What I do is I organize information. I'm a graphic designer. Professionally, I try to make sense often of things that don't make much sense themselves.
Živím sa organizovaním informácii. Som grafický dizajnér. Odborne sa teda snažím dať zmysel veciam, ktoré nedávajú zmysel ani sebe. Môj otec možno nepochopí,
So my father might not understand what it is that I do for a living. His part of my ancestry has been farmers. He's part of this ethnic minority called the Pontic Greeks. They lived in Asia Minor and fled to Greece after a genocide about a hundred years ago. And ever since that, migration has somewhat been a theme in my family. My father moved to Germany, studied there and married, and as a result, I now have this half-German brain, with all the analytical thinking and that slightly dorky demeanor that come with that. And of course it meant that I was a foreigner in both countries, and that of course made it pretty easy for me to migrate as well, in good family tradition, if you like.
čím sa snažím živiť. Predkovia z jeho strany boli farmári. Boli príslušníci etnika nazývaného pontskí Gréci. Žili v Malej Ázii a po genocíde asi pred sto rokmi utiekli do Grécka. Odvtedy bola migrácia v mojej rodine častou témou. Otec sa presťahoval do Nemecka, študoval tu, oženil sa a vďaka tomu mám spolovice nemecký mozog s úplným analytickým myslením a s trošku hlúpym správaním, ktoré sa s tým vezie. Samozrejme, v oboch krajinách som bol ako cudzinec, čo mi pochopiteľne uľahčilo migráciu, trebárs podľa rodinného vzoru.
But of course, most journeys that we undertake from day to day are within a city. And, especially if you know the city, getting from A to B may seem pretty obvious, right? But the question is, why is it obvious? How do we know where we're going?
Samozrejme, že väčšina našich každodenných ciest je v rámci mesta a hlavne, ak mesto poznáte, cesta z A do B je pre nás úplne jasná, však? Ale otázkou je, prečo je taká jasná? Ako vieme, kam ideme?
So I washed up on a Dublin ferry port about 12 years ago, a professional foreigner, if you like, and I'm sure you've all had this experience before, yeah? You arrive in a new city, and your brain is trying to make sense of this new place. Once you find your base, your home, you start to build this cognitive map of your environment. It's essentially this virtual map that only exists in your brain. All animal species do it, even though we all use slightly different tools. Us humans, of course, we don't move around marking our territory by scent, like dogs. We don't run around emitting ultrasonic squeaks, like bats. We just don't do that, although a night in the Temple Bar district can get pretty wild.
Takže asi pred 12 rokmi ma vyplavilo v Dublinskom prístave, povedzme ako profesionálneho cudzinca, a som si istý, že už ste všetci niečo podobné zažili, že? Prídete do nového mesta a váš mozog sa snaží zorientovať v novom prostredí. Keď nájde svoju základňu, váš domov, začnete si vytvárať kognitívnu mapu okolia. V podstate to je virtuálna mapa vo vašom mozgu. Všetky zvieracie druhy to robia, aj keď používame trochu rozdielnu techniku. My ľudia, samozrejme, nechodíme a neznačkujeme si teritórium pomocou pachu ako psy. Nepobehujeme s ultrazvukovým kvičaním ako netopiere. Takto sa nesprávame, hoci noc v dublinskej štvrti Temple Bar sa môže zvrhnúť. (Smiech)
(Laughter)
Nie, aby sme sa zoznámili s miestom, robíme dve veci.
No, we do two important things to make a place our own. First, we move along linear routes. Typically, we find a main street, and this main street becomes a linear strip map in our minds. But our mind keeps it pretty simple, yeah? Every street is generally perceived as a straight line, and we kind of ignore the little twists and turns that the streets make. When we do, however, make a turn into a side street, our mind tends to adjust that turn to a 90-degree angle. This of course makes for some funny moments when you're in some old city layout that follows some sort of circular city logic, yeah? Maybe you've had that experience as well.
