Seven years ago, a student came to me and asked me to invest in his company. He said, "I'm working with three friends, and we're going to try to disrupt an industry by selling stuff online." And I said, "OK, you guys spent the whole summer on this, right?" "No, we all took internships just in case it doesn't work out." "All right, but you're going to go in full time once you graduate." "Not exactly. We've all lined up backup jobs." Six months go by, it's the day before the company launches, and there is still not a functioning website. "You guys realize, the entire company is a website. That's literally all it is." So I obviously declined to invest.
Pred 7 rokmi za mnou došiel študent a požiadal ma o investíciu do jeho firmy Povedal: „Pracujem spolu s 3 kamarátmi a obrátime na ruby jedno odvetvie tým, že budeme predávať veci na internete.“ A ja na to: „Dobre, takže ste na tom pracovali celé leto?“ „Nie, všetci sme boli na stáži, ak by sa nám to nepodarilo.“ „Dobre, ale budete sa tomu venovať na plný úväzok, keď doštudujete.“ „Ani nie. Všetci sme si naplánovali záložné práce.“ Prešlo 6 mesiacov, nastal deň, keď spoločnosť štartuje, a stále nemajú funkčnú webovú stránku. „Chalani, viete, že celá spoločnosť je webová stránka. To je všetko, čo to doslova je.“ Takže som samozrejme odmietol investovať.
And they ended up naming the company Warby Parker.
Nakoniec spoločnosť pomenovali Warby Parker.
(Laughter) They sell glasses online. They were recently recognized as the world's most innovative company and valued at over a billion dollars. And now? My wife handles our investments. Why was I so wrong?
(smiech) Predávajú okuliare online. Nedávno boli uznaní za celosvetovo najinovatívnejšiu spoločnosť a ohodnotení cez miliardu dolárov. A teraz? Moja žena rieši naše investície. Prečo som sa tak mýlil?
To find out, I've been studying people that I come to call "originals." Originals are nonconformists, people who not only have new ideas but take action to champion them. They are people who stand out and speak up. Originals drive creativity and change in the world. They're the people you want to bet on. And they look nothing like I expected. I want to show you today three things I've learned about recognizing originals and becoming a little bit more like them.
Aby som to zistil, študoval som ľudí, ktorých som nazval „originálmi“. Sú to nekomformisti, ľudia, ktorí nielen majú nové nápady, ale snažia sa ich majstrovsky zvládnuť. Sú to ľudia, ktorí sa vzoprú a neboja sa povedať si svoje. Udávajú smer kreativite a zmene vo svete. Sú to ľudia, na ktorých si chcete staviť. A nevyzerajú vôbec tak, ako som čakal. Dnes vám chcem ukázať 3 veci, ktoré som sa naučil o rozoznávaní originálov a ako sa aspoň trochu nimi stať.
So the first reason that I passed on Warby Parker was they were really slow getting off the ground. Now, you are all intimately familiar with the mind of a procrastinator. Well, I have a confession for you. I'm the opposite. I'm a precrastinator. Yes, that's an actual term. You know that panic you feel a few hours before a big deadline when you haven't done anything yet. I just feel that a few months ahead of time.
Prvý dôvod, prečo som nešiel do Warby Parker bol, že sa ozaj pomaly odliepali od zeme. Všetci veľmi dobre poznáte myseľ prokrastinátora (odďalovač). No, musím sa vám priznať. Ja som opak. Som urýchľovač. Áno, to je ozajstný pojem. Poznáte ten pocit paniky, ktorý cítite pár hodín pred veľkým termínom, keď ste ešte nič nespravili. Ja sa cítim presne tak pár mesiacov pred termínom.
(Laughter)
(smiech)
So this started early: when I was a kid, I took Nintendo games very seriously. I would wake up at 5am, start playing and not stop until I had mastered them. Eventually it got so out of hand that a local newspaper came and did a story on the dark side of Nintendo, starring me.
