"All I wanted was a much-deserved promotion, and he told me to 'Get up on the desk and spread 'em.'"
Chcela som iba zaslúžené povýšenie, a on mi povedal: „Vylez na stôl a roztiahni nohy.“
"All the men in my office wrote down on a piece of paper the sexual favors that I could do for them. All I had asked for was an office with a window."
„Všetci muži v mojej kancelárii napísali na papier sexuálne láskavosti, ktoré by som im mohla ponúknuť. Žiadala som iba kanceláriu s oknom.“
"I asked for his advice about how I could get a bill out of committee; he asked me if I brought my kneepads."
„Požiadala som o jeho radu o tom, ako by som mohla dostať návrh z výboru; on sa ma opýtal, či som si priniesla chrániče kolien.“
Those are just a few of the horrific stories that I heard from women over the last year, as I've been investigating workplace sexual harassment. And what I found out is that it's an epidemic across the world. It's a horrifying reality for millions of women, when all they want to do every day is go to work. Sexual harassment doesn't discriminate. You can wear a skirt, hospital scrubs, army fatigues. You can be young or old, married or single, black or white. You can be a Republican, a Democrat or an Independent. I heard from so many women: police officers, members of our military, financial assistants, actors, engineers, lawyers, bankers, accountants, teachers ... journalists. Sexual harassment, it turns out, is not about sex. It's about power, and about what somebody does to you to try and take away your power. And I'm here today to encourage you to know that you can take that power back.
To bolo zopár strašných príbehov, ktoré som počula od žien za posledný rok, keď som skúmala sexuálne obťažovanie na pracovisku. A zistila som, že je to epidémia zachvacujúca celý svet. Pre milióny žien je to desivá realita a pritom jediné, čo chcú každý deň robiť, je chodiť do práce. Sexuálne obťažovanie si nevyberá. Je jedno, či nosíte sukňu, nemocničný úbor, maskáče. Je jedno, či si mladá či stará, vydatá alebo slobodná, černoška alebo beloška. Možeš byť republikánka, demokratka alebo nezávislá. Kontaktovalo ma toľko žien: policajtky, členky armády, asistentky vo finančníctve, herečky, inžinierky, právničky, bankárky, účtovníčky, učiteľky... novinárky. Ako sa ukázalo, sexuálne obťažovanie nie je o sexe. Je o moci a o tom, čo vám niekto urobí, aby vám vašu moc zobral. A ja som tu dnes preto, aby ste vedeli, že tú moc si môžete vziať späť.
(Applause)
(potlesk)
On July 6, 2016, I jumped off a cliff all by myself. It was the scariest moment of my life; an excruciating choice to make. I fell into an abyss all alone, not knowing what would be below. But then, something miraculous started to happen. Thousands of women started reaching out to me to share their own stories of pain and agony and shame. They told me that I became their voice -- they were voiceless. And suddenly, I realized that even in the 21st century, every woman still has a story.
6. júla 2016 som to zažila na vlastnej koži. Bol to najstrašidelnejší moment môjho života; najťažšia voľba. Osamotená som spadla do prázdnoty nevediac, čo bude nasledovať. Ale potom sa začalo diať niečo zázračné. Tisícky žien ma začali kontaktovať, rozprávať svoje vlastné príbehy plné bolesti, agónie a hanby. Povedali mi, že som sa stala ich hlasom – boli nemé. A zrazu som si uvedomila, že aj v 21. storočí má stále každá žena svoj príbeh.
Like Joyce, a flight attendant supervisor whose boss, in meetings every day, would tell her about the porn that he'd watched the night before while drawing penises on his notepad. She went to complain. She was called "crazy" and fired. Like Joanne, Wall Street banker. Her male colleagues would call her that vile c-word every day. She complained -- labeled a troublemaker, never to do another Wall Street deal again. Like Elizabeth, an army officer. Her male subordinates would wave one-dollar bills in her face, and say, "Dance for me!" And when she went to complain to a major, he said, "What? Only one dollar? You're worth at least five or ten!"