Po prvé, chodíme po priamych trasách. Väčšinou nájdeme hlavnú ulicu a táto ulica sa stane lineárnym pásom mapy v našej hlave. Ale náš mozog si to uchováva zjednodušene, hej? Každú ulicu všeobecne vnímame ako rovnú čiaru a akoby ignorujeme malé vybočenia a zákruty, ktoré sú na uliciach. Avšak, keď odbočíme do bočnej ulice, náš mozog to zvykne vnímať ako 90-stupňový uhol. Samozrejme z toho vznikajú aj zábavné momenty, keď ste v nejakom starom meste s kruhovým pôdorysom, nie? Už ste to možno zažili, však?
Let's say you're on some spot on a side street that projects from a main cathedral square, and you want to get to another point on a side street just like that. The cognitive map in your mind may tell you, "Aris, go back to the main cathedral square, take a 90-degree turn and walk down that other side street." But somehow you feel adventurous that day, and you suddenly discover that the two spots were actually only a single building apart. Now, I don't know about you, but I always feel like I find this wormhole or this inter-dimensional portal.
Povedzme, že ste na nejakom mieste v bočnej ulici, ktorá vedie z hlavného námestia s katedrálou a chcete ísť na iný bod v inej bočnej ulici, ako je to tu. Kognitívna mapa vo vašom mozgu vám asi povie: „Aris, choď späť na námestie, otoč sa o 90° a choď druhou bočnou ulicou.“ Ale možno v ten deň chcete zažiť dobrodružstvo a zrazu zistíte, že tieto dve miesta od seba oddeľuje len jedna budova. Neviem, ako vy, ale ja mám vždy pocit, akoby som objavil červiu dieru alebo portál medzi dimenziami.
(Laughter)
Pohybujeme sa teda po rovných trasách
So we move along linear routes and our mind straightens streets and perceives turns as 90-degree angles.
a náš mozog vyrovnáva ulice a vníma odbočky pod 90-stupňovým uhlom.
The second thing that we do to make a place our own is we attach meaning and emotions to the things that we see along those lines. If you go to the Irish countryside and you ask an old lady for directions, brace yourself for some elaborate Irish storytelling about all the landmarks, yeah? She'll tell you the pub where her sister used to work, and "... go past that church where I got married," that kind of thing. So we fill our cognitive maps with these markers of meaning. What's more, we abstract repeat patterns and recognize them. We recognize them by the experiences and we abstract them into symbols. And of course, we're all capable of understanding these symbols.
Druhá vec, ktorú pri spoznávaní prostredia robíme je tá, že si k veciam, ktoré na týchto trasách vnímame, priraďujeme významy a emócie. Ak pôjdete na írsky vidiek a spýtate sa starenky na smer, pripravte sa na podrobné írske rozprávanie o všetkých významných miestach. Povie vám o krčme, v ktorej pracovala jej sestra a aby ste šli okolo kostola, v ktorom sa vydávala a podobne. Takže si plníme svoju kognitívnu mapu významovými značkami. Navyše, vyberáme, opakujeme a spoznávame jednotlivé schémy. Rozpoznávame ich vďaka zážitkom a zjednodušujeme ich do symbolov. Samozrejme, všetci dokážeme
(Laughter)
tieto symboly rozoznať. (Smiech)
What's more, we're all capable of understanding the cognitive maps, and you are all capable of creating these cognitive maps yourselves. So next time, when you want to tell your friend how to get to your place, you grab a beermat, grab a napkin, and you just observe yourself create this awesome piece of communication design. It's got straight lines. It's got 90-degree corners. You might add little symbols along the way. And when you look at what you've just drawn, you realize it does not resemble a street map. If you were to put an actual street map on top of what you've just drawn, you'd realize your streets and the distances -- they'd be way off. No, what you've just drawn is more like a diagram or a schematic. It's a visual construct of lines, dots, letters, designed in the language of our brains.
