he said he got accepted into West Point, and they don't let delinquents in West Point. He said "no" to many short-term marital relationships. He's only ever been married twice. Admittedly, his first wife cited in her divorce papers that he once threatened her with a knife and said he always wondered what human flesh tasted like, but people say stupid things to each other in bad marriages in the heat of an argument, and his second marriage has lasted 41 years. So whenever he said anything to me that just seemed kind of non-psychopathic, I thought to myself, well I'm not going to put that in my book. And then I realized that becoming a psychopath spotter had kind of turned me a little bit psychopathic. Because I was desperate to shove him in a box marked "Psychopath." I was desperate to define him by his maddest edges.
Ale všimol som si, že sa so mnou niečo stalo za ten deň s Al Dunlapom. Keď mi povedal hocičo, čo bolo tak nejak normálne -- ako keď povedal že nebol delikvent v mladosti. Povedal, že ho prijali na West Point a na West Point neberú delikventov. Povedal, že nemal krátke manželské vzťahy. Bol ženatý len dvakrát. Pravda, jeho prvá žena uviedla v žiadosti o rozvod, že ju raz ohrozoval nožom a vravel, že ho vždy zaujímalo ako chutí ľudské mäso, ale ľudia si vravia hlúpe veci v zlom manželstve v zápale boja a jeho druhé manželstvo trvá 41 rokov. Takže keď povedal hocičo, čo vyzeralo trochu nepsychopaticky, pomyslel som si, nuž, toto do svojej knihy nedám. A vtedy som si uvedomil, že keď som sa stal pozorovateľom psychopatov, stal som sa sám trochu psychopatom. Lebo som ho zúfalo chcel zaradiť do škatuľky psychopata. Zúfalo som ho chcel zadefinovať čo najšialenejšími rysmi.
And I realized, my God -- this is what I've been doing for 20 years. It's what all journalists do. We travel across the world with our notepads in our hands, and we wait for the gems. And the gems are always the outermost aspects of our interviewee's personality. And we stitch them together like medieval monks, and we leave the normal stuff on the floor. And you know, this is a country that over-diagnoses certain mental disorders hugely. Childhood bipolar -- children as young as four are being labeled bipolar because they have temper tantrums, which scores them high on the bipolar checklist.
A uvedomil som si, preboha, to som robil 20 rokov. To robia všetci novinári. Cestujeme po celom svete, so svojimi notesmi v ruke a čakáme na drahokamy. A drahokamy sú vždy tie najodľahlejšie aspekty osobností ľudí ktorých spovedáme. Dávame ich dokopy ako stredovekí mnísi. Normálne veci nechávame na zemi. Toto je krajina, ktorá príliš diagnostikuje niektoré mentálne poruchy. Detská bipolárna porucha -- už štvorročné deti sú označované ako bipolárne, lebo majú náladové záchvaty, ktoré vysoko skórujú na zozname bipolarity.
When I got back to London, Tony phoned me. He said, "Why haven't you been returning my calls?" I said, "Well, they say that you're a psychopath." And he said, "I'm not a psychopath." He said, "You know what? One of the items on the checklist is lack of remorse, but another item on the checklist is cunning, manipulative. So when you say you feel remorse for your crime, they say, 'Typical of the psychopath to cunningly say he feels remorse when he doesn't.' It's like witchcraft, they turn everything upside-down." He said, "I've got a tribunal coming up. Will you come to it?" So I said okay.
Keď som sa vrátil do Londýna, volal mi Tony. Povedal: "Prečo si mi neodpovedal na telefonáty?" Vravím: "Nuž, povedali že si psychopat." A on: "Nie som psychopat." Pokračoval: "Vieš čo, jedna položka na zozname je nedostatok ľútosti, ale ďalšia je prefíkanosť, manipulatívnosť. Takže keď poviete, že cítite ľútosť za svoje zločiny, povedia, typický psychopat, premyslene vraví že cíti ľútosť, keď ju necíti. Je to ako bosoráctvo. Všetko postavia na hlavu." Dodal: "Mám onedlho posúdenie. Prídeš sa pozrieť?" Tak som súhlasil.
So I went to his tribunal. And after 14 years in Broadmoor, they let him go. They decided that he shouldn't be held indefinitely because he scores high on a checklist that might mean that he would have a greater than average chance of recidivism. So they let him go. And outside in the corridor he said to me, "You know what, Jon? Everyone's a bit psychopathic." He said, "You are, I am. Well, obviously I am." I said, "What are you going to do now?" He said, "I'm going to go to Belgium. There's a woman there that I fancy. But she's married, so I'm going to have to get her split up from her husband."
Prišiel som na jeho posúdenie. A po 14-tich rokov v Broadmoore ho pustili. Rozhodli, že by nemal byť držaný na neučito, lebo skóruje vysoko na zozname, a to môže znamenať, že bude mať nadpriemernú šancu recidívy. Tak ho pustili. A vonku na chodbe mi povedal, "Vieš čo, Jon? Každý je trochu psychopatický." Vravel: "Ty si, ja som. Nuž, ja zjavne som." A ja: "Čo budeš teraz robiť?" A on: "Pôjdem do Belgicka lebo je tam žena, ktorá sa mi páči. Ale je ženatá, tak ju budem musieť dostať od jej manžela."
(Laughter)
(Smiech)
Anyway, that was two years ago, and that's where my book ended. And for the last 20 months, everything was fine. Nothing bad happened. He was living with a girl outside London. He was, according to Brian the Scientologist, making up for lost time, which I know sounds ominous, but isn't necessarily ominous. Unfortunately, after 20 months, he did go back to jail for a month. He got into a "fracas" in a bar, he called it. Ended up going to jail for a month, which I know is bad, but at least a month implies that whatever the fracas was, it wasn't too bad.
Nuž, to bolo pred dvoma rokmi, a tým skončila moja kniha. A za posledných 20 mesiacov, všetko bolo v poriadku. Nič zlé sa nestalo. Žil s priateľkou pri Londýne. Podľa scientológa Briana, doháňal stratený čas -- viem, znie to zlovestne, ale nie je to nevyhnutne tak. Nanešťastie, po 20-tich mesiacoch, sa na mesiac vrátil do väzenia. Zaplietol sa do potýčky v bare, tak to nazval -- a dopadlo to mesiacom väzenia, čo viem, že je zlé, ale mesiac naznačuje, že akákoľvek ta bitka bola, nebolo to tak zlé.
And then he phoned me. And you know what, I think it's right that Tony is out. Because you shouldn't define people by their maddest edges. And what Tony is, is he's a semi-psychopath. He's a gray area in a world that doesn't like gray areas. But the gray areas are where you find the complexity. It's where you find the humanity, and it's where you find the truth. And Tony said to me, "Jon, could I buy you a drink in a bar? I just want to thank you for everything you've done for me." And I didn't go. What would you have done?
A potom mi zavolal. A viete čo, myslím, že je správne, že je Tony vonku. Lebo by sme nemali definovať ľudí podľa ich najbláznivejších čŕt. A Tony, Tony je polo-psychopat. Je šedá zóna vo svete, ktorý nemá rád šedé zóny. Ale šedé zóny sú kde nájdete komplexitu, kde nájdete ľudskosť a kde nájdete pravdu. Tony mi povedal, "Jon, môžem ťa pozvať na pohárik? Chcem ti len poďakovať za všetko čo si pre mňa urobil." Nešiel som. Čo by ste urobili vy?
Thank you.
Ďakujem.
(Applause)
(Potlesk)