Začalo to skoro: keď som bol dieťa, hry na Nintende som bral veľmi vážne. Vstával som ráno o piatej, začal som hrať a neprestal, kým som ich nevedel perfektne. Nakoniec sa to tak vymklo kontrole, že prišli lokálne noviny a spravili príbeh o temnej stránke Nintenda, kde som bol hviezdou.
(Laughter)
(smiech)
(Applause)
(potlesk)
Since then, I have traded hair for teeth.
Odvtedy som vymenil vlasy za zuby.
(Laughter)
(smiech)
But this served me well in college, because I finished my senior thesis four months before the deadline. And I was proud of that, until a few years ago. I had a student named Jihae, who came to me and said, "I have my most creative ideas when I'm procrastinating." And I was like, "That's cute, where are the four papers you owe me?"
Ale dobre mi to poslúžilo na univerzite, pretože som svoju dizertačnú prácu dokončil 4 mesiace pred termínom. Až do nedávnych rokov som bol na to hrdý. Mal som študentku menom Jihae, ktorá za mnou prišla a povedala: „Keď to odďaľujem, mám tie najkreatívnejšie nápady.“ A ja na to: „To je milé, kde sú tie 4 eseje, čo mi dlžíte?“
(Laughter)
(smiech)
No, she was one of our most creative students, and as an organizational psychologist, this is the kind of idea that I test. So I challenged her to get some data. She goes into a bunch of companies. She has people fill out surveys about how often they procrastinate. Then she gets their bosses to rate how creative and innovative they are. And sure enough, the precrastinators like me, who rush in and do everything early are rated as less creative than people who procrastinate moderately. So I want to know what happens to the chronic procrastinators. She was like, "I don't know. They didn't fill out my survey."
Nie, bola to jedna z najkreatívnejších študentov a ako organizačný psychológ je to presne ten druh nápadov, ktoré testujem. Takže som ju vyzval získať nejaké dáta. Ona pochodila pár spoločností. Ľudia jej vyplnili prieskum o tom, ako často odďaľujú. Potom ich šéfovia ohodnotili, akí kreatívni a inovatívni tí ľudia sú. A samozrejme, urýchľovači ako ja, ktorí sa ponáhľajú a robia všetko skoro, boli ohodnotení ako menej kreatívni ako ľudia, ktorí trochu odďaľujú. Takže som chcel vedieť, čo sa stane s chronickými odďaľovačmi. A ona na to: „Neviem. nerozšírili prieskum.“
(Laughter)
(smiech)
No, here are our results. You actually do see that the people who wait until the last minute are so busy goofing off that they don't have any new ideas. And on the flip side, the people who race in are in such a frenzy of anxiety that they don't have original thoughts either. There's a sweet spot where originals seem to live. Why is this? Maybe original people just have bad work habits. Maybe procrastinating does not cause creativity.
Nie, tu sú naše výsledky. Môžete naozaj vidieť, že ľudia, ktorí čakajú do poslednej minúty, sú tak zaneprázdnení flákaním, že nemajú žiadne nové nápady. Na druhej strane, ľudia, ktorí sa ponáhľajú, sú v zovretí úzkosti, a tiež nemajú originálne myšlienky. Zdá sa, že existuje jedno miesto, kde origináli žijú. Prečo je to tak? Možno originálni ľudia jednoducho majú zlé pracovné návyky. Možno odďaľovanie nespôsobuje kreativitu.
To find out, we designed some experiments. We asked people to generate new business ideas, and then we get independent readers to evaluate how creative and useful they are. And some of them are asked to do the task right away. Others we randomly assign to procrastinate by dangling Minesweeper in front of them for either five or 10 minutes. And sure enough, the moderate procrastinators are 16 percent more creative than the other two groups. Now, Minesweeper is awesome, but it's not the driver of the effect, because if you play the game first before you learn about the task, there's no creativity boost. It's only when you're told that you're going to be working on this problem, and then you start procrastinating, but the task is still active in the back of your mind, that you start to incubate. Procrastination gives you time to consider divergent ideas, to think in nonlinear ways, to make unexpected leaps.
