I wanted to just start by asking everyone a question: How many of you are completely comfortable with calling yourselves a leader? I've asked that question all across the country, and everywhere I ask it, no matter where, there's a huge portion of the audience that won't put up their hand. And I've come to realize that we have made leadership into something bigger than us; something beyond us. We've made it about changing the world. We've taken this title of "leader" and treat it as something that one day we're going to deserve. But to give it to ourselves right now means a level of arrogance or cockiness that we're not comfortable with. And I worry sometimes that we spend so much time celebrating amazing things that hardly anybody can do, that we've convinced ourselves those are the only things worth celebrating. We start to devalue the things we can do every day, We take moments where we truly are a leader and we don't let ourselves take credit for it, or feel good about it. I've been lucky enough over the last 10 years to work with amazing people who've helped me redefine leadership in a way that I think has made me happier. With my short time today, I want to share with you the one story that is probably most responsible for that redefinition.
I wanted to just start by asking everyone a question: Koľkí z vás sa nazvú lídrom úplne v pohode? Pýtal som sa tú otázku po celej krajine a všade, keď sa ju opýtam, nech je to kdekoľvek,, vždy veľká časť poslucháčov ruku nezdvihne. Uvedomil som si, že sme z líderstva spravili niečo väčšie ako my. Spravili sme z toho niečo, čo je nad nami. Spravili sme z toho nástroj na menenie sveta. A vzali sme tento titul lídra a zaobchádzame s ním, akoby to bolo niečo, čo si jedného dňa zaslúžime, ale označiť tak sám seba v tomto momente znamená stupeň arogancie, s ktorým nie sme vyrovaní. A niekedy mám obavy, že trávime toľko času obdivovaním úžasných vecí, ktoré dokáže iba málokto, až sme presvedčili samých seba, že sú to jediné veci hodné oslavy, a tak si začíname menej vážiť veci, ktoré môžeme robiť každý deň a v momentoch, v ktorých sme naozaj lídrami, si nepripustíme vlastné zásluhy a nedovolíme si mať z toho dobrý pocit. Mal som štastie, že som za posledných desať rokov pracoval s niekoľkými úžasnými ľudmi, ktorí mi pomohli predefinovať líderstvo spôsobom, vďaka ktorému som podľa mňa šťastnejší. Aj keď mám dnes málo času, chcem sa s vami podeliť o jeden príbeh, ktorý sa pravdepodobne najviac zaslúžil o tú zmenu pohľadu. Chodil som do malej školy menom
I went to a little school called Mount Allison University in Sackville, New Brunswick. And on my last day there, a girl came up to me and said, "I remember the first time I met you." And she told me a story that had happened four years earlier. She said, "On the day before I started university, I was in the hotel room with my mom and dad, and I was so scared and so convinced that I couldn't do this, that I wasn't ready for university, that I just burst into tears. My mom and dad were amazing. They were like, "We know you're scared, but let's just go tomorrow, go to the first day, and if at any point you feel as if you can't do this, that's fine; tell us, and we'll take you home. We love you no matter what.'"
Mount Allison University v Sackville, Nový Brunswick, a v môj posledný deň prišlo ku mne dievča a povedalo: „Pamätám si, keď som ťa prvýkrát stretla." A potom mi povedala príbeh, ktorý sa udial pred štyrmi rokmi. Povedala: „Deň predtým ako som začala chodiť na univerzitu som bola s mamou a otcom v hotelovej izbe a bola som taká ustráchaná a presvedčená, že to nezvládnem, že nie som pripravená na vysokú školu, až som sa rozplakala. Moji rodičia boli úžasní. Povedali: „Pozri – vieme, že sa bojíš, ale len tam zajtra poďme. Poďme v prvý deň a ak sa v hociktorej chvíli budeš cítiť, že to nedokážeš, to je v poriadku, len nám to povedz a zoberieme ťa domov. Milujeme ťa bez ohľadu na čokoľvek."
She says, "So I went the next day. I was in line for registration, and I looked around and just knew I couldn't do it; I wasn't ready. I knew I had to quit. I made that decision and as soon as I made it, an incredible feeling of peace came over me. I turned to my mom and dad to tell them we needed to go home, and at that moment, you came out of the student union building wearing the stupidest hat I've ever seen in my life."
A ona povedala: „Tak som nasledovný deň išla, stála som v rade na registráciu a obzrela som sa dookola a proste som vedela, že toto nedokážem. Vedela som, že nie som pripravená. Vedela som, že to musím nechať tak." A povedala: „Rozhodla som sa a v tom momente mi spadol kameň zo srdca. Otočila som sa k mame a otcovi, aby som im povedala, že musíme ísť domov, a práve v tej chvíli si ty vyšiel von z budovy Študentskej únie a mal si na sebe ten najvtipnejší klobúk, aký som v živote videla." (Smiech)
(Laughter)
„Bolo to úžasné.
