Ah yes, those university days, a heady mix of Ph.D-level pure mathematics and world debating championships, or, as I like to say, "Hello, ladies. Oh yeah." Didn't get much sexier than the Spence at university, let me tell you.
Ach, tie vysokoškolské časy, omamný mix čistej matematiky na doktorandskej úrovni a mastrovstvá sveta v debatovaní, alebo, ako ja rád hovorím: "Zdravíčko, dámy. Ó, áno." Na výške sa nedalo byť viac sexy, to vám viem s istotou povedať.
It is such a thrill for a humble breakfast radio announcer from Sydney, Australia, to be here on the TED stage literally on the other side of the world. And I wanted to let you know, a lot of the things you've heard about Australians are true. From the youngest of ages, we display a prodigious sporting talent. On the field of battle, we are brave and noble warriors. What you've heard is true. Australians, we don't mind a bit of a drink, sometimes to excess, leading to embarrassing social situations. (Laughter) This is my father's work Christmas party, December 1973. I'm almost five years old. Fair to say, I'm enjoying the day a lot more than Santa was.
Pre skromného ranného rozhlasového hlásateľa zo Sydney je vzrušujúce byť tu na pódiu TED doslova na opačnej strane sveta. Chcel som vám len povedať, že mnohé z vecí, čo ste počuli o Austrálčanoch, sú pravdivé. Odmalička sa u nás prejavuje ohromný športový talent. V bitke sa z nás stávajú odvážni a vznešení bojovníci. Všetko, čo ste počuli, je pravda. My Austrálčania si radi vypijeme, občas to preženieme, čo vedie k trápnym spoločenským situáciám. (Smiech) Toto je dielo môjho otca na vianočnej oslave v decembri 1973. Mám skoro päť rokov. Dá sa povedať, že si deň užívam oveľa viac než Santa.
But I stand before you today not as a breakfast radio host, not as a comedian, but as someone who was, is, and always will be a mathematician. And anyone who's been bitten by the numbers bug knows that it bites early and it bites deep.
Ale dnes tu pred vami nestojím ako človek s rannou šou v rádiu, nie ako zabávač, ale ako niekto, kto bol, je, a navždy bude matematikom. A každý, kto sa už stretol s číslami vie, že láska k nim začína skoro a intenzívne.
I cast my mind back when I was in second grade at a beautiful little government-run school called Boronia Park in the suburbs of Sydney, and as we came up towards lunchtime, our teacher, Ms. Russell, said to the class, "Hey, year two. What do you want to do after lunch? I've got no plans." It was an exercise in democratic schooling, and I am all for democratic schooling, but we were only seven. So some of the suggestions we made as to what we might want to do after lunch were a little bit impractical, and after a while, someone made a particularly silly suggestion and Ms. Russell patted them down with that gentle aphorism, "That wouldn't work. That'd be like trying to put a square peg through a round hole."
Spomínam na časy, keď som bol druhák v krásnej malej štátnej škole zvanej Boronia Park na predmestí Sydney, a keď sa blížil čas obeda, naša učiteľka, slečna Russellová, sa prihovorila triede, "Počujte, druháci. Čo chcete robiť po obede? Nemám nič na pláne." Bolo to cvičenie v demokratickom vyučovaní, a ja to úplne podporujem, ale mali sme len sedem rokov. Takže niektoré z našich návrhov, čo by sme chceli robiť po obede, boli trochu nepraktické, a po chvíli prišiel niekto s obzvlášť hlúpym návrhom a slečna Russelová ho zrušila tým jemným aforizmom: "To by nefungovalo. Bolo by to ako pokúšať sa pretlačiť štvorcový kolík cez okrúhlu dieru."
Now I wasn't trying to be smart. I wasn't trying to be funny. I just politely raised my hand, and when Ms. Russell acknowledged me, I said, in front of my year two classmates, and I quote, "But Miss, surely if the diagonal of the square is less than the diameter of the circle, well, the square peg will pass quite easily through the round hole." (Laughter) "It'd be like putting a piece of toast through a basketball hoop, wouldn't it?"
Nesnažil som sa byť premúdrelý. Nesnažil som sa byť vtipný. Len som slušne zdvihol ruku, a keď ma slečna Russellová vyvolala, povedal som pred svojimi druháckymi spolužiakmi, a citujem: "Ale pani učiteľka, ak je uhlopriečka štvorca menšia ako priemer kruhu, štvorcový kolík sa prepchá cez okrúhlu dieru dosť ľahko." (Smiech) "Bolo by to ako prejsť hriankou cez basketbalový kôš, nie?"