Aby sme to zistili, navrhli sme nejaké pokusy. Požiadali sme ľudí, aby spravili nové obchodné nápady, a potom sme našli nezávislých čitateľov, ktorí mali ohodnotiť, aké kreatívne a užitočné sú. Niektorých sme požiadali, aby zadanie urobili hneď. Ostatným bolo náhodne zadané, aby odďaľovali tak, že budú hrať Míny na 5 až 10 minút. Samozrejme, striedmi odďaľovači boli o 16% kreatívnejší ako ostatné dve skupiny. Nuž, Míny sú úžasné, ale nie je to dôvod toho efektu, pretože ak hráte hru predtým, ako sa dozviete o úlohe, nemá to za následok žiaden nárast kreativity. Funguje to, iba ak vám povedia, na čom budete pracovať, a potom začnete odďaľovať, ale úloha je stále aktívna v pozadí vašej mysle, kde začínate o nej uvažovať. Odďaľovanie vám dá čas rozmýšľať nepriamymi spôsobmi, robiť neočakávané skoky.
So just as we were finishing these experiments, I was starting to write a book about originals, and I thought, "This is the perfect time to teach myself to procrastinate, while writing a chapter on procrastination." So I metaprocrastinated, and like any self-respecting precrastinator, I woke up early the next morning and I made a to-do list with steps on how to procrastinate.
Keď sme končili s týmito pokusmi, začínal som písať knihu o origináloch a myslel som si: „Toto je skvelý čas, ako sa naučiť odďaľovať, zatiaľ čo píšem kapitolu o odďaľovaní.“ Takže som odďaľoval na druhú a ako každý iný urýchľovač so seba-rešpektom som sa ďalšie ráno zobudil skoro a urobil som zoznam činností s krokmi ako odďaľovať.
(Laughter)
(smiech)
And then I worked diligently toward my goal of not making progress toward my goal. I started writing the procrastination chapter, and one day -- I was halfway through -- I literally put it away in mid-sentence for months. It was agony. But when I came back to it, I had all sorts of new ideas. As Aaron Sorkin put it, "You call it procrastinating. I call it thinking." And along the way I discovered that a lot of great originals in history were procrastinators. Take Leonardo da Vinci. He toiled on and off for 16 years on the Mona Lisa. He felt like a failure. He wrote as much in his journal. But some of the diversions he took in optics transformed the way that he modeled light and made him into a much better painter. What about Martin Luther King, Jr.? The night before the biggest speech of his life, the March on Washington, he was up past 3am, rewriting it. He's sitting in the audience waiting for his turn to go onstage, and he is still scribbling notes and crossing out lines. When he gets onstage, 11 minutes in, he leaves his prepared remarks to utter four words that changed the course of history: "I have a dream." That was not in the script. By delaying the task of finalizing the speech until the very last minute, he left himself open to the widest range of possible ideas. And because the text wasn't set in stone, he had freedom to improvise.
A potom som usilovne pracoval na svojom ciele ako nenapredovať ku svojmu cieľu. Začal som písať kapitolu o odďaľovaní a jedného dňa – už som bol v polovici – som to na mesiace doslova odložil v polovici vety. Bola to agónia. Ale keď som sa k tomu vrátil, mal som veľa nových nápadov. Ako to povedal Aaron Sorkin: „Vy to voláte odďaľovanie, ja to volám rozmýšľanie.“ Počas toho som zistil, že veľa skvelých originálov v minulosti, boli odďaľovači. Zoberte si Leonarda da Vinciho. Drel s prestávkami 16 rokov na Mone Lise. Cítil, že zlyhal. Toľko napísal vo svojich zápiskoch. Ale niektoré odchýlky, ktoré použil v optike, zmenili spôsob, akým modeloval svetlo, a urobili z neho oveľa lepšieho maliara. A čo Martin Luther King Jr.? Noc pred najväčšou rečou svojho života, Pochod na Washington, bol hore po tretej ráno, prepisoval ju. Sedel v publiku, čakal, kým bude na rade na pódiu, a stále si písal poznámky a škrtal riadky. Keď sa dostal na pódium, po 11 minútach nechá svoje pripravené poznámky tak, aby vyslovil tie slová, ktoré zmenili chod histórie: „Mám sen.“ To nemal na papieri. Tým, že odkladal úlohu dokončenia svojej reči do úplne poslednej minúty, dovolil sám sebe otvoriť sa najširšiemu záberu možných myšlienok. A pretože ten text nebol pevne daný, mal možnosť improvizovať.
