Beau Lotto: So, this game is very simple. All you have to do is read what you see. Right? So, I'm going to count to you, so we don't all do it together.
Takže, táto hra je veľmi jednoduchá. Všetko, čo musíte urobiť je prečítať, čo vidíte, ok? Takže, budem počítať, aby ste to nemuseli robiť aj vy.
Okay, one, two, three.Audience: Can you read this?
Jeden, dva, tri. Diváci: Dokážete to prečítať?
BL: Amazing. What about this one? One, two, three.Audience: You are not reading this.
BL: Úžasné. A čo tak toto? Jeden, dva, tri. Diváci: Toto nečitate.
BL: All right. One, two, three. (Laughter) If you were Portuguese, right? How about this one? One, two, three.
BL: V poriadku. Jeden, dva, tri. (Smiech) Kiežby ste hovorili po portugalsky, však? A čo tak tento? Raz, dva, tri.
Audience: What are you reading?
Diváci: Čo to čítate?
BL: What are you reading? There are no words there. I said, read what you're seeing. Right? It literally says, "Wat ar ou rea in?" (Laughter) Right? That's what you should have said. Right? Why is this?
BL: Čo to čítate? Nie sú tam žiadne slová. Povedal som, čítajte, čo vidíte. Je to tak? Doslovne tam je napísané: Č t č tte ? (Smiech) Je to pravda? To je to, čo ste mali povedať. Mám pravdu? Prečo je to tak?
It's because perception is grounded in our experience. Right? The brain takes meaningless information and makes meaning out of it, which means we never see what's there, we never see information, we only ever see what was useful to see in the past. All right? Which means, when it comes to perception, we're all like this frog. (Laughter) Right? It's getting information. It's generating behavior that's useful. (Laughter) (Laughter)
Je to preto, že vnímanie je zakorenené v našej skúsenosti. Mozog vezme bezvýznamnú informáciu a vyvodí z nej pre seba nejaký význam, čo znamená, že nikdy nevidíme čo tam v skutočnosti je, nikdy nevidíme informáciu, vždy vidíme iba to, čo bolo užitočné vidieť predtým. To znamená, že čo sa týka vnímania, sme všetci ako táto žaba. (Smiech) Dostáva informácie, podľa ktorých vytvára správanie, ktoré je užitočné. (Smiech) (Smiech)
(Video) Man: Ow! Ow! (Laughter) (Applause)
(Video) Muž: Au! Au! (Smiech) (Potlesk)
BL: And sometimes, when things don't go our way, we get a little bit annoyed, right? But we're talking about perception here, right? And perception underpins everything we think, we know, we believe, our hopes, our dreams, the clothes we wear, falling in love, everything begins with perception. Now if perception is grounded in our history, it means we're only ever responding according to what we've done before. But actually, it's a tremendous problem, because how can we ever see differently?
BL: Keď však veci nejdú podľa našich predstáv, trochu nás to vytáča, však? Ale teraz hovoríme o vnímaní. A vnímanie podmieňuje a určuje všetko čo si myslíme, čo vieme, čomu veríme, naše túžby, sny, oblečenie, ktoré nosíme, do koho sa zamilujeme, všetko začína vnemom. Preto ak je vnímanie zakorenené v našej minulosti, vždy zásadne reagujeme rovnako ako v minulosti. Ale v skutočnosti ide o obrovský problém, pretože ako potom dokážeme vôbec niekedy vnímať inak?
Now, I want to tell you a story about seeing differently, and all new perceptions begin in the same way. They begin with a question. The problem with questions is they create uncertainty. Now, uncertainty is a very bad thing. It's evolutionarily a bad thing. If you're not sure that's a predator, it's too late. Okay? (Laughter) Even seasickness is a consequence of uncertainty. Right? If you go down below on a boat, your inner ears are you telling you you're moving. Your eyes, because it's moving in register with the boat, say I'm standing still. Your brain cannot deal with the uncertainty of that information, and it gets ill. The question "why?" is one of the most dangerous things you can do, because it takes you into uncertainty. And yet, the irony is, the only way we can ever do anything new is to step into that space. So how can we ever do anything new? Well fortunately, evolution has given us an answer, right? And it enables us to address even the most difficult of questions. The best questions are the ones that create the most uncertainty. They're the ones that question the things we think to be true already. Right? It's easy to ask questions about how did life begin, or what extends beyond the universe, but to question what you think to be true already is really stepping into that space.
