It's often said that you can tell a lot about a person by looking at what's on their bookshelves. What do my bookshelves say about me? Well, when I asked myself this question a few years ago, I made an alarming discovery. I'd always thought of myself as a fairly cultured, cosmopolitan sort of person. But my bookshelves told a rather different story. Pretty much all the titles on them were by British or North American authors, and there was almost nothing in translation. Discovering this massive, cultural blind spot in my reading came as quite a shock.
Často sa hovorí, že o človeku sa dozviete veľa podľa toho aké knihy má vo svojej knižnici. Čo o mne hovorí moja knižnica? Keď som sa pred pár rokmi sama seba spýtala túto otázku, uvedomila som si alarmujúcu skutočnosť. Vždy som si myslela, že som dosť kultivovaný, kozmopolitný typ človeka. Ale moje knižnica hovorila niečo iné. Takmer všetky tituly v nej boli od autorov z Británie alebo Severnej Ameriky a takmer nič nebol preklad zahraničnej knihy. Uvedomenie si tejto veľkej kultúrnej slepoty bolo šokujúce.
And when I thought about it, it seemed like a real shame. I knew there had to be lots of amazing stories out there by writers working in languages other than English. And it seemed really sad to think that my reading habits meant I would probably never encounter them. So, I decided to prescribe myself an intensive course of global reading. 2012 was set to be a very international year for the UK; it was the year of the London Olympics. And so I decided to use it as my time frame to try to read a novel, short story collection or memoir from every country in the world. And so I did. And it was very exciting and I learned some remarkable things and made some wonderful connections that I want to share with you today.
A keď som o tom dlhšie uvažovala, uvedomila som si, že je to škoda. Vedela som, že musí byť množstvo úžasných príbehov napísaných autormi, ktorí nehovoria anglicky. A zdalo sa mi smutné, že moje čitateľské zvyklosti znamenali, že ich pravdopodobne nikdy neprečítam. Tak som sa rozhodla pre intenzívny kurz medzinárodného čitania. Rok 2012 mal byť pre Spojené kráľovstvo skutočne medzinárodným rokom, bol to rok olympijských hier v Londýne. A tak som sa rozhodla ho využiť na pokus prečítať zbierku príbehov alebo román z každej krajiny sveta. A to sa mi podarilo. Bolo to veľmi vzrušujúce a naučila som sa pozoruhodné veci, nadviazala nádherné vzťahy a o tie by sa sa dnes s vami chcela podeliť.
But it started with some practical problems. After I'd worked out which of the many different lists of countries in the world to use for my project, I ended up going with the list of UN-recognized nations, to which I added Taiwan, which gave me a total of 196 countries. And after I'd worked out how to fit reading and blogging about, roughly, four books a week around working five days a week,
Ale začalo to praktickými problémami. Po tom, ako som sa rozhodla, aký zoznam krajín sveta použijem na svoj projekt, rozhodla som sa pre zoznam krajín uznaných OSN, a pridala som Taiwan, čo bolo v súčte 196 krajín. A keď som zistila ako čítať a blogovať o zhruba štyroch knihách týždenne popri práci päť krát do týždňa,
I then had to face up to the fact that I might even not be able to get books in English from every country. Only around 4.5 percent of the literary works published each year in the UK are translations, and the figures are similar for much of the English-speaking world. Although, the proportion of translated books published in many other countries is a lot higher. 4.5 percent is tiny enough to start with, but what that figure doesn't tell you is that many of those books will come from countries with strong publishing networks and lots of industry professionals primed to go out and sell those titles to English-language publishers. So, for example, although well over 100 books are translated from French and published in the UK each year, most of them will come from countries like France or Switzerland. French-speaking Africa, on the other hand, will rarely ever get a look-in.