Ako Joyce, vedúca letušiek, ktorej šéf jej na každodenných poradách rozprával o tom, aké porno včera pozeral, zatiaľ čo si do zošita kreslil penisy. Išla sa sťažovať. Nazvali ju „šialenou“ a vyhodili. Ako Joanne, bankárku na Wall Street. Jej mužskí kolegovia jej nadávali hnusným slovom na K každý deň. Sťažovala sa – označili ju za problémovú a už nikdy na Wall Street neurobila žiadny obchod. Ako Elizabeth, armádna dôstojníčka. Jej mužskí podriadení jej pred tvárou mávali jednodolárovkami a hovorili: „Zatancuj mi!“ A keď sa išla sťažovať nadriadenému, povedal: „Čože? Iba jeden dolár? Zaslúžila by si si aspoň päť alebo desať!“
After reading, replying to all and crying over all of these emails, I realized I had so much work to do. Here are the startling facts: one in three women -- that we know of -- have been sexually harassed in the workplace. Seventy-one percent of those incidences never get reported. Why? Because when women come forward, they're still called liars and troublemakers and demeaned and trashed and demoted and blacklisted and fired. Reporting sexual harassment can be, in many cases, career-ending. Of all the women that reached out to me, almost none are still today working in their chosen profession, and that is outrageous.
Po tom, čo som si maily prečítala, odpovedala na ne a plakala nad nimi, uvedomila som si, že mám pred sebou veľa práce. Tu sú znepokojujúce fakty: jedna z troch žien (o ktorých vieme) bola na pracovisku sexuálne obťažovaná. 71 % z tých incidentov nikdy nebolo nahlásených. Prečo? Pretože ak ženy oznámia obťažovanie, hovoria o nich, že sú klamárky a sú problémové, ponižujú ich a zhadzujú, degradujú ich a očierňujú a vyhodia. Oznámenie sexuálneho obťažovania znamená v mnohých prípadoch koniec kariéry. Zo všetkých žien, ktoré ma kontaktovali, skoro žiadna dnes nepracuje v profesii, ktorú si vybrala, a to je nehorázne.
I, too, was silent in the beginning. It happened to me at the end of my year as Miss America, when I was meeting with a very high-ranking TV executive in New York City. I thought he was helping me throughout the day, making a lot of phone calls. We went to dinner, and in the back seat of a car, he suddenly lunged on top of me and stuck his tongue down my throat. I didn't realize that to "get into the business" -- silly me -- he also intended to get into my pants. And just a week later, when I was in Los Angeles meeting with a high-ranking publicist, it happened again. Again, in a car. And he took my neck in his hand, and he shoved my head so hard into his crotch, I couldn't breathe. These are the events that suck the life out of all of your self-confidence. These are the events that, until recently, I didn't even call assault. And this is why we have so much work to do.
Ja som tiež na začiatku bola ticho. Stalo sa mi to na konci roka, keď som bola americkou miss, pri stretnutí s veľmi váženým televíznym riaditeľom v New York City. Myslela som si, že mi pomáhal, celý deň veľa telefonoval. Išli sme na večeru a na zadnom sedadle auta ma zrazu privalil a strčil mi jazyk do hrdla. Ja hlúpa som si neuvedomila, že „dostať sa do biznisu“ znamená aj dostať sa mi do nohavíc. A iba o týždeň neskôr, keď som sa stretla v Los Angeles s váženým novinárom, sa to stalo znovu. Znovu v aute. Chytil ma za krk a vopchal mi násilím hlavu do jeho rozkroku tak, že som nemohla dýchať. Toto sú udalosti, ktoré vám zo života vysajú všetku sebadôveru. Toto sú udalosti, ktoré som až donedávna ani nenazývala útokom. A to je dôvod, prečo máme pred sebou ešte veľa práce.
After my year as Miss America, I continued to meet a lot of well-known people, including Donald Trump. When this picture was taken in 1988, nobody could have ever predicted where we'd be today.
Po tom, čo som bola Miss America, stretávala som veľa slávnych ľudí, vrátane Donalda Trumpa. Keď vznikla táto fotografia v roku 1988, nikto nemohol predpovedať, kde budeme dnes.
(Laughter)
(smiech)
Me, fighting to end sexual harassment in the workplace; he, president of the United States in spite of it.