Rád by som vám teraz rozpovedal príbeh o tom, ako sa dá vidieť inak a o tom, že všetky nové vnemy začínajú rovnako. Začínajú otázkou. Problém otázok je, že spôsobujú neistotu. Nuž a neistota je z evolučného hľadiska zlá. Ak si nie ste istý, či to či ono je dravec, je už neskoro. Nemám pravdu? (Smiech) Dokonca aj morská choroba je dôsledok neistoty. Keď ste na lodi, podľa vášho vnútorného ucha sa hýbete. Vaše oči, keďže sa hýbu v súlade s loďou, vám hovoria, že stojíte bez pohnutia. Váš mozog si nevie s touto neistotou poradiť a príde Vám zle. Otázka "prečo?" je jedna z najnebezpečnejších otázok, ktoré si môžete položiť, pretože spôsobuje neistotu. Ale iróniou zároveň zostáva, že jediná možnosť ako urobiť čokoľvek nové je vstúpiť do tohto priestoru. Takže ako je vôbec možné urobiť niečo nové? Nuž, našťastie, evolúcia nám poskytla odpoveď. A umožnila nám odpovedať si aj na tie najťažšie otázky. Najlepšie otázky sú tie, ktoré spôsobujú najväčšiu neistotu. Sú to tie, ktoré skúmajú a pýtajú sa na veci, ktoré už považujeme za pravdivé. Nemám pravdu? Je jednoduché sa pýtať ako začal život, alebo čo je za vesmírom, ale pýtať sa na to, čo už považujete za pravdivé, je skutočne tým vykročením do priestoru.
So what is evolution's answer to the problem of uncertainty? It's play. Now play is not simply a process. Experts in play will tell you that actually it's a way of being. Play is one of the only human endeavors where uncertainty is actually celebrated. Uncertainty is what makes play fun. Right? It's adaptable to change. Right? It opens possibility, and it's cooperative. It's actually how we do our social bonding, and it's intrinsically motivated. What that means is that we play to play. Play is its own reward.
A čo je odpoveďou evolúcie na problém neistoty? Hra. Hra však nie je iba proces. Experti na hru vám povedia, že je to vlastne spôsob bytia. Hra je jednou z mála ľudských snáh, kde neistota je v podstate oslavovaná. Neistota je to, čo robí hru zábavnou. Dokáže sa prispôsobiť zmene. Otvára nové možnosti a vyžaduje spoluprácu. Je to v podstate náš spôsob sociálneho zbližovania sa a je vnútorne motivovaná. To znamená, že sa hráme, aby sme sa hrali. Hra je odmenou sama o sebe.
Now if you look at these five ways of being, these are the exact same ways of being you need in order to be a good scientist. Science is not defined by the method section of a paper. It's actually a way of being, which is here, and this is true for anything that is creative. So if you add rules to play, you have a game. That's actually what an experiment is.
Keď sa pozrieme na týchto päť spôsobov bytia, sú to presne tie spôsoby bytia, ktoré potrebujete, aby ste boli dobrým vedcom. Veda nie je definovaná metódou napísanou na papieri. Je to v skutočnosti spôsob bytia, ktoré je prítomné, a to platí pre všetko, čo je kreatívne. Takže ak ku hraniu pridáte pravidlá, dostanete hru (konkrétna hra s pravidlami, pozn. prekl.) A to je to, čo nazývame experiment.
So armed with these two ideas, that science is a way of being and experiments are play, we asked, can anyone become a scientist? And who better to ask than 25 eight- to 10-year-old children? Because they're experts in play. So I took my bee arena down to a small school in Devon, and the aim of this was to not just get the kids to see science differently, but, through the process of science, to see themselves differently. Right?