musela som čeliť faktu, že možno ani nebudem schopná z každej krajiny získať knihu preloženú do angličtiny. Len asi 4,5 percenta kníh ročne vydaných v Anglicku sú preklady, a tieto čísla sú podobné pre väčšinu anglicky hovoriaceho sveta. Hoci pomer vydaných prekladov kníh v mnohých iných krajinách je vyšší. 4,5 percenta je na začiatok dosť, avšak o čom to číslo nehovorí, je to, že mnohé z tých kníh sú z krajín so silnou vydavateľskou sieťou a množstvom profesionálov, ktorých cieľom je predať tie tituly vydavateľom v anglicky hovoriacich krajinách. Tak napríklad, hoci je ročne vyše 100 kníh preložených z francúzštiny a vydaných v Anglicku, väčšina pochádza z Francúzska alebo Švajčiarska. Na druhej strane, francúzsky hovoriace krajiny Afriky, sú zriedkavo čo len brané do úvahy.
The upshot is that there are actually quite a lot of nations that may have little or even no commercially available literature in English. Their books remain invisible to readers of the world's most published language. But when it came to reading the world, the biggest challenge of all for me was that fact that I didn't know where to start. Having spent my life reading almost exclusively British and North American books, I had no idea how to go about sourcing and finding stories and choosing them from much of the rest of the world. I couldn't tell you how to source a story from Swaziland. I wouldn't know a good novel from Namibia. There was no hiding it -- I was a clueless literary xenophobe. So how on earth was I going to read the world?
Výsledkom je, že mnoho národov má minimum alebo žiadne knihy dostupné v anglickom preklade. Ich knihy ostávajú neviditeľné pre tých, ktorí čítajú v svetovo najpoužívanejšom jazyku. V mojom projekte bol pre mňa najväčšou výzvou fakt, že som nevedela, kde začať. Tým, že som čítala takmer výhradne britské a severoamerické knihy, netušila som, kde hľadať a ako si vyberať z príbehov zo zvyšku sveta. Nevedela by som vám povedať, kde nájsť príbeh zo Svazijska. Nepoznala som dobrý román z Namíbie. A nebudem to skrývať – bola som bezradný literárny xenofób. Takže ako som chcela prečítať knihy z celého sveta?
I was going to have to ask for help. So in October 2011, I registered my blog, ayearofreadingtheworld.com, and I posted a short appeal online. I explained who I was, how narrow my reading had been, and I asked anyone who cared to to leave a message suggesting what I might read from other parts of the planet. Now, I had no idea whether anyone would be interested, but within a few hours of me posting that appeal online, people started to get in touch. At first, it was friends and colleagues. Then it was friends of friends. And pretty soon, it was strangers.
Musela som poprosiť o pomoc. A tak som si, v októbri 2011, zaregistrovala blog, ayearofreadingtheworld.com, a sformulovala som krátku žiadosť. Vysvetlila som, kto som, aký zúžený bol môj výber kníh, a poprosila som každého koho to zaujíma, aby mi odporučil, čo by som si mohla prečítať z iných častí sveta. Nemala som tušenie, či to niekoho bude zaujímať, ale v priebehu pár hodín po publikovaní mojej prosby ma ľudia začali kontaktovať. Najprv priatelia a kolegovia. Potom priatelia priateľov. A veľmi skoro neznámi ľudia.
Four days after I put that appeal online, I got a message from a woman called Rafidah in Kuala Lumpur. She said she loved the sound of my project, could she go to her local English-language bookshop and choose my Malaysian book and post it to me? I accepted enthusiastically, and a few weeks later, a package arrived containing not one, but two books -- Rafidah's choice from Malaysia, and a book from Singapore that she had also picked out for me. Now, at the time, I was amazed that a stranger more than 6,000 miles away would go to such lengths to help someone she would probably never meet.