Ja, bojujúc za koniec sexuálneho obťažovania na pracovisku; on, prezident Spojených štátov navzdory tomu.
And shortly thereafter, I got my first gig in television news in Richmond, Virginia. Check out that confident smile with the bright pink jacket. Not so much the hair.
A krátko nato som sa prvýkrát objavila v televíznych novinách v Richmonde vo Virgínii. Všimnite si ten sebavedomý úsmev a jasnoružové sako. Tie vlasy až tak nie.
(Laughter)
(smiech)
I was working so hard to prove that blondes have a lot of brains. But ironically, one of the first stories I covered was the Anita Hill hearings in Washington, DC. And shortly thereafter, I, too, was sexually harassed in the workplace. I was covering a story in rural Virginia, and when we got back into the car, my cameraman started saying to me, wondering how much I had enjoyed when he touched my breasts when he put the microphone on me. And it went downhill from there. I was bracing myself against the passenger door -- this was before cellphones. I was petrified. I actually envisioned myself rolling outside of that door as the car was going 50 miles per hour like I'd seen in the movies, and wondering how much it would hurt.
Snažila som sa, aby som dokázala, že blondíny sú inteligentné. Iróniou bolo, že jednou z prvých reportáží, ktoré som robila, bol proces Anity Hill vo Washingtone DC. A krátko na to som tiež zažila sexuálne obťažovanie na pracovisku. Robila som reportáž na vidieku vo Virgínii a keď som sa vrátila naspäť do auta, kameraman sa ma začal vypytovať, ako sa mi páčilo, keď sa ma dotýkal na prsiach pritom, ako mi pripínal mikrofón. A odtiaľ to už šlo z kopca. Tlačila som sa na dvere spolujazdca – bolo to skôr, než boli mobily. Bola som ako skamenená. Vlastne som si sama seba predstavovala, ako sa kotúľam von z dverí za jazdy – auto išlo rýchlosťou 80 km/h – ako vo filmoch a rozmýšľala, ako by to asi bolelo.
When the story about Harvey Weinstein came to light -- one the most well-known movie moguls in all of Hollywood -- the allegations were horrific. But so many women came forward, and it made me realize what I had done meant something.
Keď sa na svetlo sveta dostal príbeh o Harveym Weinsteinovi – jednom z najznámejších filmových magnátov Hollywoodu – obvinenia boli strašné. Ale toľko žien nahlásilo obťažovanie, že som si uvedomila, že moja práca má zmysel.
(Applause)
(potlesk)
He had such a lame excuse. He said he was a product of the '60s and '70s, and that that was the culture then. Yeah, that was the culture then, and unfortunately, it still is. Why? Because of all the myths that are still associated with sexual harassment.
Prišiel s neuveriteľne úbohou výhovorkou. Povedal, že je produktom 60. a 70. rokov a vtedy bola taká doba. Áno, bola taká doba a nanešťastie stále je. Prečo? Kvôli všetkým tým mýtom, ktoré sú stále spájané so sexuálnym obťažovaním.
"Women should just take another job and find another career." Yeah, right. Tell that to the single mom working two jobs, trying to make ends meet, who's also being sexually harassed.
„Ženy si proste majú nájsť inú prácu a inú kariéru.“ To určite. Poraďte to slobodnej matke, čo má dve práce, snažiac sa to stíhať, ktorú tiež sexuálne obťažovali.
"Women -- they bring it on themselves." By the clothes that we wear and the makeup that we put on. Yeah, I guess those hoodies that Uber engineers wear in Silicon Valley are just so provocative.
„Ženy si to spôsobujú samé.“ Oblečením, aké nosíme, a mejkapom, ktorý používame. Áno, určite tie mikiny s kapucňami, čo nosia inžinierky z Uberu, sú také provokatívne.
"Women make it up." Yeah, because it's so fun and rewarding to be demeaned and taken down. I would know.
„Ženy si to vymýšľajú.“ Jasne, pretože je to taká zábava a zadosťučinenie byť ponížená a prepustená. Niečo o tom viem.
"Women bring these claims because they want to be famous and rich." Our own president said that. I bet Taylor Swift, one of the most well-known and richest singers in the world, didn't need more money or fame when she came forward with her groping case for one dollar. And I'm so glad she did.