Takže vyzbrojení myšlienkami, že veda je spôsob bytia a že experiment je hra, opýtali sme sa, či sa môže vedcom stať každý? A koho iného ak nie 25, osem až desať ročných detí? Pretože oni sú experti na hru. Takže som si zobral svoju včeliu arénu do malej školy v Devone a cieľom nebolo len to, aby deti videli vedu inak, ale aby skrze tento proces vedy dokázali vidieť seba samých inak.
The first step was to ask a question.
Prvým krokom bolo spýtať sa otázku.
Now, I should say that we didn't get funding for this study because the scientists said small children couldn't make a useful contribution to science, and the teachers said kids couldn't do it. So we did it anyway. Right? Of course.
Najprv by som však mal opomenúť, že na túto štúdiu sme nedostali žiadne peniaze, pretože vedci tvrdili, že malé deti nemôžu významne prispieť k vedeckým poznatkom a učitelia zas, že deti to nezvládnu. Ale aj napriek tomu, sme sa na to dali. Samozrejme.
So, here are some of the questions. I put them in small print so you wouldn't bother reading it. Point is that five of the questions that the kids came up with were actually the basis of science publication the last five to 15 years. Right? So they were asking questions that were significant to expert scientists.
Takže, tu sú niektoré z otázok. Náročky som ich zmenšil, aby ste sa nemuseli obťažovať ich čítaním. Hlavnou pointou je, že päť z otázok, s ktorými deti prišli, tvorili v skutočnosti základ vedeckých publikácií počas posledných 5-15 rokov. Pýtali sa na veci, ktoré sú významné aj pre popredných vedcov.
Now here, I want to share the stage with someone quite special. Right? She was one of the young people who was involved in this study, and she's now one of the youngest published scientists in the world. Right? She will now, once she comes onto stage, will be the youngest person to ever speak at TED. Right? Now, science and asking questions is about courage. Now she is the personification of courage, because she's going to stand up here and talk to you all. So Amy, would you please come up? (Applause) (Applause) So Amy's going to help me tell the story of what we call the Blackawton Bees Project, and first she's going to tell you the question that they came up with. So go ahead, Amy.
Teraz by som sa rád podelil o pódium s niekým vskutku výnimočným. Bola jednou z mladých ľudí zapojených do tohto projektu a teraz patrí medzi najmladších publikovaných vedcov na svete. Keď vyjde na pódium, stane sa najmladšou osobou, ktorá kedy mala prednášku na TEDe. Ale veda a kladenie otázok je vec odvahy. A ona je stelesnením odvahy, pretože príde sem hore a bude hovoriť pred vami všetkými. Takže Amy, mohla by si prosím vyjsť sem k nám? (Potlesk) Amy mi pomôže rozpovedať príbeh o projekte Blackawtonské včely, ale najprv vám prezradí otázku, s ktorou prišli. Amy, nech sa páči.
Amy O'Toole: Thank you, Beau. We thought that it was easy to see the link between humans and apes in the way that we think, because we look alike. But we wondered if there's a possible link with other animals. It'd be amazing if humans and bees thought similar, since they seem so different from us. So we asked if humans and bees might solve complex problems in the same way. Really, we wanted to know if bees can also adapt themselves to new situations using previously learned rules and conditions. So what if bees can think like us? Well, it'd be amazing, since we're talking about an insect with only one million brain cells. But it actually makes a lot of sense they should, because bees, like us, can recognize a good flower regardless of the time of day, the light, the weather, or from any angle they approach it from. (Applause)
Amy O´Tooleová: Ďakujem, Beau. Mysleli sme si, že bolo jednoduché vidieť spojitosť medzi ľuďmi a opicami spôsobom, ktorým rozmýšľame, pretože sa podobáme. Ale zaujímalo nás, či existuje nejaká spojitosť s inými zvieratami. Bolo by úžasné keby ľudia a včely mysleli podobne, keďže vyzerajú tak odlišne. A tak sme sa opýtali, či je možné, že ľudia a včely riešia komplexné problémy rovnakým spôsobom. Naozaj, chceli sme vedieť či sa aj včely dokážu prispôsobiť novým situáciám s použitím predchádzajúcich naučených pravidiel a podmienok. Takže, čo ak včely dokážu myslieť ako my? Nuž, bolo by to úžasné, keďže hovoríme o hmyze iba s jedným miliónom mozgových buniek. Ale v skutočnosti celkom možné, že by mohli, pretože včely, rovnako ako my, dokážu rozoznať dobrú kvetinu bez ohľadu na dobu dňa, svetlo, počasie, alebo uhol, z ktorého sa ku kvetu priblížia. (Potlesk)
BL: So the next step was to design an experiment, which is a game. So the kids went off and they designed this experiment, and so -- well, game -- and so, Amy, can you tell us what the game was, and the puzzle that you set the bees?
