I'm Ellen and I'm totally obsessed with food. But I didn't start out obsessed with food. I started out obsessed with global security policy, because I lived in New York during 9/11 and it was a very relevant thing. I got from global security policy to food because I realized when I'm hungry, I'm really pissed off, and I'm assuming the rest of the world is too. Especially if you and your kids are hungry and your neighbor's kids are hungry and your whole neighborhood is hungry. And actually, it looks like the areas of the world that are hungry are also the areas of the world that are pretty insecure.
Ja som Ellen a som úplne posadnutá jedlom. Ale nezačínala som ako posadnutá jedlom. Začínala som posadnutá globálnou bezpečnostnou politikou, pretože som žila v New Yorku počas udalosti z 9/11, a vtedy to bola veľmi vážna záležitosť. A dostala som sa od globálnej bezpečnostnej politiky k potravinovej, pretože som si uvedomila, že keď mám hlad, tak som naozaj naštvaná. A predpokladám, že zvyšok sveta je tiež. Obzvlášť ak ste hladný a Vaše deti sú hladné, a deti Vášho suseda sú hladné a každý vo Vašom okolí má hlad, tak ste pekne naštvaný. A skutočne, div sa svetu, vyzerá to tak, že tie oblasti sveta, ktoré trpia hladom,
So I took a job at the United Nations World Food Programme
sú tiež oblasti sveta, ktoré sú do istej miery riskantné.
as a way to try to address these security issues through food security issues. There, I came across what I think is the most brilliant of their programs. It's called School Feeding and it's a really simple idea to get in the middle of the cycle of poverty and hunger that continues for a lot of people around the world, and stop it. A free school meal gets kids into school, which is education, the first step out of poverty, but it also gives them the micronutrients and the macronutrients they need to develop mentally and physically.
Tak som prijala prácu v Svetovom potravinárskom programe OSN, ako príležitosť pokúsiť sa vyriešiť tieto otázky bezpečnosti skrz problémy potravinovej bezpečnosti. A zatiaľ čo som tam bola, narazila som na to, čo si myslím, že je jeden z ich najskvelejších programov. Je nazvaný Školské stravovanie, a je to naozaj jednoduchý nápad, ako sa viac menej dostať doprostred kruhu chudoby a hladu, ktorý sa stále týka veľa ľudí po celom svete, a ukončiť ho. Poskytovaním jedla deťom v škole zadarmo, tým ich dostaneme do školy, kde sa im dostane vzdelania, čo je prvý krok z chudoby. Ale tiež im to dá potrebné mikro a makro živiny, aby sa skutočne vyvinuli ako psychicky, tak i fyzicky.
While I was working at the UN, I met this girl. Her name is Lauren Bush. And she had this really awesome idea to sell the bag, called the "Feed Bag" -- which is really beautifully ironic because you can strap on the Feed Bag. But each bag we'd sell would provide a year's worth of school meals for one kid. It's so simple, and we thought, OK, it costs between 20 and 50 bucks to provide school feeding for a year. We could sell these bags and raise a ton of money and awareness for the World Food Programme. But at the UN, sometimes things move slowly and they basically said no. And we thought, this is such a good idea, it's going to raise so much money. So we said screw it, we'll start our own company, which we did, three years ago. That was my first dream, to start this company called FEED, and here's a screenshot of our website. We did a bag for Haiti just a month after the earthquake to provide school meals for kids in Haiti. So FEED's doing great. We've so far provided 55 million meals to kids around the world by selling now 550,000 bags, a ton of bags, a lot of bags.
Zatiaľ čo som pracovala pre OSN, stretla som jedno dievča. Jej meno je Lauren Bush. A mala taký naozaj úžasný nápad, predávať tašku s názvom "Nakŕmte Batoh" -- čo je naozaj krásne ironické, pretože si ten "Nakŕmte batoh" môžete nasadiť. Ale každý predaný batoh by poskytol financie na školské jedlo pre jedno dieťa na jeden rok. Je to tak jednoduché, a mysleli sme si, viete, okay, stojí to medzi 20-timi až 50-timi dolármi zabezpečiť stravovanie v škole na jeden rok. Mohli sme predávať tieto tašky a získať kopec peňazí a kopec povedomia pre Svetový potravinový program. Ale samozrejme, to viete, v OSN sa niekedy veci hýbu pomaly, a v podstate povedali, že nie. A mysleli sme si, bože, je to taký dobrý nápad a nazbieralo by sa tým toľko peňazí. Tak sme si povedali, kašľať na to, založíme si vlastnú spoločnosti, čo sme aj spravili pred troma rokmi. Takže to bol taký môj prvý sen, založiť túto spoločnosť s názvom FEED. A tu je screenshot z našej webovej stránky. Urobili sme tento batoh pre Haiti, a uviedli sme ho na trh len mesiac po zemetrasení, aby sme zabezpečili školské stravovanie deťom na Haiti. Takže FEED si vedie skvelo. Zatiaľ sme poskytli 55 miliónov jedál deťom po celom svete predaním 555.000 tašiek, spústa tašiek, veľa tašiek.