And there was that same awkward silence from most of my classmates, until sitting next to me, one of my friends, one of the cool kids in class, Steven, leaned across and punched me really hard in the head. (Laughter) Now what Steven was saying was, "Look, Adam, you are at a critical juncture in your life here, my friend. You can keep sitting here with us. Any more of that sort of talk, you've got to go and sit over there with them."
A opäť sa ozvalo to isté trápne ticho od všetkých mojich spolužiakov, až kým sa jeden z mojich kamarátov, čo sedel vedľa, jeden z drsňákov v triede, Steven, nenaklonil a neudrel ma do hlavy riadne silno. (Smiech) Steven sa snažil povedať: "Pozri, Adam, nachádzaš sa v kritickom okamihu svojho života. Môžeš tu ďalej sedieť s nami. Ale ak ešte budeš mať takéto reči, pôjdeš si sadnúť tam k nim."
I thought about it for a nanosecond. I took one look at the road map of life, and I ran off down the street marked "Geek" as fast as my chubby, asthmatic little legs would carry me.
Na mikroskopický zlomok sekundy som sa nad tým zamyslel. Pozrel som sa na mapu svojho života, a rozbehol sa po ulici označenej slovom "Podivín" tak rýchlo, ako ma moje astmatické nožičky vládali niesť.
I fell in love with mathematics from the earliest of ages. I explained it to all my friends. Maths is beautiful. It's natural. It's everywhere. Numbers are the musical notes with which the symphony of the universe is written. The great Descartes said something quite similar. The universe "is written in the mathematical language." And today, I want to show you one of those musical notes, a number so beautiful, so massive, I think it will blow your mind.
Zamiloval som sa do matematiky už ako malé dieťa. Všetko som to vysvetlil svojim priateľom. Matematika je krásna. Je prirodzená. Je všade. Čísla sú ako hudobné noty, ktorými je napísaná symfónia vesmíru. Sám veľký Descartes povedal čosi podobné. Vesmír je "napísaný v jazyku matematiky." A dnes vám chcem ukázať jednu z tých nôt. Je taká nádherná, taká obrovská, že vás určite ohúri.
Today we're going to talk about prime numbers. Most of you I'm sure remember that six is not prime because it's 2 x 3. Seven is prime because it's 1 x 7, but we can't break it down into any smaller chunks, or as we call them, factors. Now a few things you might like to know about prime numbers. One is not prime. The proof of that is a great party trick that admittedly only works at certain parties.
Dnes sa budeme rozprávať o prvočíslach. Väčšina z vás si určite pamätá, že šestka nie je prvočíslo, lebo je to 2 x 3. Sedmička je prvočíslo, lebo je 1 x 7, ale nevieme ju rozložiť na viac menších častí, alebo ako im hovoríme my, prvočíselných deliteľov. Je zopár vecí, ktoré by ste možno radi vedeli o prvočíslach. Jednotka nie je prvočíslo. Dôkaz toho je skoro ako kúzelnícky trik vhodný na párty, ale má úspech iba pri niektorých druhoch zábav.
(Laughter)
(Smiech)
Another thing about primes, there is no final biggest prime number. They keep going on forever. We know there are an infinite number of primes due to the brilliant mathematician Euclid. Over thousands of years ago, he proved that for us. But the third thing about prime numbers, mathematicians have always wondered, well at any given moment in time, what is the biggest prime that we know about?
Ďalšia vec o prvočíslach, neexistuje "najväčšie" prvočíslo. Idú donekonečna. Vieme, že je nekonečne veľa prvočísel, a to vďaka brilantnému matematikovi Euklidovi. Pred tisícmi rokov to pre nás dokázal. Ale tretia vec o prvočíslach, na ktorej si matematici odjakživa lámali hlavu... V ktoromkoľvek bode v čase, čo je najväčšie prvočíslo, ktoré poznáme?
