We do not invest in victims, we invest in survivors. And in ways both big and small, the narrative of the victim shapes the way we see women. You can't count what you don't see. And we don't invest in what's invisible to us. But this is the face of resilience.
Neinvestujeme do obetí, investujeme do tých, čo prežijú. A vo veľkých aj malých záležitostiach formuje rozprávanie obetí spôsob, akým vidíme ženy. Nemôžeme počítať to, čo nevidíme. A neinvestujeme do toho, čo je pre nás neviditeľné. Ale toto je tvár odolnosti.
Six years ago, I started writing about women entrepreneurs during and after conflict. I set out to write a compelling economic story, one that had great characters, that no one else was telling, and one that I thought mattered. And that turned out to be women.
Pred šiestimi rokmi som začala písať o ženách - podnikateľkách počas a po konflikte. Dala som si za cieľ napísať presvedčivý ekonomický príbeh, taký, ktorý by mal skvelé postavy, taký, ktorý nikto iný nerozpráva, a taký, o ktorom som si myslela, že má význam. A ten príbeh sa ukázal byť o ženách.
I had left ABC news and a career I loved at the age of 30 for business school, a path I knew almost nothing about. None of the women I had grown up with in Maryland had graduated from college, let alone considered business school. But they had hustled to feed their kids and pay their rent. And I saw from a young age that having a decent job and earning a good living made the biggest difference for families who were struggling.
V tridsiatke som opustila ABC News a kariéru, ktorú som milovala, kvôli biznis škole, ceste, o ktorej som takmer nič nevedela. Žiadna zo žien, s ktorými som v Marylande vyrastala, neukončila vysokú školu, niežeby uvažovala o biznis škole. Ale činili sa uživiť svoje deti a zaplatiť nájomné. Odmalička som videla, že mať obstojnú prácu a zarábať si na dobré živobitie, spravilo najväčší rozdiel pre rodiny, ktoré zápasili o prežitie.
So if you're going to talk about jobs, then you have to talk about entrepreneurs. And if you're talking about entrepreneurs in conflict and post-conflict settings, then you must talk about women, because they are the population you have left. Rwanda in the immediate aftermath of the genocide was 77 percent female. I want to introduce you to some of those entrepreneurs I've met and share with you some of what they've taught me over the years.
Takže ak ideme hovoriť o práci, tak musíme hovoriť o podnikateľoch. A ak hovoríme o podnikateľoch počas konfliktu a po konflikte, potom musíme hovoriť o ženách, pretože oni sú populáciou, ktorá zostala. V Rwande tvorili ženy bezprostredne po genocíde 77% populácie. Chcela by som vám predstaviť niektoré z podnikateliek, ktoré som stretla, a zdieľať s vami časť z toho, čo ma za tie roky naučili.
I went to Afghanistan in 2005 to work on a Financial Times piece, and there I met Kamila, a young women who told me she had just turned down a job with the international community that would have paid her nearly $2,000 a month -- an astronomical sum in that context. And she had turned it down, she said, because she was going to start her next business, an entrepreneurship consultancy that would teach business skills to men and women all around Afghanistan. Business, she said, was critical to her country's future. Because long after this round of internationals left, business would help keep her country peaceful and secure. And she said business was even more important for women because earning an income earned respect and money was power for women.
V roku 2005 som išla do Afganistanu pracovať na príspevku pre Financial Times a stretla som tam Kamilu, mladú ženu, ktorá mi povedala, že práve odmietla prácu v medzinárodnej komunite, ktorá by jej priniesla plat takmer $2000 mesačne - astronomickú sumu v tom kontexte. Povedala mi, že tú prácu odmietla, pretože sa išla pustiť do jej nového podnikania, konzultovania pre podnikateľov, ktoré by učilo mužov a ženy v celom Afganistane podnikateľským zručnostiam. Podnikanie, povedala, je kritické pre budúcnosť jej krajiny. Pretože dávno potom ako tí ľudia zo zahraničia odídu, podnikanie pomôže udržať jej krajinu bezpečnú a v mieri. A povedala, že podnikanie bolo ešte viac dôležité pre ženy, pretože prinášanie príjmu prináša rešpekt, a peniaze dávajú ženám vplyv.
So I was amazed. I mean here was a girl who had never lived in peace time who somehow had come to sound like a candidate from "The Apprentice." (Laughter) So I asked her, "How in the world do you know this much about business? Why are you so passionate?" She said, "Oh Gayle, this is actually my third business. My first business was a dressmaking business I started under the Taliban. And that was actually an excellent business, because we provided jobs for women all around our neighborhood. And that's really how I became an entrepreneur."