Navyše, dokážeme rozoznať kognitívne mapy a všetci si vieme takéto mapy sami vytvoriť. Takže nabudúce, keď budete známemu vysvetľovať cestu, vezmete podpivník alebo servítku a uvedomíte si, ako vytvárate tento úžasný nákres cesty. Má rovné čiary. Má 90-stupňové uhly. Popri ceste môžete pridať malé značky. A keď sa pozriete na to, čo ste práve nakreslili, uvedomíte si, že sa to nepodobá na mapu ulíc. Ak by ste na to, čo ste práve nakreslili, položili skutočnú mapu, zistíte, že vaše ulice a ani vzdialenosti nesedia. To, čo ste nakreslili, je skôr diagram alebo schéma. Je to vizuálny koncept čiar, bodiek, písmen navrhnutý v jazyku našich mozgov.
So it's no big surprise that the big information-design icon of the last century -- the pinnacle of showing everybody how to get from A to B, the London Underground map -- was not designed by a cartographer or a city planner; it was designed by an engineering draftsman. In the 1930s, Harry Beck applied the principles of schematic diagram design and changed the way public transport maps are designed forever. Now the very key to the success of this map is in the omission of less important information and in the extreme simplification. So, straightened streets, corners of 90 and 45 degrees, but also the extreme geographic distortion in that map. If you were to look at the actual locations of these stations, you'd see they're very different. But this is all for the clarity of the public Tube map. If you, say, wanted to get from Regent's Park station to Great Portland Street, the Tube map would tell you: take the Tube, go to Baker Street, change over, take another Tube. Of course, what you don't know is that the two stations are only about a hundred meters apart.
Takže nie je prekvapujúce, že veľká ikona informačného dizajnu z minulého storočia, špička sprostredkovania smeru z A do B pre všetkých – mapa londýnskeho metra – nebola navrhnutá kartografom alebo urbanistom. Navrhol ju technický kreslič. V 30. rokoch využil Harry Bech princípy schematického diagramového dizajnu a navždy zmenil spôsob zakresľovania máp verejnej dopravy. Podstatou úspechu tejto mapy je vynechanie menej dôležitých informácií a jej maximálne zjednodušenie. To značí rovné ulice, 90- a 45-stupňové uhly, ale aj obrovské geografické skreslenie na mape. Ak by sme sa pozreli na skutočné umiestnenie týchto staníc, zistili by sme, že je veľmi odlišné, však? Ale je to kvôli prehľadnosti mapy verejného metra. Ak, povedzme, chcete ísť zo stanice Regent Park na ulicu Great Portland, mapa metra vám povie, aby ste išli metrom na Baker Street, prestúpili a išli inou linkou. Samozrejme ale neviete, že tie dve stanice sú od seba len 100 metrov. Dostali sme sa tak k problému verejnej dopravy
Now we've reached the subject of public transport, and public transport here in Dublin is a somewhat touchy subject.
a verejná doprava tu v Dubline je citlivý problém. (Smiech)
(Laughter)
Pre tých, čo nepoznajú verejnú dopravu v Dubline –
For everybody who does not know the public transport here in Dublin, essentially, we have this system of local buses that grew with the city. For every outskirt that was added, there was another bus route added, running from the outskirt all the way to the city center. And as these local buses approach the city center, they all run side by side and converge in pretty much one main street.
v podstate máme systém miestnych autobusov, ktorý rástol spolu s mestom. Keď vznikla nová časť, vznikla aj nová autobusová linka z okrajovej časti do centra a ako sa autobusy približujú k centru, všetky idú bok po boku a postupne sa zbiehajú
So when I stepped off the boat 12 years ago,
na hlavnej ulici.
I tried to make sense of that. Because exploring a city on foot only gets you so far. But when you explore a foreign and new public transport system, you will build a cognitive map in your mind in pretty much the same way. Typically, you choose yourself a rapid transport route, and in your mind, this route is perceived as a straight line. And like a pearl necklace, all the stations and stops are nicely and neatly aligned along the line. And only then you start to discover some local bus routes that would fill in the gaps, and that allow for those wormhole, inter-dimensional portal shortcuts. So I tried to make sense, and when I arrived, I was looking for some information leaflets that would help me crack this system and understand it, and I found those brochures.