Procrastinating is a vice when it comes to productivity, but it can be a virtue for creativity. What you see with a lot of great originals is that they are quick to start but they're slow to finish. And this is what I missed with Warby Parker. When they were dragging their heels for six months, I looked at them and said, "You know, a lot of other companies are starting to sell glasses online." They missed the first-mover advantage. But what I didn't realize was they were spending all that time trying to figure out how to get people to be comfortable ordering glasses online. And it turns out the first-mover advantage is mostly a myth. Look at a classic study of over 50 product categories, comparing the first movers who created the market with the improvers who introduced something different and better. What you see is that the first movers had a failure rate of 47 percent, compared with only 8 percent for the improvers. Look at Facebook, waiting to build a social network until after Myspace and Friendster. Look at Google, waiting for years after Altavista and Yahoo. It's much easier to improve on somebody else's idea than it is to create something new from scratch. So the lesson I learned is that to be original you don't have to be first. You just have to be different and better.
Odďaľovanie je zlozvyk pre produktivitu, ale môže to byť cnosť pre kreativitu. Na množstve skvelých originálov vidíte, že rýchlo začnú, ale pomaly dokončujú. A to som presne prehliadol na Warby Parker. Keď 6 mesiacov šúchali nohami, pozrel som na nich a povedal: „Viete, veľa ďalších spoločností začína predávať okuliare online.“ Zmeškali výhodu prvého ťahu. Neuvedomil som si, že všetok čas trávili tým, že sa snažili zistiť, ako ľuďom spríjemniť nakupovanie okuliarov online. A zistilo sa, že výhoda prvého ťahu je viac-menej mýtus. Pozrite sa na klasickú štúdiu viac ako 50 kategórií produktov, porovnajte tých, čo urobili prvý ťah a vytvorili trh, so zlepšovateľmi, ktorí predstavili niečo iné a lepšie. Uvidíte, že tí, čo urobili prvý ťah zlyhali v 47 % prípadoch v porovnaní len s 8 % zlepšovateľov. Pozrite sa na Facebook, ktorý čakal s vybudovaním sociálnej siete až do vzniku Myspaceu a Friendsteru. Pozrite sa na Google, ktorý čakal roky po Altaviste a Yahoo. Je oveľa ľahšie vylepšiť niečí nápad, ako začať s niečím od začiatku. Takže lekcia, čo som sa naučil je, že aby ste boli originálni, nemusíte byť prví. Musíte byť len odlišní a lepší.
But that wasn't the only reason I passed on Warby Parker. They were also full of doubts. They had backup plans lined up, and that made me doubt that they had the courage to be original, because I expected that originals would look something like this.
Ale to nebol jediný dôvod, prečo som nechal Warby Parker. Tiež mali plno pochybností. Mali nachystané záložné plány a to ma prinútilo pochybovať o tom, či mali odvahu byť originálmi, pretože som očakával, že origináli by mali vyzerať asi takto.
(Laughter)
(smiech)
Now, on the surface,
[Neviem, ako vám to povedať, ale... som celkom dôležitý.]
a lot of original people look confident, but behind the scenes, they feel the same fear and doubt that the rest of us do. They just manage it differently. Let me show you: this is a depiction of how the creative process works for most of us.
