What I want to talk about today is one idea. It's an idea for a new kind of school, which turns on its head much of our conventional thinking about what schools are for and how they work. And it might just be coming to a neighborhood near you soon. Where it comes from is an organization called the Young Foundation, which, over many decades, has come up with many innovations in education, like the Open University and things like Extended Schools, Schools for Social Entrepreneurs, Summer Universities and the School of Everything.
Dnes chcem hovoriť o jednej myšlienke. Je to myšlienka nového typu škôl, ktorá obracia hore nohami veľa z nášho konvenčného myslenia ohľadom toho, na čo školy sú a ako fungujú. A čoskoro možno táto myšlienka príde aj do vášho susedstva. Pochádza z organizácie, ktorá sa volá podľa Michaela Younga, a ktorá počas mnohých desiatok rokov prišla s inováciami vo vzdelaní, ako The Open University projekt rozšírenia škôl, školy pre sociálno-prospešných podnikateľov, letné univerzity a škola všetkého.
And about five years ago, we asked what was the most important need for innovation in schooling here in the U.K. And we felt the most important priority was to bring together two sets of problems. One was large numbers of bored teenagers who just didn't like school, couldn't see any relationship between what they learned in school and future jobs. And employers who kept complaining that the kids coming out of school weren't actually ready for real work, didn't have the right attitudes and experience.
A asi pred piatimi rokmi sme sa spýtali, čo je najdôležitejšia potreba inovácie vo výuke tu vo Veľkej Británii. A mali sme pocit, že prioritou bolo spojiť dva okruhy problémov. Jedným boli vysoké čísla znudených tínedžerov, ktorí jednoducho nemali radi školu, a nevideli žiadnu súvislosť medzi tým, čo sa naučili v škole, a budúcim zamestnaním. A druhým boli zamestnávatelia, ktorí sa stále stažovali, že absolventi v skutočnosti neboli pripravení na reálnu prácu a nemali správne postoje a skúsenosti.
And so we try to ask: What kind of school would have the teenagers fighting to get in, not fighting to stay out? And after hundreds of conversations with teenagers and teachers and parents and employers and schools from Paraguay to Australia, and looking at some of the academic research, which showed the importance of what's now called non-cognitive skills -- the skills of motivation, resilience -- and that these are as important as the cognitive skills -- formal academic skills -- we came up with an answer, a very simple answer in a way, which we called the Studio School. And we called it a studio school to go back to the original idea of a studio in the Renaissance where work and learning are integrated. You work by learning, and you learn by working. And the design we came up with had the following characteristics.
A tak sme sa skúsili spýtať: aký typ školy by dosiahol, aby tínedžeri bojovali, aby sa do nej dostali, nie, aby sa jej vyhli? Po stovkách rozhovorov s tínedžermi a učiteľmi a rodičmi a zamestnávateľmi a školami od Paraguaja po Austráliu a po prezretí akademického výskumu, ktorý odhalil dôležitosť toho, čo dnes nazývame nekognitívne zručnosti- zručnosti motivácie, húževnatosti- a že tieto nekognitívne zručnosti sú rovnako dôležité ako kognitívne- formálne akademické zručnosti- sme prišli s odpoveďou, istým spôsobom veľmi jednoduchou odpoveďou, ktorú sme nazvali ateliérová škola. A nazvali sme ju ateliérová škola, aby sme sa vrátili k pôvodnej renesančnej myšlienke ateliérov, kde práca a učenie sú spojené. Pracujeme učením sa a učíme sa pracovaním. To, čo sme navrhli, malo nasledujúce vlastnosti.
First of all, we wanted small schools -- about 300, 400 pupils -- 14 to 19 year-olds, and critically, about 80 percent of the curriculum done not through sitting in classrooms, but through real-life, practical projects, working on commission to businesses, NGO's and others. That every pupil would have a coach, as well as teachers, who would have timetables much more like a work environment in a business. And all of this will be done within the public system, funded by public money, but independently run. And all at no extra cost, no selection, and allowing the pupils the route into university, even if many of them would want to become entrepreneurs and have manual jobs as well. Underlying it was some very simple ideas that large numbers of teenagers learn best by doing things, they learn best in teams and they learn best by doing things for real -- all the opposite of what mainstream schooling actually does.
Po prvé, chceli sme malé školy- okolo 300, 400 žiakov- 14 až 19-ročných, a hlavne, aby približne 80% učiva bolo realizovaných nie sedením v triedach, ale cez praktické projekty zo skutočného života, pracujúc na zákazku pre firmy, neziskové organizácie a ďalších. Každý žiak by mal inštruktora, ako aj učiteľov, ktorí by mali rozvrhy omnoho viac podobné tým vo firmách. A toto všetko vrámci verejného systému, financované z verejných zdrojov, ale vedené nezávisle. A všetko bez zvýšených nákladov, bez výberu, umožňujúc žiakom cestu na univerzitu, aj keď mnohí z nich by sa chceli stať podnikateľmi alebo manuálne pracovať. Základom boli niektoré veľmi jednoduché nápady, že veľké množstvo tínedžerov sa najlepšie učí robením vecí, najlepšie sa učí v tímoch a najlepšie sa učí robením reálnych vecí- pravý opak obvyklej výuky.
Now that was a nice idea, so we moved into the rapid prototyping phase. We tried it out, first in Luton -- famous for its airport and not much else, I fear -- and in Blackpool -- famous for its beaches and leisure. And what we found -- and we got quite a lot of things wrong and then improved them -- but we found that the young people loved it. They found it much more motivational, much more exciting than traditional education. And perhaps most important of all, two years later when the exam results came through, the pupils who had been put on these field trials who were in the lowest performing groups had jumped right to the top -- in fact, pretty much at the top decile of performance in terms of GCSE's, which is the British marking system.