Bola som užasnutá. Bolo to dievča, ktoré nikdy nežilo v mieri, a ktoré znelo ako kandidát z "The Apprentice" (reality show). (Smiech) Tak som sa jej spýtala: "Ako je možné, že vieš toľko veľa o podnikaní? Prečo si taká zapálená?" Odpovedala: "Ach Gayle, toto je vlastne moje tretie podnikanie. Mojou prvou oblasťou bola výroba šiat, ktorú som začala počas vlády Talibanu. A to bol vlastne skvelý biznis, pretože poskytoval prácu ženám z celého okolia. A tak som sa v skutočnosti stala podnikateľkou."
Think about this: Here were girls who braved danger to become breadwinners during years in which they couldn't even be on their streets. And at a time of economic collapse when people sold baby dolls and shoe laces and windows and doors just to survive, these girls made the difference between survival and starvation for so many. I couldn't leave the story, and I couldn't leave the topic either, because everywhere I went I met more of these women who no one seemed to know about, or even wish to.
Rozmýšľajte o tom: boli to ženy, ktoré čelili nebezpečenstvu, aby sa stali živiteľkami rodiny počas rokov, keď ani nemohli byť v uliciach. A v čase ekonomického kolapsu, keď ľudia predávali detské bábiky a šnúrky do topánok a okná a dvere, len aby prežili, tieto ženy dosiahli rozdiel medzi prežitím a hladovaním pre tak veľa ľudí. Nemohla som ten príbeh a tú tému nechať tak, pretože všade, kam som išla, som stretla viac takýchto žien, o ktorých zdanlivo nikto nevedel alebo ani nechcel vedieť.
I went on to Bosnia, and early on in my interviews I met with an IMF official who said, "You know, Gayle, I don't think we actually have women in business in Bosnia, but there is a lady selling cheese nearby on the side of the road. So maybe you could interview her." So I went out reporting and within a day I met Narcisa Kavazovic who at that point was opening a new factory on the war's former front lines in Sarajevo. She had started her business squatting in an abandoned garage, sewing sheets and pillow cases she would take to markets all around the city so that she could support the 12 or 13 family members who were counting on her for survival. By the time we met, she had 20 employees, most of them women, who were sending their boys and their girls to school. And she was just the start. I met women running essential oils businesses, wineries and even the country's largest advertising agency.
Išla som do Bosny a na začiatku mojich rozhovorov som sa stretla s predstaviteľom MMF, ktorý povedal: "Vieš Gayle, nemyslím si, že naozaj máme ženy - podnikateľky v Bosne, ale je tu žena, ktorá neďaleko na kraji cesty predáva syr. Možno by si mohla urobiť rozhovor s ňou." Tak som išla do terénu a v ten deň som stretla Narcisu Kavazovic, ktorá v tom čase otvárala novú továreň na bývalej frontovej línii v Sarajeve. Svoj biznis začala ako squaterka v opustenej garáži šitím posteľnej bielizne, ktorú brávala na trhy po celom meste, aby mohla uživiť 12 alebo 13 členov rodiny, ktorí sa na ňu spoliehali. V čase keď sme sa stretli, mala 20 zamestnancov, väčšinou ženy, ktoré posielali svojich chlapcov a dievčatá do škôl. A to bol len začiatok. Stretla som ženy, ktoré viedli podnikanie s éterickými olejmi, výrobne vína a dokonca aj najväčšiu reklamnú agentúru v krajine.
So these stories together became the Herald Tribune business cover. And when this story posted, I ran to my computer to send it to the IMF official. And I said, "Just in case you're looking for entrepreneurs to feature at your next investment conference, here are a couple of women."
Takže tieto príbehy sa spolu stali titulkou biznis časti Herald Tribune. A keď bol článok publikovaný, bežala som k počítaču - poslať ho tomu predstaviteľovi MMF. A povedala som mu: "V prípade, že hľadáte podnikateľov, ktorí by vystúpili na vašej nasledujúcej investičnej konferencii, tu nájdete niekoľko žien."
(Applause)
(Potlesk)
But think about this. The IMF official is hardly the only person to automatically file women under micro. The biases, whether intentional or otherwise, are pervasive, and so are the misleading mental images. If you see the word "microfinance," what comes to mind? Most people say women. And if you see the word "entrepreneur," most people think men. Why is that? Because we aim low and we think small when it comes to women.