Today we're going to hunt for that massive prime. Don't freak out. All you need to know, of all the mathematics you've ever learned, unlearned, crammed, forgotten, never understood in the first place, all you need to know is this: When I say 2 ^ 5, I'm talking about five little number twos next to each other all multiplied together, 2 x 2 x 2 x 2 x 2. So 2 ^ 5 is 2 x 2 = 4, 8, 16, 32. If you've got that, you're with me for the entire journey. Okay? So 2 ^ 5, those five little twos multiplied together. (2 ^ 5) - 1 = 31. 31 is a prime number, and that five in the power is also a prime number. And the vast bulk of massive primes we've ever found are of that form: two to a prime number, take away one. I won't go into great detail as to why, because most of your eyes will bleed out of your head if I do, but suffice to say, a number of that form is fairly easy to test for primacy. A random odd number is a lot harder to test. But as soon as we go hunting for massive primes, we realize it's not enough just to put in any prime number in the power. (2 ^ 11) - 1 = 2,047, and you don't need me to tell you that's 23 x 89. (Laughter) But (2 ^ 13) - 1, (2 ^ 17) - 1 (2 ^ 19) - 1, are all prime numbers. After that point, they thin out a lot.
Dnes ideme loviť to obrovské prvočíslo. Ale nebuďte vydesení. Všetko, čo potrebujete vedieť z matematiky zo všetkého, čo ste sa kedy naučili, odnaučili, nabiflili, zabudli, alebo ste tomu nikdy nerozumeli, všetko, čo potrebujete vedieť, je toto: Keď poviem "dva na piatu", hovorím o piatich malých dvojkách vedľa seba, ktoré sú vzájomne znásobené, 2 x 2 x 2 x 2 x 2. Takže "dva na druhú" je 2 x 2 = 4 8, 16, 32. Ak ste to pochopili, môžete sa so mnou vydať na cestu. Dobre? Takže 2 ^ 5, tých päť malých dvojok, ktoré sú spoločne vynásobené. (2 ^ 5) - 1 = 31. 31 je prvočíslo. A tá päťka v exponente je tiež prvočíslo. A ohromné množstvo obrovských prvočísel, ktoré sme našli, sú v tomto tvare: Dva umocnené prvočíslom, mínus jeden. Nepôjdem do detailov, prečo to tak je, pretože väčšine z vás by z toho explodovala hlava, ale postačí povedať, že pri čísle v takom tvare sa dá pomerne ľahko skontrolovať, či ide o prvočíslo. Náhodné nepárne číslo sa kontroluje oveľa ťažšie. Ale akonáhle sa vydáme na lov za obrovskými prvočíslami, uvedomíme si, že nestačí len vložiť do exponenta akékoľvek prvočíslo. (2 ^ 11) - 1 = 2,047, ale dobre viete, že to je 23 x 89. (Smiech) Ale (2 ^ 13) - 1, (2 ^ 17) - 1 (2 ^ 19) - 1 sú všetko prvočísla. Potom sú však zriedkavejšie.
And one of the things about the search for massive primes that I love so much is some of the great mathematical minds of all time have gone on this search. This is the great Swiss mathematician Leonhard Euler. In the 1700s, other mathematicians said he is simply the master of us all. He was so respected, they put him on European currency back when that was a compliment.
Jedna z vecí, ktoré na hľadaní obrovských prvočísel zbožňujem, je, že niektoré z najväčšich matematických mozgov sa o to pokúšali tiež. Toto je významný švajčiarsky matematik Leonhard Euler. V 18. storočí ostatní matematici hovorili že je múdrejší než ktokoľvek iný. Bol tak rešpektovaný, že ste jeho tvár mohli nájsť na európskych platidlách. To bolo, pravdaže, v časoch, keď to bol ešte kompliment.
(Laughter)
(Smiech)
Euler discovered at the time the world's biggest prime: (2 ^ 31) - 1. It's over two billion. He proved it was prime with nothing more than a quill, ink, paper and his mind.
Euler objavil v tom čase najväčšie prvočíslo na svete: (2 ^ 31) - 1. To je vyše dvoch miliárd. Dokázal, že je to prvočíslo, a to iba s perom, atramentom, papierom a svojím rozumom.
You think that's big. We know that (2 ^ 127) - 1 is a prime number. It's an absolute brute. Look at it here: 39 digits long, proven to be prime in 1876 by a mathematician called Lucas. Word up, L-Dog.
Zdá sa vám to veľké? Vieme, že (2 ^ 127) - 1 je prvočíslo. Je to úplná ozruta. Pozrite sa naň: Má 39 cifier. V roku 1876 ho dokázal matematik zvaný Lucas. Si makač, Lukino.