Čiže, keď som pred 12 rokmi vystúpil z lode, snažil som sa v tom zorientovať, pretože objavovanie mesta pešo vás ďaleko nedostane. Ale ak objavujete cudzí a nový systém verejnej dopravy, vytvoríte si v hlave kognitívnu mapu zhruba rovnakým spôsobom. Obvykle si vyberiete rýchlu cestu, váš mozog ju vníma ako rovnú čiaru a, podobne ako perly v náhrdelníku, sú všetky zastávky pekne a presne usporiadané pozdĺž čiary. A len vtedy začnete objavovať niektoré linky autobusov, ktoré zapadnú do prázdnych miest a umožnia vám skratky cez červie diery a medzidimenzné portály. Čiže som sa snažil zorientovať a keď som prišiel, hľadal som nejaký informačný leták, ktorý by mi pomohol rozlúsknuť tento systém a pochopiť ho. Našiel som takéto brožúrky. (Smiech)
(Laughter)
Neboli geograficky skreslené.
They were not geographically distorted. They had a lot of omission of information, but unfortunately, the wrong information. Say, in the city center -- there were never actually any lines that showed the routes.
Mnoho informácií v nich chýbalo, no nanešťastie nie tie zlé, napr. v centre mesta. Neboli tam žiadne čiary, ktoré by označovali trasy.
(Laughter)
There are actually not even any stations with names.
Nie sú tam ani zastávky s menami.
(Laughter)
Now, the maps of Dublin transport have gotten better, and after I finished the project, they got a good bit better, but still no station names, still no routes.
V súčasnosti je už mapa dublinskej opravy lepšia a keď som dokončil tento projekt, o niečo sa zlepšili, ale stále nemali názvy ani trasy.
So, being naive, and being half-German, I decided, "Aris, why don't you build your own map?" So that's what I did. I researched how each and every bus route moved through the city, nice and logical, every bus route a separate line. I plotted it into my own map of Dublin, and in the city center ... I got a nice spaghetti plate.
Ako naivný polovičný Nemec som sa rozhodol: „Aris, prečo nevytvoríš vlastnú mapu?“ A to som aj urobil. Skúmal som, ako každá linka viedla mestom, pekne a logicky mala každá linka vlastnú čiarku, a zakreslil som to do vlastnej mapy Dublinu. V centre mi vznikol krásny tanier so špagetami. (Smiech)
(Laughter)
Keďže je to celkom chaos, rozhodol som sa, samozrejme,
Now, this is a bit of a mess, so I decided, of course, "You're going to apply the rules of schematic design," cleaning up the corridors, widening the streets where there were loads of buses and making the streets at straight, 90-degree corners, 45-degree corners or fractions of that, and filled it in with the bus routes. And I built this city center bus map of the system, how it was five years ago. I'll zoom in again so that you get the full impact of the quays and Westmoreland Street.
že využijem pravidlá schematického dizajnu, vyčistím a rozšírim ulice, kde bolo veľa autobusov a spravím ulice rovné, s 90- a 45-stupňovými uhlami alebo ich zlomkami a naplním ich linkami autobusov. A vytvoril som túto mapu systému autobusov v centre mesta, ktorý fungoval pred 5 rokmi. Ešte to zväčším, aby na vás plne zapôsobila oblasť nábrežia a Westmoreland Street. (Smiech)
(Laughter)
Môžem s hrdosťou povedať – (potlesk) –
Now I can proudly say --
(Applause)
môžem s hrdosťou povedať, že táto mapa
I can proudly say, as a public transport map, this diagram is an utter failure.
verejnej dopravy je úplný nepodarok – (smiech) –
(Laughter) Except, probably, in one aspect: I now had a great visual representation of just how clogged up and overrun the city center really was.
okrem asi jednej stránky: Mal som skvelé vizuálne stvárnenie toho, aké bolo centrum mesta upchané a preťažené.
Now, call me old-fashioned, but I think a public transport route map should have lines, because that's what they are, yeah? They're little pieces of string that wrap their way through the city center or through the city. If you will, the Greek guy inside of me feels if I don't get a line, it's like entering the labyrinth of the Minotaur without having Ariadne giving you the string to find your way. So the outcome of my academic research, loads of questionnaires, case studies and looking at a lot of maps, was that a lot of the problems and shortcomings of the public transport system here in Dublin was the lack of a coherent public transport map -- a simplified, coherent public transport map -- because I think this is the crucial step to understanding a public transport network on a physical level, but it's also the crucial step to make a public transport network mappable on a visual level.