Štyri dni po publikovaní prosby mi prišla správa od ženy menom Rafidah z Kuala Lumpur. Povedala, že sa jej páči môj projekt, a či by mohla ísť do lokálneho anglického kníhkupectva, vybrať pre mňa malajzijskú knihu a poslať mi ju? Nadšene som súhlasila a o pár týždňov neskôr dorazil balíček nie s jednou, ale dvomi knihami – Rafidahin výber z Malajzie, a kniha zo Singapuru, ktorú pre mňa tiež vybrala. V tom čase som bola ohromená tým, že by si úplný cudzinec vzdialený vyše 6000 míľ dal tú námahu, aby pomohol niekomu, koho pravdepodobne nikdy nestretne.
But Rafidah's kindness proved to be the pattern for that year. Time and again, people went out of their way to help me. Some took on research on my behalf, and others made detours on holidays and business trips to go to bookshops for me. It turns out, if you want to read the world, if you want to encounter it with an open mind, the world will help you. When it came to countries with little or no commercially available literature in English, people went further still.
Ale Rafidahina láskavosť sa ukázala byť jednou z mnohých v ten rok. Znova a znova sa mi ľudia snažili pomôcť. Niektorí mi pomáhali robiť prieskum, iní si urobili zachádzku na dovolenke alebo služobke, aby sa zastavili v kníhkupectve. Ukázalo sa, že ak chcete prečítať celý svet, a ak k tomu pristupujete s otvorenou mysľou, svet vám pomôže. A v krajinách s málo alebo žiadnymi knihami dostupnými v angličtine ľudia išli ešte ďalej.
Books often came from surprising sources. My Panamanian read, for example, came through a conversation I had with the Panama Canal on Twitter. Yes, the Panama Canal has a Twitter account. And when I tweeted at it about my project, it suggested that I might like to try and get hold of the work of the Panamanian author Juan David Morgan. I found Morgan's website and I sent him a message, asking if any of his Spanish-language novels had been translated into English. And he said that nothing had been published, but he did have an unpublished translation of his novel "The Golden Horse." He emailed this to me, allowing me to become one of the first people ever to read that book in English.
Knihy často prichádzali z prekvapujúcich zdrojov. Ku knihe z Panamy som sa dostala vďaka konverzácii s Panamským prieplavom na Twitteri. Áno, Panamský prieplav má účet na Twitteri. A keď som tam napísala o mojom projekte, odporučili mi, že by som sa mohla posnažiť získať knihu panamského autora menom Juan David Morgan. Našla som Morganovu webstránku a poslala mu správu, pýtala som sa, či nejaký z jeho španielsky písaných románov má anglický preklad. Odpovedal, že vydané nebolo nič, ale že má nepublikovaný preklad jeho románu "The Golden Horse". Poslal mi ho e-mailom a dovolil mi tak byť jednou z prvých ľudí, ktorí ho mohli čítať v angličtine.
Morgan was by no means the only wordsmith to share his work with me in this way. From Sweden to Palau, writers and translators sent me self-published books and unpublished manuscripts of books that hadn't been picked up by Anglophone publishers or that were no longer available, giving me privileged glimpses of some remarkable imaginary worlds. I read, for example, about the Southern African king Ngungunhane, who led the resistance against the Portuguese in the 19th century; and about marriage rituals in a remote village on the shores of the Caspian sea in Turkmenistan. I met Kuwait's answer to Bridget Jones.
Morgan zďaleka nebol jediný, ktorý by sa takto so mnou podelil o svoju prácu. Od Švédska po Palau mi spisovatelia a prekladatelia posielali vlastné vydania kníh a nepublikované rukopisy kníh, ktoré neboli anglofónnymi vydavateľmi vybrané alebo neboli viac dostupné. Mala som privilégium nahliadnuť do pozoruhodných imaginárnych svetov. Čítala som napríklad o juhoafrickom kráľovi Ngungunhane, ktorý viedol odpor voči Portugalcom v 19. storočí a o svadobných rituáloch v odľahlej dedine na brehoch Kaspického mora v Turkmenistane. Stretla som sa s kuwaitskou odpoveďou na Bridget Jonesovú.