"It was awesome. And you had a big sign promoting Shinerama," -- which is Students Fighting Cystic Fibrosis, a charity I've worked with for years -- "And you had a bucketful of lollipops. You were handing the lollipops out to people in line, and talking about Shinerama. All of the sudden, you got to me, and you just stopped. And you stared. It was creepy."
A mal si obrovský nápis propagujúci Shineramu - čo je organizácia Študenti proti cystickej fibróze," — charita, pre ktorú som pracoval veľa rokov — "a mal si plné vedro lízatiek. A prechádzal si a rozdával si naokolo lízatká ľuďom, ktorí boli v rade a popritom si hovoril o Shinerame. A zrazu si prišiel ku mne, zastavil si sa a zízal si. Bolo to strašidelné." (Smiech)
(Laughter)
Toto dievča vie presne o čom hovorím. (Smiech)
This girl knows what I'm talking about.
(Laughter)
"A potom si sa pozrel na chlapa vedľa mňa
"Then you looked at the guy next to me, smiled, reached into your bucket, pulled out a lollipop, held it out to him and said, 'You need to give a lollipop to the beautiful woman next to you.'" She said, "I've never seen anyone get more embarrassed faster in my life. He turned beet red, he wouldn't even look at me. He just kind of held the lollipop out like this."
a usmial si sa, dal si ruku do vedra a vytiahol si lízatko, dal si mu ho, a povedal si: "Toto lízatko musíš dať tej krásnej slečne, čo stojí vedľa teba." A ona povedala: "Nikdy v živote som nevidela niekoho s takou rýchlosťou sa zahanbiť. Očervenel ako paprika a nechcel sa na mňa ani pozrieť. Iba podal to lízatko asi takto."
(Laughter)
"Bolo mi tak ľúto toho chalana, že som zobrala to lízatko,
"I felt so bad for this dude that I took the lollipop. As soon as I did, you got this incredibly severe look on your face, looked at my mom and dad and said, 'Look at that! Look at that! First day away from home, and already she's taking candy from a stranger?'"
a akonáhle som to spravila, nahodil si ten strašne vážny pohľad a pozrel si na moju mamu a otca, a povedal si: "Pozrite sa. Pozrite sa na to. Prvý deň je preč z domu a už si berie sladkosti od neznámeho človeka?!" (Smiech)
(Laughter)
A povedala: "Nikto to nevydržal. V okolí šiestich metrov
She said, "Everybody lost it. Twenty feet in every direction, everyone started to howl. I know this is cheesy, and I don't know why I'm telling you this, but in that moment when everyone was laughing, I knew I shouldn't quit. I knew I was where I was supposed to be; I knew I was home. And I haven't spoken to you once in the four years since that day. But I heard that you were leaving, and I had to come and tell you you've been an incredibly important person in my life. I'm going to miss you. Good luck."
sa všetci začali smiať. Viem, že je to lacné, a neviem, prečo ti to hovorím, ale v tom momente, keď sa všetci smiali, som vedela, že nesmiem skončiť. Vedela som, že som tam, kde mám byť, vedela som, že som doma. Odvtedy som sa s tebou nerozprávala ani raz za tie štyri roky, ale počula som, že odchádzaš, tak som ti musela prísť povedať, že si bol velmi dôležitou osobou v mojom živote a budeš mi chýbať. Nech sa ti darí." A odchádzala a ja som zostal úplne zaskočený.
And she walks away, and I'm flattened. She gets six feet away, turns around, smiles and goes, "You should probably know this, too: I'm still dating that guy, four years later."
Keď bola asi dva metre odo mňa, obrátila sa, usmiala a povedala: "Asi by si mal vedieť aj toto - Stále chodím s tým chlapom, aj po tých štyroch rokoch." (Smiech)
(Laughter)
Rok a pol potom, čo som sa presťahoval do Toronta,
A year and a half after I moved to Toronto, I got an invitation to their wedding.
dostal som pozvánku na ich svadbu.
(Laughter)
Here's the kicker: I don't remember that. I have no recollection of that moment. I've searched my memory banks, because that is funny and I should remember doing it and I don't. That was such an eye-opening, transformative moment for me, to think that maybe the biggest impact I'd ever had on anyone's life, a moment that had a woman walk up to a stranger four years later and say, "You've been an important person in my life," was a moment that I didn't even remember.
A teraz to príde - ja si to nepamätám. Nespomínam si na ten moment, a hľadal som vo svojich spomienkach, lebo je to vtipné a mal by som si pamätať, že som to spravil, ale nepamätám sa. A tento moment mi tak otvoril oči a zmenil ma, pomyslenie na to, že možno najväčší vplyv, aký som kedy mal na niečí život, moment, vďaka ktorému žena pristúpila k neznámemu človeku po štyroch rokoch a povedala: "Bol si veľmi dôležitou osobou v mojom živote," bol moment, ktorý si ani nepamätám.