Ale rozmýšľajte o tomto. Ten predstaviteľ MMF je ťažko jediným človekom, ktorý automaticky zaradí ženy pod "mikro". Predsudky, či už úmyselné alebo nie, sú všadeprítomné, takisto ako aj scestné mentálne obrazy. Keď vidíte slovo "mikropôžičky", čo vám napadne? Väčšina ľudí povie ženy. A keď vidíte slovo "podnikateľ", väčšina ľudí myslí mužov. Prečo je to tak? Pretože si dávame nízke ciele a myslíme v malom, pokiaľ ide o ženy.
Microfinance is an incredibly powerful tool that leads to self-sufficiency and self-respect, but we must move beyond micro-hopes and micro-ambitions for women, because they have so much greater hopes for themselves. They want to move from micro to medium and beyond. And in many places, they're there. In the U.S., women-owned businesses will create five and a half million new jobs by 2018. In South Korea and Indonesia, women own nearly half a million firms. China, women run 20 percent of all small businesses. And in the developing world overall, That figure is 40 to 50 percent.
Mikropôžičky sú neuveriteľne silný nástroj, ktorý vedie k samostatnosti a sebaúcte, ale musíme prekročiť rámec mikro-túžob a mikro-ambícií pre ženy, pretože ony samy majú pre seba omnoho väčšie túžby. Chcú sa presunúť z mikro na stredné a ďalej. A na mnohých miestach tam sú. V USA vytvoria firmy vlastnené ženami do roku 2018 päť a pol milióna nových pracovných miest. V Južnej Kórei a Indonézii vlastnia ženy takmer pol milióna firiem. V Číne ženy vedú 20% drobných firiem. A celkovo v rozvojom svete je to číslo od 40 do 50%.
Nearly everywhere I go, I meet incredibly interesting entrepreneurs who are seeking access to finance, access to markets and established business networks. They are often ignored because they're harder to help. It is much riskier to give a 50,000 dollar loan than it is to give a 500 dollar loan. And as the World Bank recently noted, women are stuck in a productivity trap. Those in small businesses can't get the capital they need to expand and those in microbusiness can't grow out of them.
Takmer všade, kam idem, stretávam neuveriteľne zaujímavých podnikateľov, ktorí hľadajú prístup k financiám, zákazníkom a zabehnutým podnikateľským sieťam. Často sú ignorovaní, pretože sa im ťažšie pomáha. Je oveľa riskantnejšie dať požičku 50 000 dolárov ako dať požičku 500 dolárov. A ako Svetová banka nedávno poznamenala, ženy sú zaseknuté v "pasci produktivity". Tie v malých biznisoch nemôžu získať kapitál, ktorý potrebujú na expanziu, a tie v mikrobiznisoch nemôžu z nich rásť.
Recently I was at the State Department in Washington and I met an incredibly passionate entrepreneur from Ghana. She sells chocolates. And she had come to Washington, not seeking a handout and not seeking a microloan. She had come seeking serious investment dollars so that she could build the factory and buy the equipment she needs to export her chocolates to Africa, Europe, the Middle East and far beyond -- capital that would help her to employ more than the 20 people that she already has working for her, and capital that would fuel her own country's economic climb.
Nedávno som bola na Ministerstve zahraničných vecí vo Washingtone a stretla som sa s neuveriteľne nadšenou podnikateľkou z Ghany. Predáva čokolády. A do Washingtonu prišla nie pre dar alebo mikropôžičku. Prišla získať skutočné dolárové investície, aby mohla postaviť továreň a kúpiť zariadenie, ktoré potrebuje na export jej čokolád do Afriky, Európy, na Blízky východ a oveľa ďalej - kapitál, ktorý by jej pomohol zamestnávať viac ako tých 20 ľudí, ktorí už dnes pre ňu pracujú, kapitál, ktorý by podporoval ekonomický rast jej vlastnej krajiny.
The great news is we already know what works. Theory and empirical evidence Have already taught us. We don't need to invent solutions because we have them -- cash flow loans based in income rather than assets, loans that use secure contracts rather than collateral, because women often don't own land. And Kiva.org, the microlender, is actually now experimenting with crowdsourcing small and medium sized loans. And that's just to start.