BL: Ďalším krokom bolo vymyslieť experiment, ktorý je hrou. Takže deti vymysleli experiment, tento experiment, čiže, hru. Amy, môžeš nám povedať aká to bola hra a čo za hlavolam ste pre včely pripravili?
AO: The puzzle we came up with was an if-then rule. We asked the bees to learn not just to go to a certain color, but to a certain color flower only when it's in a certain pattern. They were only rewarded if they went to the yellow flowers if the yellow flowers were surrounded by the blue, or if the blue flowers were surrounded by the yellow. Now there's a number of different rules the bees can learn to solve this puzzle. The interesting question is, which? What was really exciting about this project was we, and Beau, had no idea whether it would work. It was completely new, and no one had done it before, including adults. (Laughter)
AO: Hlavolam, s ktorým sme prišli, bolo "ak-tak" pravidlo. Chceli sme od včiel, aby sa naučili nielen prísť ku kvetu konkrétnej farby, ale aby išli ku kvetu konrétnej farby a iba ak má určitý vzor. Dostali odmenu len vtedy, keď zaleteli k žltým kvetinám a tieto žlté kvetiny mali modré okraje, alebo ak modré kvetiny mali žlté okraje. Existuje viacero spôsobov, podľa ktorých sa môžu včely naučiť vyriešiť túto hádanku. Zaujímavá otázka je ako? Čo bolo na tomto projekte naozaj vzrušujúce bolo, že ani my, ani Beau sme nemali ani poňatia či to bude fungovať. Bolo to niečo úplne nové a nikto to nikdy predtým nevyskúšal, dospelých nevynímajúc. (Smiech)
BL: Including the teachers, and that was really hard for the teachers. It's easy for a scientist to go in and not have a clue what he's doing, because that's what we do in the lab, but for a teacher not to know what's going to happen at the end of the day -- so much of the credit goes to Dave Strudwick, who was the collaborator on this project. Okay? So I'm not going to go through the whole details of the study because actually you can read about it, but the next step is observation. So here are some of the students doing the observations. They're recording the data of where the bees fly.
BL: A nevynímajúc aj učiteľov, a to bolo pre nich naozaj ťažké. Pre vedca je jednoduché do niečoho ísť bez toho, že by mal poňatie o tom, čo robí, pretože to je jeho práca v laboratóriu, ale pre učiteľa nevedieť čo sa stane na konci dňa... veľmi veľká vďaka patrí Daveovi Strudwickovi, ktorý na projekte spolupracoval. Nebudem zachádzať do detailov štúdie, pretože si ju môžete prečítať, ale ďalším krokom je pozorovanie. Tu viddíme ako niekoľko študentov robí pozorovania. Zaznamenávajú, kam včely lietajú.
(Video) Dave Strudwick: So what we're going to do —Student: 5C.
(Video) Dave Strudwick: Takže čo budeme robiť-- Študent: 5C.
Dave Strudwick: Is she still going up here?Student: Yeah.
Dave Strudwick: Lezie sem hore? Študent: Áno.
Dave Strudwick: So you keep track of each.Student: Henry, can you help me here?
