When ultraviolet sunlight hits our skin, it affects each of us a little differently. Depending on skin color, it will take only minutes of exposure to turn one person beetroot-pink, while another requires hours to experience the slightest change. So what's to account for that difference and how did our skin come to take on so many different hues to begin with?
Keď sa slnečné UV žiarenie dostane k našej pokožke, každého z nás to ovplyvní trochu inak. V závislosti od farby pleti trvá len pár minút vystavenia žiareniu, kým jeden človek sčervenie ako repa, zatiaľ čo iný potrebuje na najmenšiu zmenu celé hodiny. Čo môže za tento rozdiel? A ako to, že ľudská pleť má toľko odtieňov?
Whatever the color, our skin tells an epic tale of human intrepidness and adaptability, revealing its variance to be a function of biology. It all centers around melanin, the pigment that gives skin and hair its color. This ingredient comes from skin cells called melanocytes and takes two basic forms. There's eumelanin, which gives rise to a range of brown skin tones, as well as black, brown, and blond hair, and pheomelanin, which causes the reddish browns of freckles and red hair. But humans weren't always like this. Our varying skin tones were formed by an evolutionary process driven by the Sun. In began some 50,000 years ago when our ancestors migrated north from Africa and into Europe and Asia.
Nezávisle od farby naša pleť rozpráva impozantný príbeh ľudskej neochvejnosti a prispôsobivosti, odhaľujúc jej rôznorodosť ako biologickú funkciu. Všetko sa točí okolo melanínu, pigmentu, ktorý dáva pokožke a vlasom ich farbu. Táto ingrediencia pochádza z kožných buniek nazývaných melanocyty a má dve základné formy. Existuje eumelanín, ktorý spôsobuje hnedé odtiene pokožky a čiernu, hnedú a plavú farbu vlasov, a feomelanín, ktorý spôsobuje červenkasté pehy a ryšavé vlasy. Ale ľudia takíto neboli vždy. Pestrosť farieb našej pokožky bola tvorená evolučným procesom poháňaným Slnkom. Začalo to asi pred 50 000 rokmi, keď naši predkovia migrovali z Afriky na sever do Európy a Ázie.
These ancient humans lived between the Equator and the Tropic of Capricorn, a region saturated by the Sun's UV-carrying rays. When skin is exposed to UV for long periods of time, the UV light damages the DNA within our cells, and skin starts to burn. If that damage is severe enough, the cells mutations can lead to melanoma, a deadly cancer that forms in the skin's melanocytes.
Títo starodávni ľudia žili medzi rovníkom a obratníkom Kozorožca, v regióne presýtenom slnečnými UV lúčmi. Keď je pokožka dlho vystavovaná UV žiareniu, môže to poškodiť DNA v našich bunkách a pokožka sa začne páliť. Ak je toto poškodenie dosť vážne, mutácie buniek môžu viesť k melanómu, smrteľnej rakovine tvorenej v kožných melanocytoch.
Sunscreen as we know it today didn't exist 50,000 years ago. So how did our ancestors cope with this onslaught of UV? The key to survival lay in their own personal sunscreen manufactured beneath the skin: melanin.
Pred 50 000 rokmi neexistovali opaľovacie krémy. Tak ako sa naši predkovia chránili pred útokom UV žiarenia? Kľúčom k prežitiu bola ich osobná ochrana pred slnkom vyrábaná pod ich pokožkou: melanín.
The type and amount of melanin in your skin determines whether you'll be more or less protected from the sun. This comes down to the skin's response as sunlight strikes it. When it's exposed to UV light, that triggers special light-sensitive receptors called rhodopsin, which stimulate the production of melanin to shield cells from damage. For light-skin people, that extra melanin darkens their skin and produces a tan.
Typ a množstvo melanínu vo vašej pokožke určuje, ako veľmi ste chránení pred slnkom. Dôležitá je reakcia pokožky na slnečné svetlo. Keď je vystavená UV žiareniu, spúšťa to špeciálne svetlocitlivé receptory nazývané rodopsín, ktoré stimulujú tvorbu melanínu na ochranu buniek pred poškodením. Pre svetlých ľudí ten melanín stmaví ich pokožku a vytvorí sa opálenie.