(Laughter)
(Smiech)
But one of the great things about the search for massive primes, it's not just finding the primes. Sometimes proving another number not to be prime is just as exciting. Lucas again, in 1876, showed us (2 ^ 67) - 1, 21 digits long, was not prime. But he didn't know what the factors were. We knew it was like six, but we didn't know what are the 2 x 3 that multiply together to give us that massive number.
Ale jedna z úžasných vecí na hľadaní obrovských prvočísel je nie len tá, keď ich nájdete. Občas je rovnako vzrušujúce dokázať, že iné číslo nie je prvočíslo. Lucas nám v roku 1876 ukázal, že (2 ^ 67) - 1, 21 cifier dlhé, nie je prvočíslo. Ale nevedel, aké boli jeho delitele. Vedeli sme, že bolo ako šestka, ale nevedeli sme čo boli 2 x 3, ktoré sa znásobia, aby vzniklo obrovské prvočíslo.
We didn't know for almost 40 years until Frank Nelson Cole came along. And at a gathering of prestigious American mathematicians, he walked to the board, took up a piece of chalk, and started writing out the powers of two: two, four, eight, 16 -- come on, join in with me, you know how it goes -- 32, 64, 128, 256, 512, 1,024, 2,048. I'm in geek heaven. We'll stop it there for a second. Frank Nelson Cole did not stop there. He went on and on and calculated 67 powers of two. He took away one and wrote that number on the board. A frisson of excitement went around the room. It got even more exciting when he then wrote down these two large prime numbers in your standard multiplication format -- and for the rest of the hour of his talk Frank Nelson Cole busted that out. He had found the prime factors of (2 ^ 67) - 1. The room went berserk -- (Laughter) -- as Frank Nelson Cole sat down, having delivered the only talk in the history of mathematics with no words. He admitted afterwards it wasn't that hard to do. It took focus. It took dedication. It took him, by his estimate, "three years of Sundays."
Nevedeli sme to takmer 40 rokov, kým neprišiel Frank Nelson Cole. Na stretnutí významných amerických matematikov, prišiel k tabuli, zobral do ruky kus kriedy, a začal vypisovať mocniny dvojky: 2, 4, 8, 16, ... pokojne sa pridajte, viete predsa, ako to pokračuje ... 32, 64, 128, 256, 512, 1024, 2048. Cítim sa ako v nebi pre šprtov. Tu na chvíľku zastavíme. Frank Nelson Cole tam ale nezastavil. Pokračoval ďalej a ďalej A vypočítal 67 mocnín dvojky. Odčítal jednotku a napísal výsledné číslo na tabuľu. Po miestnosti prebehla vlna vzrušenia. A bolo to ešte vzrušujúcejšie, keď potom napísal tieto dve veľké prvočísla v bežnom formáte násobenia, a zvyšný čas hodiny svojho "prejavu" ich spolu násobil. Našiel prvočíselné delitele pre (2 ^ 67) - 1. Ľudia v miestnosti išli zošalieť - (Smiech) - keď si Frank Nelson Cole sadol po tom, čo predniesol jediný prejav v histórii matematiky úplne bez slov. Neskôr sa priznal, že to nebolo až také ťažké. Vyžadovalo si to sústredenie a odhodlanie. Odhadoval, že mu to trvalo "tri roky nedelí."
But then in the field of mathematics, as in so many of the fields that we've heard from in this TED, the age of the computer goes along and things explode. These are the largest prime numbers we knew decade by decade, each one dwarfing the one before as computers took over and our power to calculate just grew and grew.
Ale v oblasti matematiky, rovnako ako v mnohých iných oblastiach, o ktorých sa vrámci TED-u dozvedáme, prišiel vek počítačov a veci sa rozhýbali neuveriteľným tempom. Toto su najväčšie prvočísla, ktoré sme poznali desaťročie za desaťročím, každé nové zatieňuje to predchádzajúce. Počítače prevzali robotu a naša schopnosť počítať sa neustále zvyšovala.
This is the largest prime number we knew in 1996, a very emotional year for me. It was the year I left university. I was torn between mathematics and media. It was a tough decision. I loved university. My arts degree was the best nine and a half years of my life.
