Let's talk trash.
Bude reč o svinstve.
You know, we had to be taught to renounce the powerful conservation ethic we developed during the Great Depression and World War II. After the war, we needed to direct our enormous production capacity toward creation of products for peacetime. Life Magazine helped in this effort by announcing the introduction of throwaways that would liberate the housewife from the drudgery of doing dishes.
Viete, snažili sa nás naučiť, aby sme si odvykli od tej šetrnosti, ktorú sme si osvojili počas veľkej hospodárskej krízy a druhej svetovej vojny. Po vojne sme potrebovali presmerovať obrovskú výrobnú kapacitu na vyrábanie produktov v časoch mierových. Časopis Life pomohol týmto snahám tak, že ohlásil nástup vecí na jedno použitie, ktoré mali oslobodiť gazdinky od úmorného umývania riadov.
Mental note to the liberators: throwaway plastics take a lot of space and don't biodegrade. Only we humans make waste that nature can't digest.
Poznámka pre osloboditeľov: plastové výrobky na jedno použitie zaberajú miesto a nie sú rozložiteľné. Len my ľudia vyrábame odpad, ktorý príroda nedokáže stráviť.
Plastics are also hard to recycle. A teacher told me how to express the under-five-percent of plastics recovered in our waste stream. It's diddly-point-squat. That's the percentage we recycle.
Zároveň sa plasty len ťažko recyklujú. Jeden učiteľ mi povedal ako vyjadriť tých menej než 5 percent plastu, ktorý sme dokázali z prúdu nášho odpadu zachytiť. Je to nula celá prd. Také percento recyklujeme.
Now, melting point has a lot to do with this. Plastic is not purified by the re-melting process like glass and metal. It begins to melt below the boiling point of water and does not drive off the oily contaminants for which it is a sponge. Half of each year's 100 billion pounds of thermal plastic pellets will be made into fast-track trash. A large, unruly fraction of our trash will flow downriver to the sea.
Veľmi to súvisí s bodom topenia. Plast sa pri opakovanom roztavení neočistí ako sklo alebo kov. Roztápa sa pod bodom varu vody a neoddelí sa od mastných nečistôt, ktoré nasáva ako špongia. Polovica zo 100 miliárd termoplastových peletov, ktoré každoročne vznikajú recykláciou sa znova zmení na rýchly odpad. Veľká, nezvládnuteľná časť odpadu popláva riekami do mora.
Here is the accumulation at Biona Creek next to the L.A. airport. And here is the flotsam near California State University Long Beach and the diesel plant we visited yesterday.
Takto sa to nahromadilo v Biona Creek neďaleko letiska v Los Angeles. A tu je haraburdie nahromadené pri Kalifornskej štátnej univerzite v Long Beach a závod na odsolenie vody, v ktorom sme boli včera.
In spite of deposit fees, much of this trash leading out to the sea will be plastic beverage bottles. We use two million of them in the United States every five minutes, here imaged by TED presenter Chris Jordan, who artfully documents mass consumption and zooms in for more detail.
Napriek zálohovacím poplatkom, väčšinu odpadu, ktorý končí v moriach tvoria plastové fľaše. V Spojených štátoch ich použijeme dva milióny každých päť minút, tu je ilustrácia od Chrisa Jordana, ktorý tiež hovoril na TEDe, a ktorý majstrovsky dokumentuje masovú spotrebu a detailne ju približuje.
Here is a remote island repository for bottles off the coast of Baja California. Isla San Roque is an uninhabited bird rookery off Baja's sparsely populated central coast. Notice that the bottles here have caps on them. Bottles made of polyethylene terephthalate, PET, will sink in seawater and not make it this far from civilization. Also, the caps are produced in separate factories from a different plastic, polypropylene. They will float in seawater, but unfortunately do not get recycled under the bottle bills.
Tu je skládka fliaš na vzdialenom ostrove pri pobreží Kalifornského polostrova. Isla San Roque je neobývaná vtáčia kolónia pri málo obývanej strednej časti pobrežia tohto polostrova. Všimnite si, že fľaše na obrázku majú vrchnáčiky. Fľaše vyrobené z polyetylén tereftalátu, čiže PET, sa vo vode potopia a nedostanú sa tak ďaleko od civilizácie. Vrchnáčiky sa vyrábajú v oddelených továrňach z iného druhu plastu, polypropylénu. Vo vode plávajú, ale nanešťastie sa na ne nevzťahujú predpisy na recykláciu fliaš.