Over the course of generations, humans living at the Sun-saturated latitudes in Africa adapted to have a higher melanin production threshold and more eumelanin, giving skin a darker tone. This built-in sun shield helped protect them from melanoma, likely making them evolutionarily fitter and capable of passing this useful trait on to new generations.
V priebehu generácií sa ľudia žijúci v slnkom zaliatych šírkach v Afrike adaptovali, aby produkovali vyššiu hladinu melanínu a viac eumelanínu, ktorý dal ich pokožke tmavší odtieň. Tento vrodený slnečný štít ich ochraňoval pred melanómom, a tak ich spravil evolučne vhodnejšími a schopnými túto užitočnú črtu odovzdať ďalším generáciám.
But soon, some of our Sun-adapted ancestors migrated northward out of the tropical zone, spreading far and wide across the Earth. The further north they traveled, the less direct sunshine they saw. This was a problem because although UV light can damage skin, it also has an important parallel benefit. UV helps our bodies produce vitamin D, an ingredient that strengthens bones and lets us absorb vital minerals, like calcium, iron, magnesium, phosphate, and zinc. Without it, humans experience serious fatigue and weakened bones that can cause a condition known as rickets.
Ale čoskoro niektorí z našich predkov adaptovaných na slnko migrovali na sever preč z tropickej oblasti a roztrúsili sa po celej Zemi. Čím severnejšie cestovali, tým menej priameho slnečného svetla mali. Toto bol problém, pretože napriek tomu, že UV žiarenie dokáže poškodiť kožu, má súčasne dôležitý úžitok. UV pomáha našim telám vytvárať vitamín D, látku, ktorá zosilňuje kosti a pomáha pri absorpcii životne dôležitých minerálov, ako je vápnik, železo, horčík, fosfor a zinok. Bez neho mávajú ľudia silnú únavu a zoslabené kosti, čo môže viesť až k takzvanej krivici.
For humans whose dark skin effectively blocked whatever sunlight there was, vitamin D deficiency would have posed a serious threat in the north. But some of them happened to produce less melanin. They were exposed to small enough amounts of light that melanoma was less likely, and their lighter skin better absorbed the UV light. So they benefited from vitamin D, developed strong bones, and survived well enough to produce healthy offspring. Over many generations of selection, skin color in those regions gradually lightened.
Pre ľudí, ktorých tmavá pokožka efektívne blokovala tamojšie slnečné žiarenie, nedostatok vitamínu D predstavoval na severe vážnu hrozbu. Ale niektorí z nich produkovali menej melanínu. Boli vystavovaní dostatočne malým množstvám svetla, takže melanóm bol menej pravdepodobný a ich svetlejšia pokožka lepšie absorbovala UV svetlo. Takže mali úžitok z vitamínu D, mali silné kosti a prežili dosť dlho na to, aby mohli produkovať zdravé potomstvo. V priebehu generácií
As a result of our ancestor's adaptability, today the planet is full of people with a vast palette of skin colors, typically, darker eumelanin-rich skin in the hot, sunny band around the Equator, and increasingly lighter pheomelanin-rich skin shades fanning outwards as the sunshine dwindles.
sa farba pleti v týchto regiónoch postupne stávala svetlejšou. Výsledkom prispôsobivosti našich predkov je dnes planéta plná ľudí s obrovskou paletou farieb pleti, tmavšia pokožka bohatá na eumelanín sa typicky nachádza v horúcom, slnečnom pásme okolo rovníka a čoraz svetlejšie odtiene pokožky bohatej na feomelanín
Therefore, skin color is little more than an adaptive trait for living on a rock that orbits the Sun. It may absorb light, but it certainly does not reflect character.
sa nachádzajú tam, kde slnko ubúda. Takže farba pokožky je niečo viac ako adaptačná črta pre život na kúsku balvana, ktorý obieha okolo Slnka. Môže vstrebávať svetlo,