Dave Strudwick: Nespúšťajte z nich oči. Študent: Henry, môžeš mi prísť pomôcť?
BL: "Can you help me, Henry?" What good scientist says that, right?
BL: "Môžeš mi prísť pomôcť, Henry?" Ktorý dobrý vedec povie niečo také, však?
Student: There's two up there. And three in here.
Študent: Tu hore sú dve. A tu tri.
BL: Right? So we've got our observations. We've got our data. They do the simple mathematics, averaging, etc., etc. And now we want to share. That's the next step. So we're going to write this up and try to submit this for publication. Right? So we have to write it up. So we go, of course, to the pub. All right? (Laughter) The one on the left is mine, okay? (Laughter)
BL: Takže vykonali sme pozorovania. Získali údaje. Vykonali jednoduché matematické úkony, zistili priemer, atď. A chceli sme naše zistenia zdieľať. To bol ďalší krok. Museli sme ich spísať a pokúsiť sa ich vydať. Najprv sme ich však museli spísať. Išli sme, ako ináč, do baru. (Smiech) To vľavo je moje, ok? (Smiech)
Now, I tell them, a paper has four different sections: an introduction, a methods, a results, a discussion. The introduction says, what's the question and why? Methods, what did you do? Results, what was the observation? And the discussion is, who cares? Right? That's a science paper, basically. (Laughter)
Vysvetlil som im, že takéto publikácie bývajú rozdelené na štyri rôzne časti: úvod, použité metódy, výsledky a diskusia. Úvod objasňuje na čo sa budeme pýtať a prečo? Metódy, čo ste robili? Zistenia, na čo ste pozorovaniami prišli? A diskusia, je o- koho to zaujíma, však? O tom je v skratke vedecká publikácia. (Smiech)
So the kids give me the words, right? I put it into a narrative, which means that this paper is written in kidspeak. It's not written by me. It's written by Amy and the other students in the class. As a consequence, this science paper begins, "Once upon a time ... " (Laughter) The results section, it says: "Training phase, the puzzle ... duh duh duuuuuhhh." Right? (Laughter) And the methods, it says, "Then we put the bees into the fridge (and made bee pie)," smiley face. Right? (Laughter) This is a science paper. We're going to try to get it published. So here's the title page. We have a number of authors there. All the ones in bold are eight to 10 years old. The first author is Blackawton Primary School, because if it were ever referenced, it would be "Blackawton et al," and not one individual. So we submit it to a public access journal, and it says this. It said many things, but it said this. "I'm afraid the paper fails our initial quality control checks in several different ways." (Laughter) In other words, it starts off "once upon a time," the figures are in crayon, etc. (Laughter)
Takže deti mi diktovali a ja som to spísal do jedného celku, čo znamená, že publikácia je napísana detským jazykom. Nenapísal som ju ja. Napísala ju Amy a jej spolužiaci. Práve preto táto vedecká publikácia začína s: "Kde bolo, tam bolo..." (Smiech) V časti o zisteniach sa píše: Cvičná fáza, hádanka... bla bla blaaa, ok? (Smiech) A v použitých metódach sa píše: "Potom sme včely dali do chladničky (a urobili včelí koláč), " smajlík. (Smiech) Toto je vedecká publikácia. Chceli sme ju vydať. A toto je úvodná stránka. Máme tu uvedených hneď niekoľko autorov. Všetky mená uvedené tučným písmom patria 8 až 10-ročným žiakom. Ako prvý autor je uvedená základná škola v Blackawtone, pretože ak by sa niekto niekedy na túto štúdiu odvolával, použil by "Blackawton a kol.", bez jednotlivcov. A tak sme to poslali do žurnálu dostupného verejnosti, z ktorého nám prišla nasledovná odpoveď : "Obávam sa, že publikácia neprešla našou úvodnou kontrolou kvality, a to z viacerých dôvodov." (Smiech) Inými slovami, začína to slovami "Kde bolo, tam bolo," čísla sú zapísané voskovkami, atď. (Smiech)
So we said, we'll get it reviewed. So I sent it to Dale Purves, who is at the National Academy of Science, one of the leading neuroscientists in the world, and he says, "This is the most original science paper I have ever read" — (Laughter) — "and it certainly deserves wide exposure." Larry Maloney, expert in vision, says, "The paper is magnificent. The work would be publishable if done by adults."