Dobrá správa je, že už vieme, čo funguje. Teórie a praktické skúsenosti nás to už naučili. Nepotrebujeme nájsť riešenia, pretože ich už máme - cash flow pôžičky založené na príjmoch skôr ako na majetku, pôžičky, ktoré používajú bezpečné kontrakty skôr ako záruky, pretože ženy často nevlastnia pôdu. A systém mikropôžičiek Kiva.org práve teraz experimentuje s crowdsourcingom malých a stredne veľkých pôžičiek. A to je len začiatok.
Recently it has become very much in fashion to call women "the emerging market of the emerging market." I think that is terrific. You know why? Because -- and I say this as somebody who worked in finance -- 500 billion dollars at least has gone into the emerging markets in the past decade. Because investors saw the potential for return at a time of slowing economic growth, and so they created financial products and financial innovation tailored to the emerging markets.
Nedávno začalo byť v móde označovať ženy "rozvíjajúcim sa trhom rozvíjajúcich sa trhov." Myslím si, že je to skvelé. Viete prečo? Pretože - a to hovorím ako niekto, kto pracoval s financiami - najmenej 500 miliárd dolárov išlo v poslednom desaťročí do rozvíjajúcich sa trhov. Pretože investori videli potenciál návratu v časoch spomaľujúceho sa ekonomického rastu a tak vytvorili finančné produkty a finančné inovácie šité na mieru rozvíjajúcim sa trhom.
How wonderful would it be if we were prepared to replace all of our lofty words with our wallets and invest 500 billion dollars unleashing women's economic potential? Just think of the benefits when it comes to jobs, productivity, employment, child nutrition, maternal mortality, literacy and much, much more. Because, as the World Economic Forum noted, smaller gender gaps are directly correlated with increased economic competitiveness. And not one country in all the world has eliminated its economic participation gap -- not one.
Aké skvelé by bolo, keby sme boli pripravení nahradiť všetky naše vznešené slová našimi peňaženkami a investovať 500 miliárd dolárov, aby sa uvoľnil ekonomický potenciál žien? Len sa zamyslite nad prínosmi, čo sa týka pracovných miest, produktivity, zamestnanosti, výživy detí, úmrtí rodičiek, gramotnosti a oveľa, oveľa viac. Pretože, ako Svetové ekonomické fórum poznamenalo, menšie rozdiely medzi pohlaviami sú priamoúmerné zvýšenej ekonomickej konkurencieschopnosti. A žiadna krajina vo svete zatiaľ neeliminovala rozdiel v ekonomickej participácii - žiadna.
So the great news is this is an incredible opportunity. We have so much room to grow. So you see, this is not about doing good, this is about global growth and global employment. It is about how we invest and it's about how we see women. And women can no longer be both half the population and a special interest group.
Takže skvelá správa je, že toto je úzašná príležitosť. Máme toľko veľa priestoru na rast. Takže vidíte, že toto nie je o robení dobra, toto je o globálnom raste a globálnej zamestnanosti. Je to o tom, ako investujeme a o tom, ako vidíme ženy. A ženy už viac nemôžu byť aj polovicou populácie aj špeciálnou záujmovou skupinou.
(Applause)
(Potlesk)
Oftentimes I get into very interesting discussions with reporters who say to me, "Gayle, these are great stories, but you're really writing about the exceptions." Now that makes me pause for just a couple reasons. First of all, for exceptions, there are a lot of them and they're important. Secondly, when we talk about men who are succeeding, we rightly consider them icons or pioneers or innovators to be emulated. And when we talk about women, they are either exceptions to be dismissed or aberrations to be ignored. And finally, there is no society anywhere in all the world that is not changed except by its most exceptional. So why wouldn't we celebrate and elevate these change makers and job creators rather than overlook them?
Často sa dostávam do veľmi zaujímavých diskusií s reportérmi, ktorí mi hovoria: "Gayle, toto sú skvelé príbehy, ale ty vlastne píšeš o výnimkách." Toto ma prinúti zastaviť sa kvôli niekoľkým dôvodom. Predovšetkým, ak by išlo o výnimky, je ich veľa a sú dôležité. Po druhé, keď sa bavíme o mužoch, ktorí uspeli, právom ich považujeme za idoly, priekopníkov alebo inovátorov, ktorých by sme mali nasledovať. A keď sa bavíme o ženách, sú buď výnimkami, ktoré by sme nemali brať do úvahy, alebo anomáliami, ktoré by sme mali ignorovať. A napokon, vo svete nie je žiadna spoločnosť, ktorá nie je zmenená bez tých najvýnimočnejších. Takže prečo by sme radšej neoslavovali a nevyzdvihovali týchto ľudí, ktorí robia zmeny a vytvárajú pracovné miesta, ako ich prehliadali?