No, myšlienka to bola dobrá, tak sme pokročili do rýchlej prototypovej fázy. Vyskúšali sme ju najskôr v Lutone, ktorý je známy svojím letiskom a obávam sa, že ničím iným, a v Blackpoole, ktorý je známy svojimi plážami a voľným časom. A zistili sme- v mnohých veciach sme sa zmýlili a vylepšili sme ich- ale zistili sme, že mladí našu myšlienku zbožňovali. Pokladali ju za omnoho motivujúcejšiu, omnoho vzrušujúcejšiu ako tradičné vzdelávanie. A možno najdôležitejšie je, že o dva roky, keď prišli výsledky skúšok, žiaci, ktorí sa zúčastnili tohto experimentu a ktorí boli v skupinách s najhorším výkonom sa ocitli priamo na vrchole- v skutočnosti takmer v najlepšej desatine výkonov z hľadiska GCSE, čo je britský systém známkovania.
Now not surprisingly, that influenced some people to think we were onto something. The minister of education down south in London described himself as a "big fan." And the business organizations thought we were onto something in terms of a way of preparing children much better for real-life work today. And indeed, the head of the Chambers of Commerce is now the chairman of the Studio Schools Trust and helping it, not just with big businesses, but small businesses all over the country.
Niet divu, že to presvedčilo niektorých ľudí, že sme niečomu na stope. Dole na juhu v Londýne sa minister školstva opísal ako "veľký fanúšik". A obchodné organizácie si mysleli, že sme niečomu na stope z hľadiska spôsobu omnoho lepšej prípravy detí na prácu v skutočnom živote v dnešnej dobe. A naozaj, predseda obchodnej asociácie je teraz predsedom nadácie ateliérových škôl a pomáha, nielen s veľkými spoločnosťami, ale aj s malými firmami po celej krajine.
We started with two schools. That's grown this year to about 10. And next year, we're expecting about 35 schools open across England, and another 40 areas want to have their own schools opening -- a pretty rapid spread of this idea. Interestingly, it's happened almost entirely without media coverage. It's happened almost entirely without big money behind it. It spread almost entirely through word of mouth, virally, across teachers, parents, people involved in education. And it spread because of the power of an idea -- so the very, very simple idea about turning education on its head and putting the things which were marginal, things like working in teams, doing practical projects, and putting them right at the heart of learning, rather than on the edges.
Začali sme s dvomi školami. Tento rok ich počet vzrástol na približne 10. A budúci rok očakávame, že v Anglicku otvoria okolo 35 škôl, a ďalších 40 oblastí chce tieto školy založiť- dosť rýchle šírenie tejto myšlienky. Zaujímavé je, že sa to stalo takmer úplne bez médií. Neboli za tým takmer žiadne veľké peniaze. Medzi učiteľmi, rodičmi a ľuďmi, ktorí sú zainteresovaní vo vzdelávaní, sa to rozšírilo takmer výhradne hovoreným slovom, virálne. A rozšírilo sa to kvôli sile nápadu- ten veľmi, veľmi jednoduchý nápad obrátiť vzdelávanie hore hlavou a dať veci, ktoré boli okrajové, veci ako tímová práca alebo robenie praktických projektov, do centra pozornosti namiesto na okraj.
Now there's a whole set of new schools opening up this autumn. This is one from Yorkshire where, in fact, my nephew, I hope, will be able to attend it. And this one is focused on creative and media industries. Other ones have a focus on health care, tourism, engineering and other fields.
Teraz na jeseň otvoria celú skupinu nových škôl. Toto je jedna v Yorkshire, kde dúfam bude chodiť môj synovec. A táto je zameraná na kreatívne a mediálne odvetvia. Iné sú zamerané na zdravotnú starostlivosť, cestovný ruch, inžinierstvo a iné oblasti.
We think we're onto something. It's not perfect yet, but we think this is one idea which can transform the lives of thousands, possibly millions, of teenagers who are really bored by schooling. It doesn't animate them. They're not like all of you who can sit in rows and hear things said to you for hour after hour. They want to do things, they want to get their hands dirty, they want education to be for real. And my hope is that some of you out there may be able to help us.
Myslíme si, že sme niečomu na stope. Zatiaľ to nie je bezchybné, ale myslíme si, že toto je jedna myšlienka, ktorá môže zmeniť životy tisícov, možno miliónov tínedžerov, ktorých vyučovanie naozaj nudí. Nenadchýňa ich. Oni nie sú ako vy, čo dokážete sedieť v radoch a počúvať, čo vám hovoria, hodinu za hodinou. Oni chcú robiť veci, chcú si zašpiniť ruky, chcú reálne vzdelávanie. A ja dúfam, že niektorí z vás by nám možno mohli pomôcť.
We feel we're on the beginning of a journey of experiment and improvement to turn the Studio School idea into something which is present, not as a universal answer for every child, but at least as an answer for some children in every part of the world. And I hope that a few of you at least can help us make that happen.
Máme pocit, že sme na začiatku cesty pokusu a pokroku, aby sme zmenili myšlienku ateliérových škôl na niečo, čo nie je univerzálnou odpoveďou pre každé dieťa, ale aspoň odpoveďou pre nejaké deti po celom svete. A dúfam, že aspoň niekoľko z vás nám to pomôže uskutočniť.
Thank you very much.
Ďakujem veľmi pekne.
(Applause)
(aplauz)