Toto je najväčšie prvočíslo, ktoré sme poznali v roku 1996, pre mňa veľmi emotívny rok. Rok, kedy som odišiel z vysokej školy. Nevedel som sa rozhodnúť medzi matematikou a médiami. Bolo to ťažké rozhodnutie. Miloval som výšku. Bolo to najlepších deväť a pol roka môjho života.
(Laughter)
(Smiech)
But I came to a realization about my own ability. Put simply, in a room full of randomly selected people, I'm a maths genius. In a roomful of maths Ph.Ds, I'm as dumb as a box of hammers. My skill is not in the mathematics. It is in telling the story of the mathematics.
Ale uvedomil som si čosi o svojich vlastných schopnostiach. Skrátka, v miestnosti plnej náhodne vybratých ľudí, som matematický génius. V miestnosti plnej ľudí s doktorátom z matematiky, som hlúpy ako tágo. Nie som dobrý v matematike, ale v rozprávavaní jej príbehu.
And during that time, since I've left university, these numbers have got bigger and bigger, each one dwarfing the last, until along came this man, Dr. Curtis Cooper, who a few years ago held the record for the largest ever prime, only to see it snatched away by a rival university. And then Curtis Cooper got it back. Not years ago, not months ago, days ago. In an amazing moment of serendipity, I had to send TED a new slide to show you what this guy had done.
A za ten čas, čo som odišiel z vysokej školy, sa tieto čísla zväčšovali a zväčšovali, a každé nové výrazne prevyšovalo to predchádzajúce, kým neprišiel istý chlapík, Dr. Curtis Cooper, ktorý pred pár rokmi držal rekord za najväčšie prvočíslo, a potom mu ho ukradla súperiaca univerzita. Ale potom ho Curtis Cooper dostal naspäť. Nie pred rokmi, nie pred mesiacmi, pred niekoľkými dňami. V úžasnom okamihu, ktorý prišiel ako zásah zhora, som musel poslať TED-u nový slajd, aby som vám ukázal, čo tento chlapík spravil.
I still remember -- (Applause) -- I still remember when it happened. I was doing my breakfast radio show. I looked down on Twitter. There was a tweet: "Adam, have you seen the new largest prime number?" I shivered -- (Laughter) -- contacted the women who produced my radio show out in the other room, and said "Girls, hold the front page. We're not talking politics today. We're not talking sport today. They found another megaprime." The girls just shook their heads, put them in their hands, and let me go my own way.
Stále si pamätám - (Potlesk) - Stále si pamätám, kedy sa to stalo. Robil som svoju rannú reláciu v rádiu. Pozrel som sa na Twitter. Bol tam odkaz: "Adam, videl si už nové najväčšie prvočíslo?" Striaslo ma - (Smiech) - Prihovoril som sa ženám, ktoré riadili moju rozhlasovú reláciu z vedľajšej miestnosti. "Dievčatá, meníme dnešnú hlavnú tému. Dnes nebudeme hovoriť o politike. Dnes nebudeme hovoriť o športe. Objavili ďalšie obrovské prvočíslo." Dievčatá len pokrútili hlavami, a nechali ma robiť si, čo chcem.
It's because of Curtis Cooper that we know, currently the largest prime number we know, is 2 ^ 57,885,161. Don't forget to subtract the one. This number is almost 17 and a half million digits long. If you typed it out on a computer and saved it as a text file, that's 22 meg. For the slightly less geeky of you, think about the Harry Potter novels, okay? This is the first Harry Potter novel. This is all seven Harry Potter novels, because she did tend to faff on a bit near the end. (Laughter) Written out as a book, this number would run the length of the Harry Potter novels and half again. Here's a slide of the first 1,000 digits of this prime. If, when TED had begun, at 11 o'clock on Tuesday, we'd walked out and simply hit one slide every second, it would have taken five hours to show you that number. I was keen to do it, could not convince Bono. That's the way it goes.