(Laughter)
(smiech)
And I read about an orgy in a tree in Angola.
A čítala som o orgiách v strome v Angole.
But perhaps the most amazing example of the lengths that people were prepared to go to to help me read the world, came towards the end of my quest, when I tried to get hold of a book from the tiny, Portuguese-speaking African island nation of São Tomé and Príncipe. Now, having spent several months trying everything I could think of to find a book that had been translated into English from the nation, it seemed as though the only option left to me was to see if I could get something translated for me from scratch. Now, I was really dubious whether anyone was going to want to help with this, and give up their time for something like that. But, within a week of me putting a call out on Twitter and Facebook for Portuguese speakers, I had more people than I could involve in the project, including Margaret Jull Costa, a leader in her field, who has translated the work of Nobel Prize winner José Saramago. With my nine volunteers in place, I managed to find a book by a São Toméan author that I could buy enough copies of online. Here's one of them. And I sent a copy out to each of my volunteers. They all took on a couple of short stories from this collection, stuck to their word, sent their translations back to me, and within six weeks, I had the entire book to read.
Ale pravdepodobne najzaujímavejší príklad toho, kam až boli ochotní ľudia zájsť, aby mi pomohli prečítať svet, sa stal na konci môjho pátrania, keď som sa snažila dostať ku knihe z malého, portugalsky hovoriaceho, afrického ostrovného štátu Svätý Tomáš a Princov ostrov. Po tom, čo som spravila všetko čo sa len dalo, aby som našla knihu z tejto krajiny preloženú do angličtiny, sa zdalo jedinou ostávajúcou možnosťou zistiť, či by som sa mohla dostať k prekladu vytvorenému pre mňa. Nebola som si istá, či nájdem niekoho, kto by mi s tým pomohol a venoval svoj čas niečomu takému. Ale v priebehu týždňa, odkedy som na Twitteri a Facebooku vyzvala portugalsky hovoriacich, sa mi ozvalo viac ľudí ako som vedela do projektu zapojiť, vrátane Margaret Jull Costa, odborníčku v danej oblasti, ktorá prekladala aj knihy Nobelovou cenou oceneného José Saramagu. S mojimi deviatimi dobrovoľníkmi sa mi podarilo nájsť knihu autora zo Svätého Tomáša a Princovho ostrova, ktorého kópie som mohla kúpiť online. Toto je jedna z nich. A poslala som kópiu každému z mojich dobrovoľníkov. Každý z nich si vybral z tejto zbierky krátkych príbehov niekoľko, dodržal svoje slovo a poslal mi naspäť ich preklad, takže v priebehu šiestich týzdňov som mala celú knihu.
In that case, as I found so often during my year of reading the world, my not knowing and being open about my limitations had become a big opportunity. When it came to São Tomé and Príncipe, it was a chance not only to learn something new and discover a new collection of stories, but also to bring together a group of people and facilitate a joint creative endeavor. My weakness had become the project's strength.
V tom prípade, ako som sa počas toho roka naučila, moja nevedomosť a to, že som bola o svojich obmedzeniach otvorená sa stali mojou veľkou príležitosťou. V prípade Svätého Tomáša a Princovho ostrova to bola nie len šanca naučiť sa niečo nové a objaviť novú zbierku príbehov, ale tiež možnosť spojiť skupinu ľudí a napomáhať spoločnému kreatívnemu snaženiu. Moja slabina sa stala silou projektu.
The books I read that year opened my eyes to many things. As those who enjoy reading will know, books have an extraordinary power to take you out of yourself and into someone else's mindset, so that, for a while at least, you look at the world through different eyes. That can be an uncomfortable experience, particularly if you're reading a book from a culture that may have quite different values to your own. But it can also be really enlightening. Wrestling with unfamiliar ideas can help clarify your own thinking. And it can also show up blind spots in the way you might have been looking at the world.