All this time you're really -- hunger is a hard thing to think about, because what we think about is eating. I think about eating a lot and I really love it. And the thing that's strange about international hunger and talking about international issues is that most people want to know: "What are you doing for America's kids?" There's definitely hunger in America: 49 million people and almost 16.7 million children. I mean that's pretty dramatic for our own country. Hunger definitely means something different in America than it does internationally, but it's incredibly important to address hunger in our own country. But the bigger problem that we all know about is obesity, and it's dramatic. The other thing that's dramatic is that both hunger and obesity have really risen in the last 30 years. Unfortunately, obesity's not only an American problem. It's actually been spreading all around the world and mainly through our kind of food systems that we're exporting. The numbers are pretty crazy. There's a billion people obese or overweight and a billion people hungry.
Celú tú dobu ste -- keď myslíte na hlad, je ťažké na to myslieť, pretože na to, čo my myslíme je jedenie. Myslím na jedenie často, a to naozaj rada. A vec, ktorá je trochu divná na svetovom hlade a hovorení o medzinárodných otázkach je to, že väčšina ľudí tak nejako chcú vedieť, čo robíte v Amerike. Čo robíte pre Americké deti? V Amerike je nepochybne tiež hlad, u 49 miliónov ľudí a takmer u 16,7 miliónov detí. Myslím, že je to celkom prekvapivé pre našu vlastnú krajinu. Hlad znamená určite niečo trochu iného v Amerike ako v medzinárodnom kontexte, ale je dosť dôležité vyriešiť otázku hladu vo vlastnej krajine. Ale samozrejme väčším problémom, o ktorom všetci vieme, je obezita, a je dramatický. Ďalšia vec, ktorá je dramatická je, že oboje hlad i obezita skutočne vzrástli za posledných 30 rokov. Bohužiaľ, obezita nie je len americkým problémom. Šíri sa skutočne po celom svete a predovšetkým prostredníctvom nášho druhu potravinového systému, ktorý vyvážame do sveta. Čísla sú dosť šialené. Je tu miliarda ľudí obéznych alebo s nadváhou, a miliarda ľudí, ktorá hladuje.
So those seem like two bifurcated problems, but I kind of started to think about, you know, what is obesity and hunger? What are both those things about? Well, they're both about food. And when you think about food, the underpinning of food in both cases is potentially problematic agriculture. And agriculture is where food comes from. Agriculture in America's very interesting. It's very consolidated and the foods that are produced lead to the foods that we eat. The foods that are produced are, more or less, corn, soy and wheat. And that's three-quarters of the food that we're eating: processed foods and fast foods. Unfortunately, in our agricultural system, we haven't done a good job in the last three decades of exporting those technologies around the world. So African agriculture, which is the place of most hunger in the world, has actually fallen precipitously as hunger has risen. So somehow we're not making the connect between exporting a good agricultural system that will help feed people all around the world.
Takto sa zdajú byť dvoma samostatnými problémami, ale ja som o tom akosi začala premýšľať, viete, čo je obezita a hlad. O čom sú tieto dve veci? Nuž, oboje sú o jedle. A keď uvažujete o jedle, tak to spoločné u potravín v oboch prípadoch je potenciálne problematické poľnohospodárstvo. A poľnohospodárstvo je miesto odkiaľ jedlo pochádza. Nuž, poľnohospodárstvo v Amerike je veľmi zaujímavé. Je veľmi konsolidované. A potraviny, ktoré sú vypestované vedú k strave, ktorú jeme. Samozrejme, potraviny, ktoré sú pestované, viac či menej, sú kukurica, sója a pšenica. A ako vidíte, tri-štvrte potravín, ktoré z väčšej časti jeme, sú spracované potraviny a rýchle občerstvenie. Bohužiaľ, v našom poľnohospodárskom systéme, sme neodviedli dobrú prácu v posledných troch desaťročiach pri vývoze týchto výrobných postupov do celého sveta. Takže africké poľnohospodárstvo, čo je miestom väčšiny hladu vo svete, skutočne strmo pokleslo tak ako hlad vzrástol. Takže akosi nevytvárame spojenie spoločne s vývozom dobrého poľnohospodárskeho systému, ktorý pomôže nakŕmiť ľudí po celom svete.