Let's trace the journey of the millions of caps that make it to sea solo. After a year the ones from Japan are heading straight across the Pacific, while ours get caught in the California current and first head down to the latitude of Cabo San Lucas. After ten years, a lot of the Japanese caps are in what we call the Eastern Garbage Patch, while ours litter the Philippines. After 20 years, we see emerging the debris accumulation zone of the North Pacific Gyre.
Sledujme cestu miliónov vrchnáčikov, ktoré sa do mora dostanú samotné. Tie z Japonska smerujú po roku rovno cez Tichý oceán, zatiaľ čo naše zachytí Kalifornský prúd a smerujú najprv južne, do oblasti Cabo San Lucas. Po desiatich rokoch sa mnohé z japonských vrchnáčikov ocitnú v oblasti, ktorú voláme Východná škvrna odpadu, naše zatiaľ znečisťujú Filipíny. Po dvadsiatich rokoch sa odpadky dostanú do akumulačnej zóny v Severopacifickom víre.
It so happens that millions of albatross nesting on Kure and Midway atolls in the Northwest Hawaiian Islands National Monument forage here and scavenge whatever they can find for regurgitation to their chicks. A four-month old Laysan Albatross chick died with this in its stomach. Hundreds of thousands of the goose-sized chicks are dying with stomachs full of bottle caps and other rubbish, like cigarette lighters ... but, mostly bottle caps. Sadly, their parents mistake bottle caps for food tossing about in the ocean surface.
Zhodou okolností tu lovia milióny albatrosov, ktoré hniezdia na atoloch Kure a Midway v Národnej rezervácii severozápadných Havajských ostrovov. Pozbierajú čokoľvek, čo sa im podarí nájsť, a znova to vyvrátia pre svoje mláďatá. Štvormesačné mláďa albatrosa laysanského zomrelo s týmto v žalúdku. Státisíce týchto mláďat veľkých ako dospelá hus zomiera so žalúdkom plným vrchnákov od fliaš a iného odpadu ako sú napríklad zapaľovače... Väčšinou sú to vrchnáčiky. Ich rodičia mylne považujú vrchnáčiky za potravu pohybujúcu sa na morskej hladine.
The retainer rings for the caps also have consequences for aquatic animals. This is Mae West, still alive at a zookeeper's home in New Orleans.
Poistné krúžky z vrchnáčikov tiež nie sú pre vodné zvieratá bez následkov. Toto je Mae West, ešte stále žije u pracovníka zoologickej záhrady v New Orleanse.
I wanted to see what my home town of Long Beach was contributing to the problem, so on Coastal Clean-Up Day in 2005 I went to the Long Beach Peninsula, at the east end of our long beach. We cleaned up the swaths of beach shown. I offered five cents each for bottle caps. I got plenty of takers. Here are the 1,100 bottle caps they collected. I thought I would spend 20 bucks. That day I ended up spending nearly 60.
Chcel som zistiť, akú účasť na tomto probléme má moje rodné mesto, Long Beach, takže na "Deň za čisté pobrežie 2005" som šiel na polostrov Long Beach, na východnom konci našej dlhej pláže. Vyčistili sme zobrazený úsek pláže. Ponúkol som za vrchnáčiky 5 centov za kus. Veľa ľudí sa zapojilo. Zozbierali týchto 1100 vrchnákov. Myslel som si, že miniem okolo 20 dolárov. V ten deň som ich tam nechal skoro 60.
I separated them by color and put them on display the next Earth Day at Cabrillo Marine Aquarium in San Pedro. Governor Schwarzenegger and his wife Maria stopped by to discuss the display. In spite of my "girly man" hat, crocheted from plastic shopping bags, they shook my hand. (Laughter) I showed him and Maria a zooplankton trawl from the gyre north of Hawaii with more plastic than plankton.
Roztriedil som vrchnáky podľa farby a vystavil som ich na najbližšom Dni Zeme v Morskom akváriu Cabrillo v San Pedre. Guvernér Schwarzenegger a jeho žena Maria sa zastavili na kus reči o výstave. Napriek môjmu zženštilému klobúčiku uhačkovanému z plastových tašiek mi podali ruku. Ukázal som jemu aj Marii vylovenú vzorku živočíšneho planktónu z víru severne od Havaja, v ktorej bolo viac plastu než planktónu.