Knihy, ktoré som v ten rok prečítala, mi v mnohom otvorili oči. A všetci, ktorí radi čítajú, vedia, že knihy majú neobyčajnú silu preniesť vás z vlastnej mysle do mysle niekoho iného, takže aspoň na chvíľu sa pozeráte na svet inými očami. Môže to byť nepríjemná skúsenosť, obzvlášť ak čítate knihy z kultúry, ktorá má iné hodnoty ako tá vaša. Ale môže to byť tiež veľmi poučné. Boj s neznámymi nápadmi vám môže pomôcť ujasniť si vlastné myslenie. A tiež môže odhaliť slepé miesta v tom, ako sa pozeráte na svet.
When I looked back at much of the English-language literature I'd grown up with, for example, I began to see how narrow a lot of it was, compared to the richness that the world has to offer. And as the pages turned, something else started to happen, too. Little by little, that long list of countries that I'd started the year with, changed from a rather dry, academic register of place names into living, breathing entities.
Keď som sa pozrela naspäť na množstvo anglickej literatúry, s ktorou som vyrastala, uvedomila som si, aká obmedzená väčšina z nej bola, v porovnaní s hojnosťou toho, čo svet môže ponúknuť. A ako som prevracala stránky, stalo sa ešte niečo iné. Kúsok po kúsku sa dlhý zoznam krajín, s ktorými som začala, zmenil zo suchého akademického zoznamu miest na žijúce, dýchajúce entity.
Now, I don't want to suggest that it's at all possible to get a rounded picture of a country simply by reading one book. But cumulatively, the stories I read that year made me more alive than ever before to the richness, diversity and complexity of our remarkable planet. It was as though the world's stories and the people who'd gone to such lengths to help me read them had made it real to me. These days, when I look at my bookshelves or consider the works on my e-reader, they tell a rather different story. It's the story of the power books have to connect us across political, geographical, cultural, social, religious divides. It's the tale of the potential human beings have to work together.
Nesnažím sa povedať, že je možné získať kompletný obraz o krajine na základe jednej knihy. Ale spoločne, tie príbehy, ktoré som za ten rok prečítala, mi viac ako čokoľvek predtým ukázali bohatsvo, rozdielnosť a komplexnosť našej neuveriteľnej planéty. Bolo to akoby svetové príbehy a ľudia, ktorí urobili čo mohli, aby som ich mohla prečítať, ich pre mňa spravili skutočnými. Keď sa na svoju knižnicu pozriem dnes, alebo sa zamyslím nad obsahom mojej elektronickej čítačky, hovoria celkom iný príbeh. Je to príbeh o sile kníh spájať nás, bez ohľadu na politické, geografické, kultúrne, sociálne a náboženské rozdiely. Je to príbeh o potenciále ľudí spolupracovať.
And, it's testament to the extraordinary times we live in, where, thanks to the Internet, it's easier than ever before for a stranger to share a story, a worldview, a book with someone she may never meet, on the other side of the planet. I hope it's a story I'm reading for many years to come. And I hope many more people will join me. If we all read more widely, there'd be more incentive for publishers to translate more books, and we would all be richer for that.
A je dôkazom neobyčajných časov, v ktorých žijeme, kedy je vďaka Internetu jednoduchšie, ako kedykoľvek predtým, zdieľať svoj príbeh, pohľad na svet, knihu, s niekým na druhej strane sveta, s kým sa nikdy nestretne. Dúfam, že to je príbeh, ktorý budem čítať po mnoho ďalších rokov. A dúfam, že sa ku mne pripojí viac ľudí. Ak budeme všetci čítať rôznorodejšie knihy, bude to motívom pre vydavateľov prekladať viac kníh a všetci vďaka tomu budeme bohatší.
Thank you.
Ďakujem.
(Applause)
(potlesk)