„Ženy prichádzajú s týmito tvrdeniami, pretože chcú byť slávne a bohaté.“ Náš vlastný prezident to povedal. Stavím sa, že Taylor Swift, jedna z najznámejších a najbohatších speváčok na svete, nepotrebovala viac peňazí alebo slávy, keď zverejnila svoj príbeh o obchytkávaní za jeden dolár. Som tak rada, že to urobila.
Breaking news: the untold story about women and sexual harassment in the workplace: women just want a safe, welcoming and harass-free environment. That's it.
Mimoriadne správy: nevypovedaná pravda o ženách a sexuálnom obťažovaní na pracovisku: ženy chcú iba bezpečné, príjemné prostredie na prácu bez sexuálneho obťažovania. To je všetko.
(Applause)
(potlesk)
So how do we go about getting our power back? I have three solutions.
Takže ako môžeme získať svoju moc späť? Mám tri riešenia.
Number one: we need to turn bystanders and enablers into allies. Ninety-eight percent of United States corporations right now have sexual harassment training policies. Seventy percent have prevention programs. But still, overwhelmingly, bystanders and witnesses don't come forward. In 2016, the Harvard Business Review called it the "bystander effect." And yet -- remember 9/11. Millions of times we've heard, "If you see something, say something." Imagine how impactful that would be if we carried that through to bystanders in the workplace regarding sexual harassment -- to recognize and interrupt these incidences; to confront the perpetrators to their face; to help and protect the victims. This is my shout-out to men: we need you in this fight. And to women, too -- enablers to allies.
Číslo jeden: Potrebujeme okoloidúcich ľudí a svedkov obťažovania zmeniť na spojencov. 98 % spoločností v Spojených štátoch má predpisy proti obťažovaniu. 70 % má program prevencie. No napriek tomu veľmi veľa svedkov obťažovania zostane mlčať. V roku 2016 to v Harvard Business Review nazvali „efektom okoloidúceho“. A stále – spomeňte si na 11. september. Miliónkrát sme počuli: „Ak niečo uvidíte, povedzte niečo.“ Predstavte si, aký vplyv by malo, ak by sme to preniesli na prizerajúcich sa v práci v súvislosti so sexuálnym obťažovaním – rozpoznať a prerušiť tieto incidenty, zoči-voči konfrontovať páchateľov, pomôcť a chrániť obete. Toto je moja výzva mužom: potrebujeme vás v tomto boji. A ženám tiež: nech sa prizerajúci zmenia na spojencov.
Number two: change the laws. How many of you out there know whether or not you have a forced arbitration clause in your employment contract? Not a lot of hands. And if you don't know, you should, and here's why. TIME Magazine calls it, right there on the screen, "The teeny tiny little print in contracts that keeps sexual harassment claims unheard." Here's what it is. Forced arbitration takes away your Seventh Amendment right to an open jury process. It's secret. You don't get the same witnesses or depositions. In many cases, the company picks the arbitrator for you. There are no appeals, and only 20 percent of the time does the employee win. But again, it's secret, so nobody ever knows what happened to you. This is why I've been working so diligently on Capitol Hill in Washington, DC to change the laws. And here's what I tell the Senators: sexual harassment is apolitical. Before somebody harasses you, they don't ask you if you're a Republican or Democrat first. They just do it. And this is why we should all care.
Číslo dva: zmena zákonov. Koľkí z vás vedia, či je nútená rozhodcovská doložka súčasťou vašej pracovnej zmluvy? Nie veľa rúk sa zdvihlo. A ak to neviete, mali by ste a tu je dôvod. Časopis TIME to nazýva, máte to presne tam na obrazovke, „drobné písmenká na konci zmluvy“, ktoré neumožňujú obvinenia zo sexuálneho obťažovania reálne riešiť. Tu je vysvetlenie. Rozhodcovská doložka vám odoberá právo na verejný súdny proces. Je tajný. Nebudú tam svedkovia ako v bežnom procese. V mnohých prípadoch vám spoločnosť vyberie rozhodcu. Nie je možné sa odvolať a iba v 20 % prípadov zamestnanec vyhrá. Ale znovu, je to tajné, takže nikdy sa nikto nedozvie, čo sa vám stalo. Kvôli tomuto tak usilovne pracujem na Capitol Hill vo Washingtone, aby sa zmenili zákony. A toto hovorím senátorom: sexuálne obťažovanie je apolitické. Predtým, než vás niekto obťažuje, neopýta sa vás, či ste republikán alebo demokrat. Jednoducho to urobí. Kvôli tomu by sme sa o to všetci mali zaujímať.
