How does the news shape the way we see the world? Here's the world based on the way it looks -- based on landmass. And here's how news shapes what Americans see. This map -- (Applause) -- this map shows the number of seconds that American network and cable news organizations dedicated to news stories, by country, in February of 2007 -- just one year ago. Now, this was a month when North Korea agreed to dismantle its nuclear facilities. There was massive flooding in Indonesia. And in Paris, the IPCC released its study confirming man's impact on global warming. The U.S. accounted for 79 percent of total news coverage. And when we take out the U.S. and look at the remaining 21 percent, we see a lot of Iraq -- that's that big green thing there -- and little else. The combined coverage of Russia, China and India, for example, reached just one percent.
Aký vplyv majú správy na to, ako vnímame svet? Toto je svet, ktorý vidíme – podľa rozloženia pevnín. A takto formujú správy to, ako vidia svet Američania. Táto mapa – (Potlesk) – zobrazuje, koľko sekúnd venovali americké spravodajské kanály správam z jednotlivých krajín vo februári 2007. Toto bol mesiac, keď sa Severná Kórea rozhodla odstaviť svoje jadrové zariadenia. V Indonézii boli obrovské záplavy. A v Paríži potvrdil Medzivládny panel pre klimatické zmeny vo svojej analýze vplyv človeka na globálne otepľovanie. Správy zo Spojených štátov tvorili 79 % celkového spravodajstva. A ak nevezmeme do úvahy Spojené štáty a pozrieme sa na zvyšných 21 %, uvidíme množstvo správ z Iraku – to je tá zelená vecička tam – a ešte niečo navyše. Napríklad správy o Rusku, Číne a Indii tvorili dokopy iba 1 %.
When we analyzed all the news stories and removed just one story, here's how the world looked. What was that story? The death of Anna Nicole Smith. This story eclipsed every country except Iraq, and received 10 times the coverage of the IPCC report. And the cycle continues; as we all know, Britney has loomed pretty large lately.
Po tom, čo sme zanalyzovali všetky správy a vybrali z nich jednu, svet vyzeral takto. Že aká to bola správa? Smrť Anny Nicole Smithovej. Táto správa zatienila správy zo všetkých krajín okrem Iraku a dostalo sa jej 10-krát toľko pozornosti ako analýze o globálnom otepľovaní. A takto to pokračuje ďalej, ako všetci vieme, Britney sa začína v správach objavovať vo veľkom.
So, why don't we hear more about the world? One reason is that news networks have reduced the number of their foreign bureaus by half. Aside from one-person ABC mini-bureaus in Nairobi, New Delhi and Mumbai, there are no network news bureaus in all of Africa, India or South America -- places that are home to more than two billion people.
Prečo teda v Amerike nepočuť viac správ zo sveta? Jednou z príčin je, že spravodajské kanály znížili počet zahraničných pobočiek o polovicu. S výnimkou pobočiek kanálu ABC s jedným človekom v Nairobi, Nai Dili a Bombaji nie sú žiadne spravodajské pobočky v celej Afrike, Indii či Južnej Amerike, na miestach s celkovou populáciou viac než 2 miliardy ľudí.
The reality is that covering Britney is cheaper. And this lack of global coverage is all the more disturbing when we see where people go for news. Local TV news looms large, and unfortunately only dedicates 12 percent of its coverage to international news.
Správy o Britney sú totiž v skutočnosti menej nákladné. A nedostatok správ zo sveta znepokojuje o to viac, ak sa pozrieme, odkiaľ ich ľudia získavajú. Spravodajstvo miestnych televízií začína prekypovať, to však venuje iba 12 % spravodajstva správam zo zahraničia.
And what about the web? The most popular news sites don't do much better. Last year, Pew and the Colombia J-School analyzed the 14,000 stories that appeared on Google News' front page. And they, in fact, covered the same 24 news events. Similarly, a study in e-content showed that much of global news from U.S. news creators is recycled stories from the AP wire services and Reuters, and don't put things into a context that people can understand their connection to it.
Čo internet? Najnavštevovanejšie spravodajské stránky toho veľa nenarobia. Minulý rok zanalyzovala agentúra Pew a Columbia University 14 000 správ, ktoré sa objavili na hlavnej stránke Google News. Vysvitlo, že sa venovali tým istým 24 témam. A rovnako aj prieskum elektronického obsahu preukázal, že veľa zahraničných správ amerického spravodajstva je prevzatých z tlačových agentúr AP a Reuters a tieto správy neuvádzajú kontext tak, aby ľudia porozumeli súvislostiam.
So, if you put it all together, this could help explain why today's college graduates, as well as less educated Americans, know less about the world than their counterparts did 20 years ago. And if you think it's simply because we are not interested, you would be wrong. In recent years, Americans who say they closely follow global news most of the time grew to over 50 percent.
Ak si to teda všetko spočítame, môže to vysvetľovať, prečo dnešní Američania s vysokoškolským a aj nižším vzdelaním vedia o svete menej, ako o ňom vedeli ľudia s rovnakým vzdelaním pred 20 rokmi. A ak si myslíte, že to je iba preto, že nás to nezaujíma, ste na omyle. V uplynulých rokoch počet Američanov, ktorí tvrdia, že väčšinou dôkladne sledujú zahraničné správy, narástol o 50 %.
The real question: is this distorted worldview what we want for Americans in our increasingly interconnected world? I know we can do better. And can we afford not to? Thank you.
Skutočná otázka znie: Je toto skreslené vnímanie sveta to, čo pokladáme za vhodné pre Američanov v tomto svete, ktorý je stále viac prepojený? Viem, že sa zmôžeme aj na viac. A môžeme si vôbec dovoliť niečo iné? Ďakujem.