Môžete ma nazvať staromódnym, ale myslím si, že mapa verejnej dopravy by mala mať čiarky, pretože o tom sú, nie? Sú to malé šnúrky, ktoré sa vinú centrom mesta alebo celým mestom. Inak povedané, tak ten malý Grék vo mne cíti, že ak nebudem mať čiaru, je to akoby som vstúpil do Minotaurovho labyrintu bez toho, aby mi Ariadne dala šnúru, s ktorou nájdem cestu. Výsledkom môjho akademického výskumu, množstva dotazníkov, prípadových štúdií skúmania množstva máp bolo, že mnoho problémov a nedostatkov systému verejnej dopravy v Dubline spočívalo v neexistencii zrozumiteľnej mapy – jednoduchej, zrozumiteľnej mapy dopravy – pretože si myslím, že je to dôležitý krok k pochopeniu siete verejnej dopravy na fyzickej úrovni, ale je to aj dôležitý krok aj ku schopnosti zmapovať sieť verejnej dopravy na vizuálnej úrovni.
So I teamed up with a gentleman called James Leahy, a civil engineer and a recent master's graduate of the Sustainable Development program at DIT, and together we drafted the simplified model network, which I could then go ahead and visualize.
Takže som sa spojil s pánom Jamesom Leahym, stavebným inžinierom a nedávnym magistrom v odbore Udržateľný program rozvoja na DIT (Dublinský technologický inštitút), a spolu sme navrhli tento zjednodušený model siete, s ktorým môžem začať a predstaviť si ho.
So here's what we did. We distributed these rapid-transport corridors throughout the city center, and extended them into the outskirts. Rapid, because we wanted them to be served by rapid-transport vehicles. They would get exclusive road use, where possible, and it would be high-quantity, high-quality transport. James wanted to use bus rapid transport for that, rather than light rail. For me, it was important that the vehicles that would run on those rapid transport corridors would be visibly distinguishable from local buses on the street. Now we could take out all the local buses that ran alongside those rapid transport means. Any gaps that appeared in the outskirts were filled again. So, in other words, if there was a street in an outskirt where there had been a bus, we put a bus back in, only now these buses wouldn't run all the way to the city center, but connect to the nearest rapid-transport mode, one of these thick lines over there. So the rest was merely a couple of months of work, and a couple of fights with my girlfriend, of our place constantly being clogged up with maps, and the outcome, one of the outcomes, was this map of the Greater Dublin area. I'll zoom in a little bit.
Takže toto sme vytvorili. Rozložili sme tieto rýchle dopravné cesty cez centrum mesta a rozšírili sme ich do okrajových častí. Rýchle preto, lebo sme chceli, aby po nich jazdili rýchle dopravné prostriedky, hej? Mali by vyhradené cesty, kde by to bolo možné a bola by to vysokokapacitná a vysokokvalitná doprava. James chcel využiť rýchlu autobusovú dopravu, namiesto električiek. Pre mňa bolo dôležité, aby tieto vozidlá, ktoré budú využívať rýchle dopravné cesty, boli v uliciach viditeľne odlišné od miestnych autobusov . Teraz by sme mohli zobrať všetky miestne autobusy, ktoré pôjdu po boku rýchlej dopravy. Znova tak vyplníme medzery, ktoré vznikli v okrajových častiach. Inými slovami, ak bola v okrajovej časti ulica, kde pred tým chodil autobus, dali sme ten autobus späť, akurát že tieto autobusy by nešli až do centra, ale by sa napájali na najbližšiu rýchlu dopravu, čo je jedna z tých hrubých čiar. Zvyšok spočíval v niekoľkomesačnej práci a pár hádkach s priateľkou, pretože sme mali byt stále zaplnený mapami, a jedným z výsledkov bola táto mapa širšieho okolia Dublinu. Trochu to zväčším.