Nuž, na povrchu veľa originálnych ľudí vyzerá sebavedomo, ale v zákulisí cítia rovnaký strach a pochybnosti ako zvyšok nás. Len to zvládajú inak. Dovoľte mi ukázať vám toto: je to opis toho, ako pre väčšinu z nás funguje kreatívny proces.
(Laughter)
[(1) úžasné (2) zložité (3) je to nanič (4) som nanič (5) mohlo by to byť OK (6) úžasné]
(smiech)
Now, in my research, I discovered there are two different kinds of doubt. There's self-doubt and idea doubt. Self-doubt is paralyzing. It leads you to freeze. But idea doubt is energizing. It motivates you to test, to experiment, to refine, just like MLK did. And so the key to being original is just a simple thing of avoiding the leap from step three to step four. Instead of saying, "I'm crap," you say, "The first few drafts are always crap, and I'm just not there yet." So how do you get there? Well, there's a clue, it turns out, in the Internet browser that you use. We can predict your job performance and your commitment just by knowing what web browser you use. Now, some of you are not going to like the results of this study --
V mojom výskume som zistil, že sú dva druhy pochybností. Sú pochybnosti o sebe a o myšlienkach. Pochybovanie o sebe je paralyzujúce. Vedie to k zastaveniu sa. Myšlienkové pochybnosti nabíjajú energiou. Motivujú vás testovať, robiť pokusy a vylepšovať, tak ako to urobil M. L. King. A kľúč k tomu, ako byť originálom je jednoduchá vec, a to vyhýbanie sa posunu z kroku 3 na krok 4. Namiesto vety: „Som nanič,“ povedzte: „Prvých pár pokusov je vždy nanič, ešte tam celkom nie som.“ A ako sa tam dostanete? Nuž, zdá sa, že existuje pomôcka v internetovom prehliadači, čo používate. Vieme predpovedať váš pracovný výkon a vašu oddanosť už len tým, že vieme, aký webový prehliadač používate. Niektorým z vám sa nemusia páčiť výsledky tejto štúdie.
(Laughter)
(smiech)
But there is good evidence that Firefox and Chrome users significantly outperform Internet Explorer and Safari users. Yes.
Ale sú dobré dôkazy o tom, že užívatelia Firefoxu a Chromu výrazne predbiehajú užívateľov Internetu Exploreru a Safari. Áno.
(Applause)
(potlesk)
They also stay in their jobs 15 percent longer, by the way. Why? It's not a technical advantage. The four browser groups on average have similar typing speed and they also have similar levels of computer knowledge. It's about how you got the browser. Because if you use Internet Explorer or Safari, those came preinstalled on your computer, and you accepted the default option that was handed to you. If you wanted Firefox or Chrome, you had to doubt the default and ask, is there a different option out there, and then be a little resourceful and download a new browser. So people hear about this study and they're like, "Great, if I want to get better at my job, I just need to upgrade my browser?"
Mimochodom, tiež v práci zostávajú o 15 % dlhšie. Prečo? Nie je to technická výhoda. Tieto 4 testované skupiny mali priemerne podobnú rýchlosť písania a tiež mali podobné úrovne počítačových vedomostí. Je to o tom, ako ste prehliadač dostali. Pretože ak používate Internet Explorer či Safari, tie prišli predinštalované na vašom počítači a vy ste akceptovali predvolenú možnosť, ktorá vám bola poskytnutá. Ak by ste chceli Firefox či Chrome, museli by ste pochybovať o predvoľbe a pýtať sa, či je tu aj iná možnosť a potom byť trochu dôvtipný a stiahnuť si nový prehliadač. Ľudia, ktorí počujú o tejto štúdii hovoria niečo takéto: „Super, ak chcem byť v práci lepší, musím si iba vylepšiť prehliadač?“
(Laughter)
(smiech)
No, it's about being the kind of person who takes the initiative to doubt the default and look for a better option. And if you do that well, you will open yourself up to the opposite of déjà vu. There's a name for it. It's called vuja de.