Vďaka Curtisovi Cooperovi vieme, že najväčšie známe prvočíslo je 2 ^ 57,885,161. Nezabudnite odpočítať jednotku. Toto číslo má takmer 17 a pol milióna cifier! Ak by ste ho napísali na počítači a uložili ho v textovom súbore, mal by 22 megabajtov. Pre tých menej počítačovo zdatných, predstavte si knihy o Harrym Potterovi, dobre? Toto je prvý diel. Toto je všetkých sedem kníh, lebo ku koncu sa zvykla trochu vykecávať. (Smiech) Keby ste ho napísali ako knihu, toto číslo by bolo o polovicu dlhšie než všetky knihy o Harrym Potterovi. Tu je obrázok s prvými 1000 ciframi tohto prvočísla. Ak by sa bol TED začal o jedenástej v utorok a my by sme jednoducho zapli ďalší slajd každú sekundu, trvalo by päť hodín ukázať vám to číslo. Chcel som to spraviť, ale Bona som nepresvedčil. Tak to už raz chodí.
This number is 17 and a half thousand slides long, and we know it is prime as confidently as we know the number seven is prime. That fills me with almost sexual excitement. And who am I kidding when I say almost?
Toto číslo sa rozprestiera cez 17 500 slajdov a vieme, že je to prvočíslo s takou istotou, s akou to vieme o sedmičke. To ma napĺňa takmer sexuálnym vzrušením. A prečo by som sa mal pretvarovať a vravieť "takmer"?
(Laughter)
(Smiech)
I know what you're thinking: Adam, we're happy that you're happy, but why should we care? Let me give you just three reasons why this is so beautiful.
Viem, čo si myslíte: Adam, teší nás, že si rád, ale prečo by nás to malo trápiť? Dovoľte mi dať vám tri dôvody, prečo je to všetko také krásne.
First of all, as I explained, to ask a computer "Is that number prime?" to type it in its abbreviated form, and then only about six lines of code is the test for primacy, is a remarkably simple question to ask. It's got a remarkably clear yes/no answer, and just requires phenomenal grunt. Large prime numbers are a great way of testing the speed and accuracy of computer chips.
Po prvé, ako som už vysvetľoval, je jednoduché opýtať sa počítača "Je tamto číslo prvočíslo?" a napísať ho v jeho skrátenej forme. Test na prvočísla má v programovacom jazyku len šesť riadkov, Je to pozoruhodne jednoduchá otázka. Má pozoruhodne jednoznačnú odpoveď - áno alebo nie. Tak dokáže odpovedať aj prístroj. Veľké prvočísla sú výborný spôsob na testovanie rýchlosti a presnosti počítačových čipov.
But secondly, as Curtis Cooper was looking for that monster prime, he wasn't the only guy searching. My laptop at home was looking through four potential candidate primes myself as part of a networked computer hunt around the world for these large numbers. The discovery of that prime is similar to the work people are doing in unraveling RNA sequences, in searching through data from SETI and other astronomical projects. We live in an age where some of the great breakthroughs are not going to happen in the labs or the halls of academia but on laptops, desktops, in the palms of people's hands who are simply helping out for the search.
Po druhé, keď Curtis Cooper hľadal to obrovské prvočíslo, nebol jediný, kto sa o to pokúšal. Aj môj domáci notebook kontroloval štyroch potenciálnych kandidátov na prvočísla ako súčasť celosvetového sieťového počítačového lovu na tieto veľké čísla. Objav toho prvočísla je veľmi podobný práci ľudí, ktorí sa snažia rozlúštiť poradie RNA, či tých, čo prehľadávajú údaje zo SETI a iných astronomických projektov. Žijeme v čase, keď sa mnoho veľkých prelomov nebude odohrávať v laboratóriách alebo na univerzitách, ale v notebookoch, stolových počítačoch, priamo v rukách ľudí, ktorí jednoducho pomáhajú v hľadaní.
But for me it's amazing because it's a metaphor for the time in which we live, when human minds and machines can conquer together. We've heard a lot about robots in this TED. We've heard a lot about what they can and can't do. It is true, you can now download onto your smartphone an app that would beat most grandmasters at chess.
Ale pre mňa je to úžasné, lebo je to metafora pre dobu, v ktorej žijeme, kde môžu ľudské mozgy a prístroje spojiť sily. Na tomto TED-e sme počuli veľa o robotoch. Počuli sme veľa o tom, čo dokážu a čo nie. Do svojho smartfónu viete stiahnuť aplikáciu, ktorá by v šachu porazila väčšinu svetových majstrov.
You think that's cool. Here's a machine doing something cool. This is the CubeStormer II. It can take a randomly shuffled Rubik's Cube. Using the power of the smartphone, it can examine the cube and solve the cube in five seconds.