This map only shows the rapid transport connections, no local bus, very much in the "metro map" style that was so successful in London, and that since has been exported to so many other major cities, and therefore is the language that we should use for public transport maps. What's also important is, with a simplified network like this, it now would become possible for me to tackle the ultimate challenge and make a public transport map for the city center, one where I wouldn't just show rapid transport connections, but also all the local bus routes, streets and the likes, and this is what a map like this could look like. I'll zoom in a little bit.
Táto mapa ukazuje len spojenie rýchlou dopravou, bez miestnych autobusov, niečo na štýl mapy metra, ktorá bola v Londýne taká úspešná a ktorá bola využitá aj v mnohých iných veľkých mestách, preto je to jazyk, ktorý by sme mali používať v mapách verejnej dopravy. Rovnako je aj dôležité, v zjednodušenej sieti ako je táto, že som sa mohol popasovať s najťažšou výzvou, a to urobiť mapu verejnej dopravy v centre mesta. Takú, v ktorej by neboli len spojenia rýchlou dopravou ale aj všetky linky miestnych autobusov, ulice a pod. A takto by asi mohla taká mapa vyzerať. Trochu to zväčším.
In this map, I'm including each transport mode, so rapid transport, bus, DART, tram and the likes. Each individual route is represented by a separate line. The map shows each and every station, each and every station name, and I'm also displaying side streets. In fact, most of the side streets even with their name, and for good measure, also a couple of landmarks, some of them signified by little symbols, others by these isometric three-dimensional bird's-eye-view drawings.
Do tejto mapy som zahrnul všetky spôsoby dopravy – rýchlu dopravu, autobusy, DART (Rýchla dublinská doprava), električky a pod. Každú linku predstavuje samostatná čiara. Na mape je každá zastávka, každá zastávka má meno a tiež zobrazuje aj bočné ulice, dokonca väčšinu z nich aj s názvami. a pre dobrú úroveň je tu aj pár významných bodov. Niektoré sú označené malým symbolom, iné týmto izometrickým trojrozmerným nákresom z vtáčieho pohľadu.
The map is relatively small in overall size, so something that you could still hold as a fold-out map or display in a reasonably-sized display box on a bus shelter. I think it tries to be the best balance between actual representation and simplification -- the language of way-finding in our brain. So, straightened lines, cleaned-up corners, and of course, that very, very important geographic distortion that makes public transport maps possible. If you, for example, have a look at the two main corridors that run through the city -- the yellow and orange one over here -- this is how they look in an actual, accurate street map, and this is how they would look in my distorted, simplified public transport map.
Celkovo je mapa relatívne malá, takže ju môžete nosiť ako skladaciu mapu, alebo sa dá v primeranej veľkosti vystaviť na zastávke. Myslím, že sa snaží byť najlepším vyvážením medzi skutočným zobrazením a zjednodušením, ktoré je pre náš mozog jazykom hľadania cesty. Rovné čiary, vyčistené rohy a, samozrejme, to veľmi, veľmi dôležité geografické skreslenie, ktoré umožňuje tvorbu máp dopravy. Ak sa pozriete napríklad na dve hlavné cesty, ktoré prechádzajú mestom, žltú a oranžovú, tak takto vyzerajú na skutočnej, presnej mape mesta a takto by vyzerali na mojej skreslenej, zjednodušenej mape.
So for a successful public transport map, we should not stick to accurate representation, but design them in the way our brains work.
Aby sme vytvorili úspešnú mapu dopravy, nemali by sme sledovať presné stvárnenie, ale mali by sme ich vytvoriť tak, ako to robí náš mozog.
The reactions I got were tremendous, it was really good to see. And of course, for my own self, I was very happy to see that my folks in Germany and Greece finally have an idea what I do for a living.
Získal som úžasné reakcie. Veľmi dobre sa na to pozeralo. A samozrejme, sám za seba som bol veľmi šťastný, že moja rodina v Nemecku a Grécku konečne tuší, čím sa vlastne živím. (Smiech) Ďakujem (Potlesk)
(Laughter)
Thank you.
(Applause)