Who is farming? That's what I was wondering. So I went and stood on a big grain bin in the Midwest, and that really didn't help me understand farming, but I think it's a really cool picture. And the reality is that between farmers in America -- who actually, quite frankly, when I spend time in the Midwest, are pretty large in general. And their farms are also large. But farmers in the rest of the world are actually quite skinny, and that's because they're starving. Most hungry people in the world are subsistence farmers. And most of those people are women -- which is a totally other topic that I won't get on right now, but I'd love to do the feminist thing at some point. I think it's really interesting to look at agriculture from these two sides. There's this large, consolidated farming that's led to what we eat in America, and it's really been since around 1980, after the oil crisis, when, you know -- mass consolidation, mass exodus of small farmers in this country. And then in the same time period, we've kind of left Africa's farmers to do their own thing. Unfortunately, what is farmed ends up as what we eat. And in America, a lot of what we eat has led to obesity and has led to a real change in sort of what our diet is, in the last 30 years.
Kto im tam hospodári? To je to, čo ma zaujímalo. A tak som šla a postavila sa na veľký zásobník zrna na stredozápade. A to mi nejako veľmi nepomohlo pochopiť ako funguje poľnohospodárstvo, ale myslím, že som si odfotila pekný obrázok. A viete, realitou je, že poľnohospodári v Amerike, celkom úprimne povedané, ako som mala možnosť stráviť čas na stredozápade, sú vo všeobecnosti dosť tuční. A ich farmy sú tiež veľké. Ale poľnohospodári vo zvyšku sveta sú vlastne celkom chudí, a to preto, že hladujú. Väčšina hladujúcich ľudí vo svete sú tí, pre ktorých farmárčenie predstavuje existenčnú otázku. A väčšina z tých ľudí sú ženy -- čo je úplne iná téma, ku ktorej by som sa teraz nerada dostala, ale raz by som tú feministickú vec rada spravila. Myslím, že je naozaj zaujímavé pozrieť sa na poľnohospodárstvo z oboch týchto strán. Máme tu to veľké, spoločné poľnohospodárstvo, ktoré vedie k tomu, čo konzumujeme v Amerike. A tomu tak bolo už od roku 1980, po ropnej kríze, kedy, viete, hromadné fúzie, hromadný odchod drobných poľnohospodárov v tejto krajine. A potom v rovnakom čase, viete, sme tak akosi ponechali afrických farmárov, aby si poradili sami. Bohužiaľ to, čo je obhospodarované sa nakoniec stane tým, čo jeme. A v Amerike, veľa z toho, čo jeme viedlo k obezite a viedlo k skutočnej zmene toho, ako vyzerá naša strava v posledných 30 rokoch.
It's crazy. A fifth of kids under two drinks soda. Hello! You don't put soda in bottles. But people do, because it's so cheap, and so our whole food system in the last 30 years has really shifted. I mean, you know, it's not just in our own country, but really we're exporting the system around the world, and when you look at the data of least developed countries -- especially in cities, which are growing really rapidly -- people are eating American processed foods. And in one generation, they're going from hunger and all of the detrimental health effects of hunger to obesity and things like diabetes and heart disease in one generation. So the problematic food system is affecting both hunger and obesity. Not to beat a dead horse, but this is a global food system where there's a billion people hungry and a billion people obese. I think that's the only way to look at it. And instead of taking these two things as bifurcated problems that are very separate, it's really important to look at them as one system. We get a lot of our food from all around the world and people from all around the world are importing our food system, so it's incredibly relevant to start a new way of looking at it.