This topic of resilience is very personal to me and in many ways has shaped my life. My mom was a single mom who worked at the phone company during the day and sold Tupperware at night so that I could have every opportunity possible. We shopped double coupons and layaway and consignment stores, and when she got sick with stage four breast cancer and could no longer work, we even applied for food stamps. And when I would feel sorry for myself as nine or 10 year-old girls do, she would say to me, "My dear, on a scale of major world tragedies, yours is not a three."
Táto téma odolnosti je pre mňa veľmi osobná a mnohými spôsobmi formovala môj život. Moja mama bola slobodná matka, ktorá cez deň pracovala v telekomunikačnej spoločnosti a v noci predávala Tupperware (plastové nádoby), aby som ja mala všetky možnosti. Nakupovali sme s dvojitými kupónmi, na splátky a v second handoch a keď ochorela na štvrtú fázu rakoviny prsníka a už nemohla pracovať, uchádzali sme sa aj o potravinové poukážky. A keď som sa ľutovala, ako sa deväť či desaťročné dievčatá ľutujú, hovorievala mi: "Moja drahá, na škále hlavných tragédií vo svete tvoja nie je ani tri."
(Laughter)
(Smiech)
And when I was applying to business school and felt certain I couldn't do it and nobody I knew had done it, I went to my aunt who survived years of beatings at the hand of her husband and escaped a marriage of abuse with only her dignity intact. And she told me, "Never import other people's limitations."
A keď som si podala žiadosť na biznis školu a bola som si istá, že to nezvládnem, a že nikto, koho som poznala, to nedokázal, išla som za mojou tetou, ktorá prežila roky bitiek od jej muža a utiekla z manželstva plného týrania iba s jej nedotknutou hrdosťou. A ona mi povedala: "Nikdy neber do úvahy limity ostatných ľudí."
And when I complained to my grandmother, a World War II veteran who worked in film for 50 years and who supported me from the age of 13, that I was terrified that if I turned down a plum assignment at ABC for a fellowship overseas, I would never ever, ever find another job, she said, "Kiddo, I'm going to tell you two things. First of all, no one turns down a Fulbright, and secondly, McDonald's is always hiring." (Laughter) "You will find a job. Take the leap."
A keď som sa sťažovala mojej starej mame, veteránke druhej svetovej vojny, ktorá pracovala 50 rokov vo filme, a ktorá ma podporovala od mojich trinástich rokov, že som bola vystrašená, že ak by som odmietla vysnívané zamestnanie v ABC kvôli výskumnému štipendiu v zámorí, nikdy v živote by som nenašla prácu, povedala: "Dievčatko, poviem ti dve veci. Predovšetkým, nikto neodmieta Fulbrightovo štipendium a po druhé, McDonald's robí nábor vždy." (Smiech) "Prácu si nájdeš. Urob ten veľký krok."
The women in my family are not exceptions. The women in this room and watching in L.A. and all around the world are not exceptions. We are not a special interest group. We are the majority. And for far too long, we have underestimated ourselves and been undervalued by others. It is time for us to aim higher when it comes to women, to invest more and to deploy our dollars to benefit women all around the world.
Ženy v mojej rodine nie sú výnimkami. Ženy v tejto miestnosti v L.A. a po celom svete nie sú výnimkami. My nie sme špeciálna záujmová skupina. My sme väčšina. A príliš dlho sme samy seba podceňovali a boli sme nedocenené ostatnými. Je čas dať si vyššie ciele, čo sa týka žien, viac investovať a rozmiestniť naše doláre tak, aby z toho profitovali ženy po celom svete.
We can make a difference, and make a difference, not just for women, but for a global economy that desperately needs their contributions. Together we can make certain that the so-called exceptions begin to rule. When we change the way we see ourselves, others will follow. And it is time for all of us to think bigger.
Môžeme spraviť rozdiel, spraviť rozdiel nielen pre ženy, ale pre globálnu ekonomiku, ktorá zúfalo potrebuje ich prínos. Spolu môžeme zabezpečiť, že takzvané výnimky sa stanú pravidlom. Keď zmeníme spôsob, akým vidíme samy seba, ostatní nás budú nasledovať. A je čas pre nás všetkých myslieť vo väčšom.
Thank you very much.
Ďakujem veľmi pekne!
(Applause)
(Potlesk)