Nie, je to o tom, že ste ten typ človeka, ktorý je dosť iniciatívny na to, aby pochyboval o predvoľbe a hľadal lepšiu možnosť. A ak to robíte dobre, otvoríte sa opačnému „déjà vu“. Má to meno. Volá sa to „vujà dé“ .
(Laughter)
(smiech)
Vuja de is when you look at something you've seen many times before and all of a sudden see it with fresh eyes. It's a screenwriter who looks at a movie script that can't get the green light for more than half a century. In every past version, the main character has been an evil queen. But Jennifer Lee starts to question whether that makes sense. She rewrites the first act, reinvents the villain as a tortured hero and Frozen becomes the most successful animated movie ever. So there's a simple message from this story. When you feel doubt, don't let it go.
„Vujà dé“ je, keď sa pozeráte na niečo, čo ste predtým videli veľakrát, a zrazu sa na to pozeráte novými očami. Je to scenárista, ktorý sa pozrie na filmový scenár, ktorý nedostáva zelenú už viac ako pol storočia. V každej predchádzajúcej verzii je hlavná postava zlá kráľovná. Ale Jennifer Lee začne pochybovať, či to dáva zmysel. Prepíše prvé dejstvo, zloducha premení na týranú hrdinku a Ľadové kráľovstvo sa stane najúspešnejším animovaným filmom. V tomto príbehu je jednoduché poučenie. Keď cítite pochybnosti, nenechajte to tak.
(Laughter)
(smiech)
What about fear? Originals feel fear, too. They're afraid of failing, but what sets them apart from the rest of us is that they're even more afraid of failing to try. They know you can fail by starting a business that goes bankrupt or by failing to start a business at all. They know that in the long run, our biggest regrets are not our actions but our inactions. The things we wish we could redo, if you look at the science, are the chances not taken.
Čo so strachom? Origináli tiež cítia strach. Boja sa zlyhania, ale čo ich oddeľuje od ostatných je, že ešte viac sa boja toho, že zlyhajú tým, že to neskúsia. Vedia, že môžu zlyhať, keď založia podnik, ktorý zbankrotuje, alebo tak, že ani nezačnú podnikať. Vedia, že z dlhodobého hľadiska najviac neľutujeme svoje činnosti, ale svoju nečinnosť. Veci, ktoré si želáme urobiť znova, ak sa pozrieme na vedu, sú nevyužité šance.
Elon Musk told me recently, he didn't expect Tesla to succeed. He was sure the first few SpaceX launches would fail to make it to orbit, let alone get back, but it was too important not to try. And for so many of us, when we have an important idea, we don't bother to try. But I have some good news for you. You are not going to get judged on your bad ideas. A lot of people think they will. If you look across industries and ask people about their biggest idea, their most important suggestion, 85 percent of them stayed silent instead of speaking up. They were afraid of embarrassing themselves, of looking stupid. But guess what? Originals have lots and lots of bad ideas, tons of them, in fact. Take the guy who invented this. Do you care that he came up with a talking doll so creepy that it scared not only kids but adults, too? No. You celebrate Thomas Edison for pioneering the light bulb.
Elon Musk mi nedávno povedal, že nečakal, že Tesla uspeje. Bol si istý, že prvých pár štartov SpaceX zlyhá a nedostane sa na obežnú dráhu, nieto ešte späť, ale bolo to príliš dôležité, aby to neskúsili. A veľa z nás, ak máme dôležitý nápad, ani sa neobťažujeme to skúsiť. Ale mám pre vás aj dobré správy. Nebudú vás súdiť za vaše zlé nápady. Veľa ľudí si myslí, že áno. Ale ak sa pozriete naprieč priemyslom a opýtate sa ľudí na ich najväčšie nápady, najdôležitejšie návrhy, 85 % z nich zostane ticho namiesto toho, aby prehovorili. Báli sa, že by sa strápnili, že by vyzerali hlúpo. Ale hádajte čo? Origináli majú veľa, veľa zlých nápadov, vlastne sú to tony. Chlapík, ktorý vynašiel toto. Záleží vám na tom, že vymyslel rozprávajúcu bábiku tak desivú, že sa jej boja nielen deti, ale aj dospelí? Nie. Oslavujete Thomasa Edisona za priekopníctvo so žiarovkou.