Here's what our trawl samples from the plastic soup our ocean has become look like. Trawling a zooplankton net on the surface for a mile produces samples like this. And this. Now, when the debris washes up on the beaches of Hawaii it looks like this. And this particular beach is Kailua Beach, the beach where our president and his family vacationed before moving to Washington.
Takto vyzerá vzorka z tej plastovej polievky, ktorá sa stala z našich oceánov. Vlečnú sieť sme ťahali po hladine obsahujúcej planktón asi míľu a toto sú vzorky, ktoré sme dostali. Tu je ďalšia. Keď more vyplaví odpad na pobrežie Havaja, vyzerá to takto. Táto konrétna pláž sa volá Kailua Beach, náš prezident s rodinou tu dovolenkovali než sa presťahovali do Washingtonu.
Now, how do we analyze samples like this one that contain more plastic than plankton? We sort the plastic fragments into different size classes, from five millimeters to one-third of a millimeter. Small bits of plastic concentrate persistent organic pollutants up to a million times their levels in the surrounding seawater.
Ako teda analyzujeme vzorky ako je táto, ktoré obsahujú viac plastu než planktónu? Roztriedime kúsky plastu podľa veľkosti od piatich milimetrov po jednu tretinu milimetra. Malé úlomky plastu v sebe koncentrujú ťažko odbúrateľné organické nečistoty až do hodnoty miliónkrát vyššej než má okolitá voda.
We wanted to see if the most common fish in the deep ocean, at the base of the food chain, was ingesting these poison pills. We did hundreds of necropsies, and over a third had polluted plastic fragments in their stomachs. The record-holder, only two-and-a-half inches long, had 84 pieces in its tiny stomach.
Chceli sme vedieť, či bežné druhy hlbokomorských rýb, ktoré sú na spodku potravného reťazca, požierajú tieto jedovaté pilulky. Vykonali sme stovky pitiev a viac ako tretina rýb mala v žalúdku jedovaté úlomky plastu. Držiteľka rekordu bola dlhá len 6,5cm a v jej drobnom žalúdku sme našli 84 týchto úlomkov.
Now, you can buy certified organic produce. But no fishmonger on Earth can sell you a certified organic wild-caught fish.
Môžete si kúpiť organické výrobky s osvedčením. Ale žiadny obchodník s rybami na svete vám nepredá organické ryby, ktoré boli vylovené z mora.
This is the legacy we are leaving to future generations. The throwaway society cannot be contained -- it has gone global. We simply cannot store and maintain or recycle all our stuff. We have to throw it away. Now, the market can do a lot for us, but it can't fix the natural system in the ocean we've broken. All the king's horses and all the king's men ... will never gather up all the plastic and put the ocean back together again.
Toto je dedičstvo, ktoré zanecháme budúcim generáciám. Spoločnosť používajúca produkty na jedno použitie sa nedá obmedziť, tento trend prenikol do celého sveta. Nemôžeme jednoducho uložiť a udržiavať alebo recyklovať všetky naše veci. Musíme ich zahadzovať. Trh pre nás dokáže urobiť veľa, ale nedokáže opraviť prirodzený systém oceánu, ktorý sme zničili. Už ani pánboh nepozbiera všetok ten plast a nedá oceány späť doporiadku.
Narrator (Video): The levels are increasing, the amount of packaging is increasing, the "throwaway" concept of living is proliferating, and it's showing up in the ocean.
Video: Hladina stúpa, množstvo balenia sa zväčšuje, systém života založený na odhadzovaní prekvitá a je to vidno na oceánoch.
Anchor: He offers no hope of cleaning it up. Straining the ocean for plastic would be beyond the budget of any country and it might kill untold amounts of sea life in the process. The solution, Moore says, is to stop the plastic at its source: stop it on land before it falls in the ocean. And in a plastic-wrapped and packaged world, he doesn't hold out much hope for that, either. This is Brian Rooney for Nightline, in Long Beach, California.
Spravodajca: Moore nedáva žiadnu nádej, že by sme to niekedy mohli vyčistiť. Vyryžovať z oceánu všetok plast by bolo nad rozpočet každej krajiny a ktovie koľko morských tvorov by pri tom zahynulo. Riešením je podľa Moora zastaviť plast hneď pri zdroji. Zastaviť ho na súši skôr než skončí v oceáne. Vo svete zabalenom v plaste však nevidí veľkú nádej ani pre toto riešenie. Brian Rooney pre program Nightline, Long Beach, Kalifornia.
Charles Moore: Thank you.
Charles Moore: Ďakujem.