Je to šialené. Pätina detí mladších ako dva roky pije sódu. Halo! Nemusíte dať sódu do fliaš. Ale ľudia to robia, pretože je to lacné. A tak sa celý náš potravinový systému za posledných 30 rokoch skutočne zmenil. Myslím, viete, že to nie je len v našej vlastnej krajine, ale vyvážame tento systému i do celého sveta. A keď sa pozriete na dáta z najmenej rozvinutých krajín -- najmä z miest, ktoré rastú naozaj rýchlo -- uvidíte, že ľudia jedia americky spracované potraviny. A v priebehu jednej generácie, prejdú z hladu, a všetkých tých zhubných účinkov hladu na zdravie, k veciam ako je obezita a cukrovka a srdcové choroby, to všetko v jednej generácii. Takže problematický potravinový systém ovplyvňuje oboje, hlad i obezitu. Nie je to už viac len nepodarený vtip, ale je to globálny potravinový systém, kde miliarda ľudí hladuje a miliarda ľudí je obéznych. Myslím, že to je jediný spôsob, ako sa na to pozrieť A namiesto toho, aby sme sa na tieto dve veci dívali ako na rozdelené problémy, ktoré spolu nesúvisia, je naozaj dôležité dívať sa na ne ako na jeden celok. Dostávame veľa našich potravín z celého sveta. A ľudia z celého sveta dovážajú náš potravinový systém. Takže je vcelku dôležité sa na to začať dívať z iného uhla pohľadu.
I've learned -- and the technology people here, which I'm totally not one of -- but apparently, it really takes 30 years for a lot of technologies to become really endemic to us, like the mouse and the Internet and Windows. You know, there's 30-year cycles. I think 2010 can be a really interesting year because it is the end of the 30-year cycle, and it's the birthday of the global food system. That's the first birthday I want to talk about. If we really think that this is something that's happened in the last 30 years, there's hope in that. It's the 30th anniversary of GMO crops and the Big Gulp, Chicken McNuggets, high-fructose corn syrup, the farm crisis in America and the change in how we've addressed agriculture internationally. So there's a lot of reasons to take this 30-year time period as sort of the creation of this new food system. I'm not the only one who's obsessed with this whole 30-year thing. The icons like Michael Pollan and Jamie Oliver in his TED Prize wish both addressed this last three-decade time period as incredibly relevant for food system change. Well, I really care about 1980 because it's also the 30th anniversary of me this year. And so in my lifetime, a lot of what's happened in the world -- and being a person obsessed with food -- a lot of this has really changed.
Ide o to, naučila som sa -- a ľudia, ktorí sa rozumejú technológiám, ktorí sú tu, ale medzi ktorých ja nepatrím -- ale podľa všetkého, to naozaj trvá 30 rokov pre mnohé technológie, aby sa pre nás stali naozaj prirodzene, ako myš a internet a windows. Viete, máme tu 30-ročné cykly. Myslím, že rok 2010 môže byť naozaj zaujímavým rokom. Pretože je koncom 30-ročného cyklu. A tiež narodeninovým dňom globálneho potravinového systému. Takže to sú prvé narodeniny o ktorých chcem hovoriť. Viete, myslím, že ak skutočne myslíme, že to je niečo, čo sa udialo za posledných 30 rokoch, máme nádej. Je to tridsiate výročia geneticky modifikovaných plodín a Veľkého Gulpa (nápoj), kuracích McNuggets, vysoko fruktózneho sirupu z kukurice, kríze vo farmárčení v Amerike a zmeny v tom, ako sme riešili poľnohospodárstvo v medzinárodnom meradle. Takže je veľa dôvodov vziať toto 30-ročné obdobie, za akýsi časový úsek pre vytvorenie tohto nového potravinového systému. Nie som jediná, kto je posadnutý touto 30-ročnou záležitosťou. Osobnosti, ako je Michael Pollan a Jamie Oliver vo svojom TED Prize želaní sa odkázali na tieto posledné tri desaťročia, ako na časové obdobie neuveriteľne dôležité pre zmenu celého potravinového systému. Nuž, naozaj mi záleží na roku 1980, pretože tento rok je tiež tridsiatym výročím môjho narodenia. A tak v mojom živote, veľa z toho, čo sa stalo vo svete -- ako byť osobou posadnutou jedlom -- veľa z toho sa naozaj zmenilo.
So my second dream is that I think we can look to the next 30 years as a time to change the food system again. And we know what's happened in the past, so if we start now and we look at technologies and improvements to the food system long-term, we might be able to recreate the food system so when I give my next talk and I'm 60 years old, I'll be able to say that it's been a success. So I'm announcing today the start of a new organization, or a new fund within the FEED Foundation, called the 30 Project. And the 30 Project is really focused on these long-term ideas for food system change. And I think by aligning international advocates that are addressing hunger and domestic advocates that are addressing obesity, we might actually look for long-term solutions that will make the food system better for everyone.