Number three: be fierce. It starts when we stand tall, and we build that self-confidence. And we stand up and we speak up, and we tell the world what happened to us. I know it's scary, but let's do it for our kids. Let's stop this for the next generations. I know that I did it for my children. They were paramount in my decision-making about whether or not I would come forward. My beautiful children, my 12-year-old son, Christian, my 14-year-old daughter, Kaia. And boy, did I underestimate them.
Číslo tri: Nedajte sa. Pre začiatok, nebojme sa postaviť sa za svoj názor a vybujme si sebavedomie. Vstaneme a budeme hovoriť a povieme svetu, čo sa nám stalo. Viem, že máte obavy, ale urobme to pre naše deti. Zastavme to pre budúce generácie. Som si vedomá, že som to urobila pre svoje deti. Pri mojom rozhodovaní o tom, či prehovoriť, boli prvoradé. Moje krásne deti, môj 12-ročný syn Christian, moja 14-ročná dcéra Kaia. A verte mi, v tomto som ich podcenila.
The first day of school last year happened to be the day my resolution was announced, and I was so anxious about what they would face. My daughter came home from school and she said, "Mommy, so many people asked me what happened to you over the summer." Then she looked at me in the eyes and she said, "And mommy, I was so proud to say that you were my mom." And two weeks later, when she finally found the courage to stand up to two kids who had been making her life miserable, she came home to me and she said, "Mommy, I found the courage to do it because I saw you do it."
Prvý školský deň minulého roku bol zároveň dňom, kedy bol oznámený môj rozsudok – z toho, čomu budú musieť čeliť, som bola nervózna. Moja dcérka prišla domov zo školy a povedala: „Mami, veľa ľudí sa ma pýtalo na to, čo sa ti v lete stalo.“ Potom sa mi pozrela do očí a povedala: „A mami, bola som taká hrdá, že môžem povedať, že si moja mama.“ A o dva týždne neskôr, keď konečne našla odvahu postaviť sa dvom deckám, ktoré jej strpčovali život, prišla domov a povedala: „Mami, našla som na to odvahu, pretože som videla, ako si to urobila ty.“
(Applause)
(potlesk)
You see, giving the gift of courage is contagious. And I hope that my journey has inspired you, because right now, it's the tipping point. We are watching history happen. More and more women are coming forward and saying, "Enough is enough."
Vidíte? Dávať dar odvahy je nákazlivé. Dúfam, že vás moja cesta inšpirovala, pretože práve teraz nastal bod zvratu. Sme svedkami historického momentu. Čím ďalej, tým viac žien sa ozýva a hovorí: „Čo je veľa, to je veľa.“
(Applause)
(potlesk)
Here's my one last plea to companies. Let's hire back all those women whose careers were lost because of some random jerk. Because here's what I know about women: we will not longer be underestimated, intimidated or set back; we will not be silenced by the ways of the establishment or the relics of the past. No. We will stand up and speak up and have our voices heard. We will be the women we were meant to be. And above all, we will always be fierce.
Tu je moja posledná žiadosť adresovaná spoločnostiam. Najmime späť všetky ženy, ktorých kariéry boli stratené kvôli nejakému náhodnému hlupákovi. Pretože toto o ženách viem: nenecháme sa ďalej podceňovať, zastrašovať alebo brzdiť, nenecháme sa umlčať systémom alebo pozostatkami minulosti. Nie. Postavíme sa za svoj názor a za svoje práva a naše hlasy bude počuť. Budeme ženami, akými máme byť. A predovšetkým, nedáme sa.
Thank you.
Ďakujem.
(Applause)
(potlesk)