(Laughter)
(smiech)
If you look across fields, the greatest originals are the ones who fail the most, because they're the ones who try the most. Take classical composers, the best of the best. Why do some of them get more pages in encyclopedias than others and also have their compositions rerecorded more times? One of the best predictors is the sheer volume of compositions that they generate. The more output you churn out, the more variety you get and the better your chances of stumbling on something truly original. Even the three icons of classical music -- Bach, Beethoven, Mozart -- had to generate hundreds and hundreds of compositions to come up with a much smaller number of masterpieces. Now, you may be wondering, how did this guy become great without doing a whole lot? I don't know how Wagner pulled that off. But for most of us, if we want to be more original, we have to generate more ideas.
Ak sa na to pozriete, najlepšími originálmi sú tí, ktorí najviac zlyhajú, pretože sú to tí, čo najviac skúšajú. Zoberte si klasických skladateľov, najlepších z najlepších. Prečo niektorí z nich majú viac stránok v encyklopédiách ako iní a prečo tiež boli ich kompozície viackrát nahrat/? Jedným z najlepších predvídateľov je už objem kompozícii, ktoré vytvoria. Čím viac výstupov vychrlíte, tým viac rôznorodosti dostanete a väčšie šance, že narazíte na niečo naozaj originálne. Dokonca aj tri ikony klasickej hudby – Bach, Beethoven, Mozart – museli vytvoriť stovky a stovky kompozícii, aby prišli s oveľa menším počtom majstrovských diel. Teraz možno uvažujete, ako sa tento chlapík stal skvelým bez toho, aby veľa urobil? Neviem, ako to Wagner dokázal. Ale pre väčšinu z nás platí, že ak chceme byť originálnejší, musíme tvoriť viac nápadov.
The Warby Parker founders, when they were trying to name their company, they needed something sophisticated, unique, with no negative associations to build a retail brand, and they tested over 2,000 possibilities before they finally put together Warby and Parker. So if you put all this together, what you see is that originals are not that different from the rest of us. They feel fear and doubt. They procrastinate. They have bad ideas. And sometimes, it's not in spite of those qualities but because of them that they succeed.
Zakladatelia Warby Parker v čase, keď sa snažili pomenovať spoločnosť, potrebovali niečo sofistikované, unikátne, bez negatívnych spojitostí, aby vytvorili maloobchodnú značku a otestovali viac ako 2000 možností predtým, ako dali dokopy Warby a Parker. Takže, ak si to všetko dáte dokopy, uvidíte, že origináli nie sú takí odlišní od nás ostatných. Cítia strach a pochybnosti. Odďaľujú. Majú zlé nápady. A občas, a nie napriek týmto kvalitám, ale kvôli nim uspejú.
So when you see those things, don't make the same mistake I did. Don't write them off. And when that's you, don't count yourself out either. Know that being quick to start but slow to finish can boost your creativity, that you can motivate yourself by doubting your ideas and embracing the fear of failing to try, and that you need a lot of bad ideas in order to get a few good ones.
Takže, keď uvidíte tieto veci, neurobte chybu, ktorú som ja urobil. Neodpíšte ich. A keď je to o vás, tiež sa neodpisujte. Vedzte, že začať rýchlo, ale pomaly skončiť, zvyšuje vašu kreativitu, že sa môžete motivovať pochybnosťami o svojich nápadoch a prijatím strachu zo zlyhania, a že potrebujete veľa zlých nápadov, aby ste dostali pár dobrých.
Look, being original is not easy, but I have no doubt about this: it's the best way to improve the world around us.
Pozrite, nie je ľahké byť originálom, ale nemám pochybnosti o tomto: je to najlepší spôsob, ako zlepšiť svet okolo nás.
Thank you.
Ďakujem.
(Applause)
(potlesk)