Takže mojím druhým snom je, že si myslím, že sa môžeme pozrieť na najbližších 30 rokov ako na čas pre ďalšiu zmenu potravinového systému. A vieme, čo sa stalo v minulosti, takže ak začneme hneď, a pozrieme sa na technológie a na zlepšenia v potravinovom systéme dlhodobo, mohli by sme byť schopní znovu obnoviť potravinový systém. Takže, pri ďalšom vystúpení, ako 60 ročná, budem môcť povedať, že to bol úspech. Takže oznamujem dnes začatie novej organizácie, alebo nového fondu pod záštitou nadácie FEED, s názvom Projekt “30“. A Projekt “30“ je naozaj zameraný na tieto dlhodobé nápady zmien v potravinovom systéme. A myslím, že usmernením medzinárodných zástancov, ktorí riešia otázku hladu a domácich zástancov, ktorí riešia otázku obezity, môžeme skutočne očakávať dlhodobé riešenia, ktoré spravia potravinový systém lepší pre všetkých.
We all tend to think that these systems are quite different and people argue whether or not organic can feed the world, but if we take a 30-year view, there's more hope in collaborative ideas. So I'm hoping that by connecting really disparate organizations like the ONE campaign and Slow Food, which don't seem right now to have much in common, we can talk about holistic, long-term, systemic solutions that will improve food for everyone. Some ideas I've had is like, look, the reality is -- kids in the South Bronx need apples and carrots and so do kids in Botswana. And how are we going to get those kids those nutritious foods?
My všetci mame sklony si myslieť, že tieto systémy sú úplne odlišné. A ľudia sa dohadujú, či organické potraviny dokážu nakŕmiť svet. Ale ak sa na to pozrieme s 30-ročným rozhľadom, je tam viac nádeje v nápadoch vznikajúcich spoluprácou. Tak dúfam, že pripojením sa naozaj rôznorodých organizácií, ako ONE kampane a Slow Food, ktoré sa dnes nejavia, žeby by mali toho veľa spoločného, môžeme hovoriť o ucelených dlhodobých, systémových riešeniach, ktoré zlepšia jedlo pre každého. Niektoré myšlienky, ktoré som mala ako, pozrite sa, realita je taká, že deti v južnom Bronxe potrebujú jablká a mrkvu rovnako ako deti v Botswane. A ako dáme týmto deťom tieto výživnejšie potraviny?
Another thing that's become incredibly global is production of meat and fish. Understanding how to produce protein in a way that's healthy for the environment and healthy for people will be incredibly important to address things like climate change and how we use petrochemical fertilizers. And, you know, these are really relevant topics that are long-term and important for both people in Africa who are small farmers and people in America who are farmers and eaters.
Ďalšia vec, ktorá sa stala neuveriteľne celosvetová je výroba mäsa a rýb. Pochopenie toho, ako produkovať proteíny spôsobom, ktorý je zdravý pre životné prostredie a zdravý pre ľudí, bude neuveriteľne dôležité pri riešení veci, ako je zmena klímy, a toho ako používať petrochemické hnojiva. A viete, to sú naozaj relevantné témy, ktoré sú dlhodobé a dôležité ako pre ľudí v Afrike, ktorí sú drobnými farmármi, tak i pre ľudí v Amerike, ktorí sú poľnohospodári a jedáci.
And I also think that thinking about processed foods in a new way, where we actually price the negative externalities like petrochemicals and like fertilizer runoff into the price of a bag of chips -- Well, if that bag of chips then becomes inherently more expensive than an apple, then maybe it's time for a different sense of personal responsibility in food choice because the choices are actually choices instead of three-quarters of the products being made just from corn, soy and wheat.
A tiež si myslím, že treba premýšľať o spracovaných potravinách novým spôsobom, kde skutočne započítavame cenu negatívnych externalít, akými sú petrochémikálie a odpad z výrobného procesu do ceny balíčku chipsov. Nuž, pokiaľ sa ten balíček chipsov potom stane prirodzene drahším ako jablko, potom je možno načase pre iný zmysel osobnej zodpovednosti vo výbere potravín, pretože voľby sú vlastne možnosťami náhradou za ¾ produktov vyrobených z kukurice, sóje a pšenice.
The 30Project.org is launched and I've gathered a coalition of a few organizations to start. And it'll be growing over the next few months. But I really hope that you will all think of ways that you can look long-term at things like the food system and make change.
30Project.org je spustený, a na začiatok som vytvorila združenie niekoľkých organizácií. A ktoré bude rasť v priebehu niekoľkých najbližších mesiacov. Ale naozaj dúfam, že Vy všetci budete uvažovať o spôsoboch, akými sa môžete pozrieť na veci z dlhodobého hľadiska, na veci ako je potravinový systém a spraviť zmeny.
(Applause)
(Potlesk)