Povedali sme, že to zredigujeme. Poslal som to Daleovi Purvesovi, z Národnej vedeckej akadémie (National Academy of Science), významnému svetovému neurológovi, ktorý povedal, "Toto je tá najoriginálnejšia vedecká publikácia akú som kedy čítal" - (Smiech) - "a celkom určite si zaslúži náležitú pozornosť." Larry Maloney, expert na zrak, povedal, "Táto publikácia je ohromná. Dala by sa publikovať, ak by ju napísal niekto dospelý."
So what did we do? We send it back to the editor. They say no. So we asked Larry and Natalie Hempel to write a commentary situating the findings for scientists, right, putting in the references, and we submit it to Biology Letters. And there, it was reviewed by five independent referees, and it was published. Okay? (Applause) (Applause)
Takže sme urobili čo? Poslali sme to naspäť vydavateľovi. Odmietli to. Potom sme poprosili Larry a Natalie Hempelových, aby komentovali vedcom naše zistenia, zahrnuli sme ich do bibliografie a poslali do magazínu Biology Letters. Tam náš článok prečítalo a zhodnotilo päť nezávislých posudzovateľov a vydali ho. (Potlesk) (Potlesk)
It took four months to do the science, two years to get it published. (Laughter) Typical science, actually, right? So this makes Amy and her friends the youngest published scientists in the world. What was the feedback like? Well, it was published two days before Christmas, downloaded 30,000 times in the first day, right? It was the Editors' Choice in Science, which is a top science magazine. It's forever freely accessible by Biology Letters. It's the only paper that will ever be freely accessible by this journal. Last year, it was the second-most downloaded paper by Biology Letters, and the feedback from not just scientists and teachers but the public as well. And I'll just read one.
Samotný pokus trval štyri mesiace, no dva roky kým ho vydali. (Smiech) Typická veda, však? A tak sa z Amy a jej spolužiakov stali najmladší vedci na svete, ktorí kedy publikovali článok. A aká bola odozva? Článok vydali dva dni pred Vianocami, prvý deň si to stiahlo 30 000 ľudí. Išlo o Tip šéfredaktora v Science, poprednom vedeckom magazíne. Článok je taktiež navždy prístupný v magazíne Biology Letters. Ide o jediný zdarma dostupný článok v tomto žurnále. Minulý rok, to bola druhá najsťahovanejšia publikácia v Biology Letters, s odozvou nielen od samotných vedcov ale aj učiteľov a širokej verejnosti. Prečítam len jednu reakciu.
"I have read 'Blackawton Bees' recently. I don't have words to explain exactly how I am feeling right now. What you guys have done is real, true and amazing. Curiosity, interest, innocence and zeal are the most basic and most important things to do science. Who else can have these qualities more than children? Please congratulate your children's team from my side."
"Nedávno som čítal (štúdiu) ´Blackawtonské včely´. Nestačia mi slová na popísanie mojich pocitov. Čo ste dokázali je skutočné, pravdivé a úžasné. Zvedavosť, záujem, nevinnosť a nadšenie pre vec sú tie najzákladnejšie a najdôležitejšie predpoklady pre každého vedca. Kto iný má väčšie predpoklady ako deti? Prosím, zablahoželajte svojmu detskému tímu za mňa."
So I'd like to conclude with a physical metaphor. Can I do it on you? (Laughter) Oh yeah, yeah, yeah, come on. Yeah yeah. Okay. Now, science is about taking risks, so this is an incredible risk, right? (Laughter) For me, not for him. Right? Because we've only done this once before. (Laughter) And you like technology, right?
Rád by som svoj prejav zakončil metaforou z fyziky. Môžem ju vyskúšať na Vás? (Smiech) Ok, ok, no tak. Poďme. Veda je o riskovaní a toto je ohromný risk. (Smiech) Pre mňa, nie pre neho. Pretože toto sme urobili zatiaľ iba raz. (Smiech) Páči sa vám technológia, však?