Pripadá vám to super. Tu je stroj, čo robí niečo super. Volá sa Cube Stormer II. Vie zobrať náhodne pomiešanú Rubikovu kocku. Pomocou výkonu smartfónu vie kocku vyhodnotiť a vylúštiť za päť sekúnd.
(Applause)
(Potlesk)
That scares some people. That excites me. How lucky are we to live in this age when mind and machine can work together?
Niektorých ľudí to straší. Mňa to vzrušuje. Aké máme šťastie, že môžeme žiť v dobe, keď môžu myseľ a prístroj pracovať spoločne?
I was asked in an interview last year in my capacity as a lower-case "c" celebrity in Australia, "What was your highlight of 2012?" People were expecting me to talk about my beloved Sydney Swans football team. In our beautiful, indigenous sport of Australian football, they won the equivalent of the Super Bowl. I was there. It was the most emotional, exciting day. It wasn't my highlight of 2012. People thought it might have been an interview I'd done on my show. It might have been a politician. It might have been a breakthrough. It might have been a book I read, the arts. No, no, no. It might have been something my two gorgeous daughters had done. No, it wasn't. The highlight of 2012, so clearly, was the discovery of the Higgs boson. Give it up for the fundamental particle that bequeaths all other fundamental particles their mass.
Minulý rok sa ma v rámci rozhovoru, keď už som tá "celebrita", spýtali: "Čo bol pre vás najlepší okamih roku 2012?" Ľudia čakali, že budem rozprávať o svojom milovanom futbalovom tíme Sydney Swans. V našom nádhernom domácom športe - v austrálskom futbale vyhrali ekvivalent amerického Super Bowlu. Bol som tam. Bol to najemotívnejší, najvzrušujúcejší deň. Ale nebol to najlepší okamih roka 2012. Ľudia si mysleli, že by to mohol byť niektorý z rozhovorov, čo som robil v rozhlase. Mohol to byť nejaký politik. Nejaký prelom. Nejaká kniha, ktorú som čítal, umenie. Nie, nie, nie. Niečo, čo spravili moje dve nádherné dcéry. Nie. Najlepší okamih roku 2012 bolo, jednodznačne, objavenie Higgsovho bozónu. Poprosím potlesk pre základnú časticu, ktorá odovzdáva všetkým ostatným základným časticiam ich hmotu.
(Applause)
(Potlesk)
And what was so gorgeous about this discovery was 50 years ago Peter Higgs and his team considered one of the deepest of all questions: How is it that the things that make us up have no mass? I've clearly got mass. Where does it come from? And he postulated a suggestion that there's this infinite, incredibly small field stretching throughout the universe, and as other particles go through those particles and interact, that's where they get their mass. The rest of the scientific community said, "Great idea, Higgsy. We've got no idea if we could ever prove it. It's beyond our reach." And within just 50 years, in his lifetime, with him sitting in the audience, we had designed the greatest machine ever to prove this incredible idea that originated just in a human mind.
A čo bolo na tomto objave také nádherné, je, že pred 50 rokmi Peter Higgs a jeho tím uvažovali nad jednou z najhlbších otázok: Ako je možné, že veci, z ktorých pozostávame, nemajú hmotu? Ja mám jednoznačne hmotu. Odkiaľ pochádza? A postuloval návrh, že existuje toto nekonečné, neuveriteľne malé pole, ktoré sa naťahuje cez celý vesmír, a keď iné častice prechádzajú tými časticami a interagujú, získavajú tak svoju hmotu. Zvyšok vedeckej komunity povedal: "Výborný nápad, Higgsino. Netušíme, či sa nám ho niekedy podarí dokázať. Je mimo náš dosah." A len o 50 rokov, počas jeho života, on pri tom sedel v obecenstve, sme navrhli najúžasnejší prístroj na svete, aby sme dokázali tento neuveriteľný nápad, ktorý vznikol v ľudskej mysli.
That's what is so exciting for me about this prime number. We thought it might be there, and we went and found it. That is the essence of being human. That is what we are all about. Or as my friend Descartes might put it, we think, therefore we are.
Práve preto je toto prvočíslo pre mňa také vzrušujúce. Tušili sme, že tu bude, hľadali sme ho, a našli. To je podstata ľudského bytia. To je to, prečo sme tu. Alebo, ako by povedal môj kamarát Descartes, myslíme, teda sme.
Thank you.
Ďakujem.
(Applause)
(Potlesk)