How many of you guys have a lollipop moment, a moment where someone said or did something that you feel fundamentally made your life better? All right. How many of you have told that person they did it? See, why not? We celebrate birthdays, where all you have to do is not die for 365 days --
Koľkí z vás majú taký lízatkový moment, moment, keď niekto povedal alebo urobil niečo, čo vám od základov zmenilo život k lepšiemu? V poriadku. Koľkí z vás ste povedali tej osobe, že to spravila? Vidíte, prečo nie? Oslavujeme narodeniny, preto lebo jediná vec, ktorú musíte splniť, je nezomrieť 365 dní — (Smiech)
(Laughter)
Yet we let people who have made our lives better walk around without knowing it. Every single one of you has been the catalyst for a lollipop moment. You've made someone's life better by something you said or did. If you think you haven't, think of all the hands that didn't go up when I asked. You're just one of the people who hasn't been told.
ale pritom nechávame ľudí, ktorí nám zlepšili život chodiť po svete bez toho, aby o tom vedeli. A každý z vás, každý jeden z vás bol katalyzátorom lízatkového momentu. Spravili ste niečí život lepším, tým, že ste niečo povedali alebo spravili, a ak si myslíte, že nie, spomeňte si na všetky ruky, ktoré sa znova nezdvihli, keď som sa spýtal tú otázku. Vy ste len jeden z tých ľudí, ktorým to nepovedali.
It's scary to think of ourselves as that powerful, frightening to think we can matter that much to other people. As long as we make leadership something bigger than us, as long as we keep leadership beyond us and make it about changing the world, we give ourselves an excuse not to expect it every day, from ourselves and from each other.
Ale je strašidelné myslieť si o sebe, že máme takú moc. Môže byť strašidelné uvedomiť si, že môžeme mať taký veľký vplyv na druhých, lebo pokiaľ budeme z líderstva robiť niečo, čo je väčšie ako my, pokiaľ budeme brať líderstvo ako niečo nad nami, pokiaľ na to budeme pozerať, ako na menenie sveta, máme výhovorku neočakávať to každý deň od seba a od ostatných.
Marianne Williamson said, "Our greatest fear is not that we are inadequate. [It] is that we are powerful beyond measure. It is our light and not our darkness that frightens us." My call to action today is that we need to get over our fear of how extraordinarily powerful we can be in each other's lives. We need to get over it so we can move beyond it, and our little brothers and sisters and one day our kids -- or our kids right now -- can watch and start to value the impact we can have on each other's lives, more than money and power and titles and influence. We need to redefine leadership as being about lollipop moments -- how many of them we create, how many we acknowledge, how many of them we pay forward and how many we say thank you for. Because we've made leadership about changing the world, and there is no world. There's only six billion understandings of it.
Marianne Williamson povedala: "Náš najväčší strach nie je to, že sme neschopní. Náš najväčší strach je, že sme silnejší, ako si vieme predstaviť. Je to naše svetlo, nie naše temno, čo nás najviac desí." A moja dnešná výzva je, aby sme sa cez to dostali. Musíme prekonať náš strach z toho, ako neobyčajne silní môžeme byť navzájom vo svojich životoch. Musíme to prekonať, aby sme sa pohli ďalej, a aby naši malí bratia a sestry a jedného dňa naše deti - alebo naše deti práve teraz - mohli sledovať a začať si vážiť aký vplyv môžeme mať na životy ľudí okolo seba. Viac než peniaze, moc, tituly alebo autorita. Potrebujeme predefinovať líderstvo, aby to bolo o tých lízatkových momentoch, koľko ich vytvoríme, koľko si ich všimneme, koľko ich pošleme ďalej a koľkým z nich sa za to poďakujeme. Pretože sme z líderstva spravili menenie sveta a žiaden svet neexistuje. Existuje iba šesť miliárd jeho chápaní a ak zmeníte chápanie jedného človeka,
And if you change one person's understanding of it, understanding of what they're capable of, understanding of how much people care about them, understanding of how powerful an agent for change they can be in this world, you've changed the whole thing.
jeho poňatie o tom, čoho je schopný, chápanie jediného človeka o tom, koľkým ľuďom na ňom záleží, chápanie jediného človeka o tom, akým silným agentom zmeny môže v tomto svete byť, zmeníte všetko. A ak môžeme líderstvo brať takto,
And if we can understand leadership like that, I think if we can redefine leadership like that, I think we can change everything. And it's a simple idea, but I don't think it's a small one. I want to thank you so much for letting me share it with you today.
ak ho takto môžeme predefinovať, myslím, že môžeme zmeniť všetko. Je to jednoduchá myšlienka, ale nemyslím si, že je malá, a chcem sa vám všetkým veľmi poďakovať za to, že ste mi dovolili dnes sa s vami o to podeliť.