Shimon Schocken: Right, but I like myself.
Shimon Schocken: Hej, ale mám rád aj seba.
BL: This is the epitome of technology. Right. Okay. Now ... (Laughter) Okay. (Laughter)
BL: To je ideálny súhrn významu technológie. Tak... (Smiech) Ok. (Smiech)
Now, we're going to do a little demonstration, right? You have to close your eyes, and you have to point where you hear me clapping. All right?
Teraz urobíme menšiu demonštráciu, ok? Musíte zavrieť oči a ukázať tam, kde ma budete počuť tlieskať. Dobre?
(Clapping)
(Tleskot)
(Clapping)
(Tleskot)
Okay, how about if everyone over there shouts. One, two, three?
Ok, čo keby všetci, čo sú tamto skríkli. Jeden, dva, tri?
Audience: (Shouts) (Laughter)
Diváci: (Kričia) (Smiech)
(Shouts) (Laughter)
(Kričia) (Smiech)
Brilliant. Now, open your eyes. We'll do it one more time. Everyone over there shout. (Shouts) Where's the sound coming from? (Laughter) (Applause)
Vynikajúco. Teraz Vás poprosím, otvorte oči. Urobíme to celé ešte raz. Všetci, ktorí sú tamto zakričte. (Kričia) Odkiaľ prichádza zvuk? (Smiech) (Potlesk)
Thank you very much. (Applause)
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk)
What's the point? The point is what science does for us. Right? We normally walk through life responding, but if we ever want to do anything different, we have to step into uncertainty. When he opened his eyes, he was able to see the world in a new way. That's what science offers us. It offers the possibility to step on uncertainty through the process of play, right?
Čo je pointa tohto celého? Pointa je, čo pre nás robí veda. Zvyčajne putujeme životom reagujúc na situácie, ale ak niekedy chceme niečo urobiť inak, musíme vykročiť do neznáma. Keď otvoril oči, uvidel svet novým spôsobom. To je to, čo nám ponúka veda. Ponúka nám možnosť vstúpiť do neznáma pomocou hry.
Now, true science education I think should be about giving people a voice and enabling to express that voice, so I've asked Amy to be the last voice in this short story. So, Amy?
Myslím si, že pravá veda by mala ľuďom dať priestor na vlastný názor a umožňovať im tento názor vyjadrovať, preto som poprosil Amy, aby ukončila túto prednášku. Amy?
AO: This project was really exciting for me, because it brought the process of discovery to life, and it showed me that anyone, and I mean anyone, has the potential to discover something new, and that a small question can lead into a big discovery. Changing the way a person thinks about something can be easy or hard. It all depends on the way the person feels about change. But changing the way I thought about science was surprisingly easy. Once we played the games and then started to think about the puzzle, I then realized that science isn't just a boring subject, and that anyone can discover something new. You just need an opportunity. My opportunity came in the form of Beau, and the Blackawton Bee Project.
AO: Tento projekt bol pre mňa naozaj veľmi vzrušujúci, pretože oživil proces objavovania a ukázal mi, že každý, a myslím tým každý, má potenciál objaviť niečo nové a že aj malá otázka môže viesť k veľkému objavu. Zmeniť spôsob akým niekto o niečom premýšľa, môže byť jednoduchý alebo ťažký proces. Všetko závisí od toho, ako sa tá osoba k zmene stavia. Ale zmeniť spôsob, akým som nad vedou uvažovala ja, bolo prekvapivo jednoduché. Raz sme sa hrali hru, a potom sme začali rozmýšľať o hádanke. Potom som si uvedomila, že veda nie je len nudný predmet, a že každý môže objaviť niečo nové. Potrebujete len príležitosť a tá moja prišla v podobe Beaua a projektu Blackawtonské včely.
Thank you.BL: Thank you very much. (Applause)
Ďakujem. BL: Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk)
(Applause)
(Potlesk)